kto bol prvý počítačový programátor?

Žiaden nebol. Bola to programátorka, žena – Ada Lovelace (1815 – 1852), dcéra romantického básnika Lorda Byrona a jeho ženy, matematičky Anne Isabelle (Lady) Byronovej. Ich manželstvo sa dá, a Anne by s tým vrelo súhlasila, označiť ako katastrofické – napokon, Byron na takéto veci nebol vôbec mentálne vybavený. Po narodení Ady od manželky odišiel a s dcérou neudržiaval žiaden kontakt. Keď mala osem rokov, zomrel.

„Ada zdedila po otcovi romantickú dušu, ktorú sa jej matka pokúšala skrotiť pomocou hodín matematiky,“ píše Walter Isaacson v knihe Inovátori. „Táto kombinácia v Ade vzbudila lásku k tomu, čo sama nazývala „poetickou vedou“, v ktorej sa jej rebelantská predstavivosť spájala s jej okúzlením číslami. Mnoho ľudí, a jej otec tiež, sa vtedy domnievalo, že vycibrený dôraz na zmyslové vnemy, taký príznačný pre obdobie romantizmu, je v rozpore s technologickým opojením priemyselnej revolúcie. Ada však bola na pomedzí oboch týchto epoch ako doma.“ 

Sám Byron bol luddita – teda ten, čo sympatizoval s ničením strojov, ktoré „berú ľuďom prácu“.  Ada bola strojmi fascinovaná a preto sa spriatelila s Charlesom Babbageom, konštruktérom stroja, ktorý sa považuje za priameho predchodcu počítača. Vlastne – bolo to skôr veľmi sofistikované počítadlo. Ducha v stroji prebudila práve Ada Lovelace, ktorá pochopila, že toto nemôže byť len mašina na výpočty, ale na čokoľvek, čo naprogramujeme. „Môže pracovať aj s inými vecami ako s číslami, ak nájdeme predmety, pri ktorých dokážeme podstatu ich vzájomných vzťahov vyjadriť abstraktnou vedou operácií.“ Analytický stroj tak teoreticky mohol pracovať aj s hudobnými notáciami. „Keby sme teda predpokladali, že napríklad základné vzťahy tónov v harmonickej vede a v hudobnej kompozícii je možné takto vyjadriť a spracovať, možno by stroj dokázal komponovať komplikované a vedecké hudobné skladby dosahujúce ľubovoľnú mieru zložitosti.“ (W. Isaacson). 

Programovateľnosť je nevyhnutnou súčasťou definície počítača. Ada Lovelace ako prvá zistila, že stroj má aplikácie, ktoré presahujú rámec čistých výpočtov, a zverejnila prvý algoritmus, ktorý mal takýto stroj vykonávať. V dôsledku toho je často považovaná za prvú počítačovú programátorku. Mimochodom, úvahy o algoritme boli inšpirované diernymi štítkami na  „programovanie“ tkáčskych stavov, ktoré takto podnietili celé budúce kľúčové odvetvie.

„Keby správcovia ENIAC-u vedeli, aké zásadné bude pre fungovanie počítačov programovanie, možno by sa väčšmi zdráhali zveriť takú dôležitú úlohu ženám.“

Predstava univerzálneho stroja, ktorý by dokázal vykonávať nielen vopred zadané úlohy, ale ktorý by bolo možné naprogramovať a preprogramovať tak, aby mohol riešiť neobmedzené a premenlivé množstvo úloh, bol v 19. storočí neuveriteľný mentálny výkon a Ada reálne predvídala vznik moderného počítača.