Strany a hnutia na stredopravom spektre našej politickej scény ohlásili po vypísaní volieb, že sa budú spájať, len aby sa nevrátil Robert Fico. Nespojili sa, a teraz vidíme, že niektoré z nich sú v prieskumoch hlboko pod piatimi percentami. O čom to svedčí?
Pár vydaní dozadu sme si na tomto mieste položili otázku, prečo sa na Slovensku neznášame. Dnes pokračujeme nadstavbovou otázkou – prečo tu nevieme spolupracovať ani s tými, ktorých nemáme dôvod neznášať?
celú jar bolo ústredným slovom demokratického tábora spájanie. Výsledok: aktuálne hrozí tomuto táboru historicky najvyšší počet prepadnutých hlasov. O čom to svedčí? A čoho je to symptómom?
Jedným z dôvodov slabej schopnosti kooperácie neextrémistických politických strán je pomerne hlboká vzájomná nedôvera. Tá je v niečom prirodzená a vychádza z odlišnej politickej orientácie. Istá podozrievavosť medzi konzervatívcami a liberálmi alebo medzi liberálmi ľavicovejšieho a pravicovejšieho strihu je úplne normálna. Otázkou je, či je pre takúto podozrievavosť priestor a čas práve teraz, keď nám hrozí návrat únoscov štátu a perspektívnych kolaborantov s Putinovým Ruskom. Odpoveď je evidentná, nie však na Slovensku.
Napríklad rozdiely medzi konzervatívnou a liberálnou orientáciou sú tu umelo nafukované z rôznych smerov. Nenávistná rétorika Smeru, Republiky či SNS, infantilná rétorika OĽaNO a absurdná rétorika Sme rodina patria k najusilovnejším výrobcom umelo zvýrazňovaných deliacich čiar, ale rozhodne to neleží len na nich. Národ slovenský si v mnohom vystačí aj sám.
Na druhej strane tu máme spájačov (zvyčajne bývalých predsedov slovenských vlád), ktorí keď vidia, ako sa ostatní nedokážu spojiť, neodolajú a celému svetu hneď ukážu, ako sa to má robiť. Robia to bez nenávisti, s nemalou dávkou absurdnosti (nespájajú už existujúce veci, ale veci, ktoré predtým vytvorili, aby ich mohli spájať) a s ohromujúcou dávkou infantilnej sebastrednosti. Výsledkom takto poňatého spájania by vraj mala byť nejaká silná strana, skutočnosť však akosi zaostáva za očakávaniami. A tak sa nakoniec vynorí aj tá – no, povedzme, že nie zrovna nenávisť, ale zášťou by sme to hádam mohli nazvať.
JAROSLAV NOVÁK/TASR27. január 2023, Bratislava: Mikuláš Dzurinda predstavuje projekt Modrá koalícia. Po tom, čo spojenie s Miroslavom Kollárom a Eduardom Hegerom nevyšlo, spojil sa s Most-Híd, ktorí odišli zo SZÖVETSÉG – ALIANCIA.
A tá zášť sa dá znova pozorovať nielen medzi politikmi, ale aj medzi voličmi. Tí, ktorí snívali o silnej strane, obviňujú tých, ktorým sa ten sen nijako zvlášť nepáčil, zo stroskotania toho sna. Tí, ktorí novým premiérskym stranám neverili, obviňujú tých, ktorí chcú tieto strany voliť, z mrhania hlasmi príčetných voličov. My sa tu dokážeme vášnivo hádať nielen s priaznivcami Fica a priateľov alebo Matoviča a priateľov, my sa tu dokážeme dosť sprosto hádať aj medzi sebou. My voliči, nie oni politici.
Čo sa to
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
