horúčavy, ktoré pociťujeme na vlastnej koži, robia pre mnohých z nás otázku globálneho otepľovania oveľa rukolapnejšou než závery medzinárodných klimatických panelov. A hoci mediálnu bitku o nástojčivosť problematiky skleníkového efektu s prevahou vyhrali novinári, ktorí považujú klimatickú zmenu za najdôležitejšiu výzvu dneška, pre čitateľov je predsa len iné o potenciálnych problémoch čítať a iné je ich v pote tváre zažívať.

To, že často až osobné skúsenosti zvyšujú našu angažovanosť v dovtedy len vzdialene pociťovaných problémoch, môžu ľudia bijúci na poplach už desiatky rokov vnímať s istou dávkou trpkosti. Prečo tí ostatní neuverili vedcom už dávno a nesprávajú sa podľa toho? Nuž, po prvé, vedci sa v predpovedaní budúcnosti pomerne často mýlia, a po druhé, zatiaľ vôbec nie je jasné, ako sa vlastne máme správať, aby sme si s klimatickými zmenami naozaj poradili. Ak vás predchádzajúca veta rozčúlila, radi by sme vás požiadali, aby ste neprestali hneď teraz čítať a nechali nás vysvetliť, ako to myslíme.

dá sa niečo robiť?

Najprv pár slov k tým omylom pri vedeckom predpovedaní katastrof. Poznáme dávnejšiu Malthusovu teóriu o premnoženom ľudstve, ktoré už nebude možné nakŕmiť. Poznáme nie také dávne stanovisko Rímskeho klubu, ktorý varoval, že ľudstvo rýchlo vyčerpá kľúčové zdroje surovín a energie. A poznáme aj mnoho súčasných scenárov o zaplavení pobreží vrátane veľkých miest, o sťahovaní národov či o masívnom svetovom