Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Téma .týždňa: Hrozí nám jadrová vojna?

.týždeň .témy

Hrozba, ktorá mala patriť do hlbokej minulosti, sa vrátila s nečakanou naliehavosťou. Od konca studenej vojny sa množstvo jadrových zbraní v rukách demokratických – aj tých nedemokratických – politikov zmenšilo. Napriek tomu svet skloňuje obavy z nukleárnej katastrofy.

Téma .týždňa: Hrozí nám jadrová vojna?
7. jún 2018 Moskva, Rusko: Prezident Vladimír Putin na tlačovke, kde obvinil USA z porušovania vyváženosti nukleárnych síl a vyzval na návrat rozdelenia sféry vplyvu z čias studenej vojny. FOTO MIKHAIL SVETLOV/GETTY IMAGES

OBSAH

Zničíme svet jadrom? .martin Mojžiš
Generál Petr Pavel: Putin šíri jadrový strach, aby nás paralyzoval .juraj Petrovič .štefan Hríb
Slovo na „a“, ktoré sa nevyslovuje .vladimír Monček
Kto je obor a kto lilipután na steroidoch? .juraj Medvec .šimon Jeseňák
Rusko: hlavolam a naše temné zrkadlo .tomáš Zálešák
L

Zničíme svet jadrom?

.martin Mojžiš .témy

Putinova diabolská vojna na Ukrajine priniesla niekoľko strašidelných vecí, s ktorými sa väčšina z nás doteraz nestretla. Jednou z nich je hrozba globálneho jadrového konfliktu. Nie všetci sa pri tejto hrozbe cítime ako králik pred kobrou, ale aspoň náznak strachu asi pocítil každý. Máme sa báť?

ambíciou tohto textu nie je odpovedať na otázku z perexu. Tá otázka je totiž bytostne individuálna a rovnaká bude aj odpoveď. Nijakú univerzálnu odpoveď nepoznáme a nepoznáme ani nijaké univerzálne argumenty, ktoré by pomohli vydláždiť cestu k individuálnym odpovediam. Nejaké zamyslenie však ponúknuť dokážeme. 

Hneď na začiatku však priznajme, že závery našich úvah vlastne nebudú závermi, pretože sú v skutočnosti východiskami. Napriek ťaživosti a zložitosti otázky má skoro každý z nás odpoveď niekde v sebe v podstate jasnú už od začiatku a naše úvahy potom nie sú cestou k tejto odpovedi, ale jej – dôležitým a potrebným – dodatočným zdôvodňovaním. Ak sú závery v skutočnosti východiskami, dajú sa sformulovať už na začiatku. Takže nech sa páči – odpoveď autora tohto textu na otázku z perexu je úplne jednoduchá a v podstate je bez zvyšku sformulovaná v jednej krátkej vete, ktorú spievali Živé kvety: „Netreba sa báť, treba sa nebáť.” S dôrazom na druhú časť vety.

je strach rozumný? 

Jadrové zbrane vnímajú mnohí z nás ako čisté zlo a jadrový konflikt ako synonymum konca sveta. Súhrnný ničivý potenciál týchto zbraní je naozaj ohromujúci. Ale tento hrôzostrašný potenciál má aj privrátenú stránku – po prvom nasadení na konci druhej svetovej vojny ich už nikto nikdy nepoužil. Dve jadrové bomby pritom druhú svetovú vojnu okamžite ukončili a potenciálna hrozba, ktorú odvtedy predstavujú, zrejme mnohým ďalším vojnám zabránila. Najstrašnejšia zbraň, akú človek kedy vymyslel a vyrobil, nepriniesla rýchlu Lzničujúcu vojnu, ale dlhodobý mier.

7. január 2020 Petrohrad, Rusko: Vladimír Putin sa zúčastňuje na omši pri príležitosti ruských pravoslávnych Vianoc v Katedrále Transfiguration. O pár dní neskôr otváral v Turecku plynovod TurkStream.FOTO MIKHAIL SVETLOV/GETTY IMAGES7. január 2020 Petrohrad, Rusko: Vladimír Putin sa zúčastňuje na omši pri príležitosti ruských pravoslávnych Vianoc v Katedrále Transfiguration. O pár dní neskôr otváral v Turecku plynovod TurkStream.

Putinova agresia na Ukrajine a jeho vyhrážky formou uvedenia jadrových zbraní do stavu bojovej pohotovosti však priviedli tento mier do stavu akútnej krehkosti. Ak je všeobecný konsenzus o nepoužití jadrových zbraní nahradený jasnými signálmi ochoty ich použiť, situácia sa dramaticky mení. Otázkou zostáva, či je táto dramatická zmena skutočná, alebo len zdanlivá. Inými slovami, otázka stojí takto: je Putin blázon pripravený zničiť značnú časť sveta alebo to len predstiera, pretože mu to prináša výhody?

„Niekedy je správne nemať strach aj vtedy, keď máte strach. Volá sa to odvaha.“

Nech už inklinujeme k akejkoľvek odpovedi na otázku o Putinovej vyšinutosti, určite by sme nemali ignorovať opačnú možnosť. Aj tí z nás, ktorí jeho vyhrážky berú vážne (čiže ho považujú za blázna), by mali brať do úvahy, že sme jeho rozkaz týkajúci sa jadrových zbraní (mimochodom dosť zmätočný) videli v televízii. To rozhodne nie je štandardný postup. Putin chcel, aby sme ten rozkaz videli, inak by sme ho nevideli. Aký dôvod má niekto, kto naozaj chystá prípadný jadrový útok, oznamovať to pompézne celému svetu? Nevyzerá to skôr na blufovanie, ktorého cieľom je vyvolať strach? Ak áno, potom najlepšou odpoveďou je nemať strach.

Na druhej strane, ani tí z nás, ktorí chápu Putinov televízny seriál z Kremľa ako čistú propagandu a súčasť psychologického boja (čiže považujú Putina za príčetného a racionálneho protivníka), by nemali zatvárať oči pred prejavmi jeho abnormality. Na základe výrazne zlých odhadov skoro všetkých relevantných skutočností sa tento človek pustil do masového vraždenia, ktoré postupne naberá na intenzite. Je ochotný dopúšťať sa čoraz ťažších vojnových zločinov. To nevyzerá ako prejav normálnosti. A kto vie spoľahlivo povedať, kde sa zastaví? Lenže ak to povedať nevieme, je strach zrejme namieste. Prinajmenšom je pochopiteľný.

Pochopiteľný strach však nemusí byť rozumný. Niekedy je správne nemať strach aj vtedy, keď máte strach. Volá sa to odvaha.

je odvaha rozumná?

Ani odvaha však nemusí byť rozumná. A odvaha pustiť sa do konfliktu, ktorý môže v konečnom dôsledku usmrtiť miliardy ľudí, vyzerá ako čítankový príklad nerozumnej odvahy. Jedine, že by odvaha pustiť sa do takého konfliktu bola najrealistickejšou možnosťou, ako sa takému konfliktu vyhnúť.

„Nie je síce jasné, prečo by sa mal agresor obsadzujúci, respektíve ničiaci iné krajiny cítiť zatlačený do kúta, ale povedzme, že u blázna človek nikdy nevie.“

Lebo či už je Putin blázon, alebo nie, asi je celkom bezpečné vychádzať z predpokladu, že z akéhokoľvek konfliktu chce vyjsť ako víťaz, nie ako porazený. Ak je to tak, potom sa zrejme pustí iba do takých konfliktov, v ktorých je značná šanca na víťazstvo. A to globálny jadrový konflikt nie je, pretože ten sa takmer určite skončí Pyrrhovou remízou. Ak mu teda dáme dostatočne razantne najavo, že sme ochotní do toho ísť, zvyšujeme tým šancu, že on do toho nepôjde. Naopak, ak mu budeme ukazovať, že tam až nezájdeme, tak sa síce jadrovému konfliktu zrejme vyhneme, ale všetko prehráme. Dnes mu budeme musieť dať to, čo chce dnes, zajtra to, čo bude chcieť zajtra, a pozajtra už možno nebude mať čo chcieť.

Proti tomu sa dá, samozrejme, namietnuť, že prílišným tlačením na pílu môžeme v Putinovi vyvolať pocit potkana zahnaného do kúta. V takom prípade by odvaha naozaj bola nerozumná, pretože by jadrový konflikt nie odvrátila, ale privolala. Nie je síce jasné, prečo by sa mal agresor obsadzujúci, respektíve ničiaci iné krajiny cítiť zatlačený do kúta, ale povedzme, že u blázna človek nikdy nevie. V takom prípade je dobré uvedomiť si, že svet síce zachránime, ale len aby sme ho (alebo prinajmenšom jeho značnú časť) odovzdali Vladimírovi Putinovi. Tomu masovému vrahovi a – podľa mnohých – bláznovi. Z tohto pohľadu to nakoniec vyzerá tak, že aj nerozumná odvaha môže byť lepšia ako rozumná zbabelosť. Ale to už je vec vkusu.

Nakoniec ide o to, ktorá z dvoch postáv z Hellerovej Hlavy XXII je nám bližšia. Či americký vojak Nately so svojou vetou „lepšie umrieť postojačky, ako žiť na kolenách“, alebo taliansky dedo s vetou „lepšie je žiť na kolenách, ako umrieť postojačky”. V skutočnosti sú obidve vety pravdivé a je otázkou miery, ku ktorej z nich sa v konkrétnej situácii prikloníme. Každý z nás má pritom inú mieru. Autor tohto textu to rešpektuje, aj keď on sám je v dnešnej situácii celkom jednoznačne na strane amerického vojaka.

L

Generál Petr Pavel: Putin šíri jadrový strach, aby nás paralyzoval

.juraj Petrovič .štefan Hríb .témy

Rusko straší svet jadrovými zbraňami. Na váhu tohto vydierania a na pripravenosť NATO sme sa preto pýtali generála Petra Pavla, bývalého najvyššie postaveného Čecha v štruktúrach Aliancie.

putin začal strašiť jadrovými zbraňami a ohrozuje už aj ukrajinské jadrové elektrárne. Ruské vojsko  bombardovalo výskumný jadrový reaktor v Charkove. Čo to hovorí o Putinovej situácii?

Myslím, že to až tak moc nevypovídá o jeho situaci, nebo o tom, jak se vyvíjí vojenské operace, ale spíše to vypovídá celkově o charakteru ruského režimu a o tom, jak se dívají na svět. Jim je skutečně jedno, jakou škodu způsobí, jaké škody na životech způsobí. Prezidentu Putinovi jde o to, aby mohl deklarovat naplnění svého cíle, to znamená porazit Ukrajinu.

A protože na vojenském poli, ve střetnutí armáda versus armáda se mu nedaří tak, jak předpokládal, rozšířil útoky proti civilním cílům a i proti cílům, jako jsou jaderná zařízení, protože moc dobře ví, jakou hrůzu v běžných lidech vyvolává byť jenom myšlenka na jaderné zamoření, nebo dokonce na jaderný útok. Šíří atmosféru strachu a obav, aby paralyzoval vůli Ukrajiny se bránit a aby paralyzoval vůli Západu Ukrajinu podporovat. 

je to dôvod, prečo tak skoro po začiatku agresie Ruska voči Ukrajine začal hroziť jadrovými zbraňami? Je to psychologická vojna?

Je dobré nepodceňovat protivníka a zvlášť ne protivníka, jakým je Vladimír Putin. Takže mávnout nad tím rukou by bylo opravdu velice lehkomyslné. Na druhou stranu, prezident Putin překročil hranici běžného odstrašovaní. Je velký rozdíl mezi pojmy odstrašování a zastrašování. Začal používat spíš to zastrašování, což bylo v mezinárodních vztazích dosud nepřípustné. Ale prezident Putin si stejně tak dobře uvědomuje, že jaderným arzenálem nedisponuje pouze Rusko, že jaderným arzenálem disponuje celá řada zemí. 

25. júl 2021 Petrohrad, Rusko: Vladimír Putin medzi námorníkmi počas vojenskej prehliadky na Deň ruského námorníctva, ktorá sa konala aj napriek pandémii covidu-19.MIKHAIL SVETLOV/GETTY IMAGES25. júl 2021 Petrohrad, Rusko: Vladimír Putin medzi námorníkmi počas vojenskej prehliadky na Deň ruského námorníctva, ktorá sa konala aj napriek pandémii covidu-19.

Na straně Západu jsou to tři země, které mají strategický jaderný potenciál a samozřejmě ho mají v částečné pohotovosti stejně jako Rusko, mají plány stejně jako Rusko a mají možnosti ho použít, pokud nebude vyhnutí. 

aký je pomer jadrových síl Ruska a Západu? Kto je strategicky silnejší? 

Celý princip vlastnictví jaderných zbraní, ale i konvenčních armád mezi Východem a Západem stojí na přibližné rovnosti. Tak, aby ani jedna strana nezískala strategickou výhodu nebo převahu. Takže v oblasti konvenčních, tak i v oblasti jaderných zbraní vždy docházelo k vyvažování schopností. 

„O finálním nasazení jaderných zbraní rozhodují exkluzivně prezidenti Francie, Spojených států a ministerský předseda Velké Británie, nikdo jiný.“

K tomu byly zaměřeny všechny procesy kontroly jaderného zbrojení a odzbrojování, aby byl přehled, kolik a jakých jaderných zbraní na které straně je, a aby to bylo přibližně v rovnováze. Takže se dá říct i dnes, že celkový počet, hodnota, je přibližně v rovnováze a že na obou stranách je přibližně stejná síla tak, aby ani jedna ze stran neměla výhodu. 

aký je dlhodobý strategický plán NATO, ak by Rusko použilo jadrovú zbraň na Ukrajine alebo proti členskému štátu NATO? Čo sa bude diať?

K strategickým plánům NATO pro případ jaderného útoku mohu akorát říct, že existují. Ale o jejich detailech se rozhodně mluvit nedá.

ak by Rusko použilo na Ukrajine napríklad taktickú jadrovú zbraň, ako bude reagovať NATO?

NATO za dobu svojí existence už mělo dostatek času, aby si velmi detailně připravilo možné reakce na všechny představitelné scénáře, včetně scénářů jaderných. Takže pro každou eventualitu, od použití taktické jaderné zbraně až po tu nejhorší, tedy globální jaderné války, jsou připravené scénáře, jsou připravené plány a jsou také procedury. Ty konkrétní výkonné procedury nejsou ani tak součástí NATO, ale národního plánování těch tří zemí, které jsou držiteli jaderných zbraní. To znamená Francie, Velké Británie a Spojených států. Protože o jejich finálním nasazení rozhodují exkluzivně prezidenti Francie, Spojených států a ministerský předseda Velké Británie, nikdo jiný.

takže vtedy už NATO ako organizácia nemá právo do konečného rozhodnutia o použití jadrových zbraní zasahovať?

Princip je nastaven tak, že NATO má, samozřejmě, svoji jadernou politiku, principy, jaderné plánování, ale finální použití je opravdu suverénním rozhodnutím těch zemí, které jsou vlastníky jaderných zbraní a toto rozhodnutí vykonávají ve prospěch ostatních členů Aliance a s jejich souhlasem. Souhlas je dán principiálně, ale samotná exekuce použití těchto zbraní je na konkrétním státě a konkrétním státníkovi.

kam sú namierené ruské jadrové hlavice a kam hlavice NATO?

Já myslím, že každý z nás asi viděl nějakou počítačovou simulaci možné velké jaderné války a tedy viděl, jak vějíř střel jde z jedné strany na druhou a zase zpátky. Samozřejmě že přesné souřadnice zveřejňovány nejsou, ale můžeme si být jisti, že v naváděcích zařízeních jsou už předběžně uloženy souřadnice všech strategicky důležitých cílů, vojenských a kritické infrastruktury. Protože to jsou primární cíle v tomto kritickém scénáři. 

existuje koncept obmedzenej jadrovej vojny?

V dnešní době, kdy od použití jaderných zbraní uplynula dlouhá doba, se jejich použití v praxi stalo pro většinu lidí psychologicky nepřijatelným. Takže myšlenka, že bychom byli schopni akceptovat nějakou omezenou jadernou válku, která by se držela například v kategorii taktických jaderných zbraní, je asi nepřijatelná pro naprostou většinu lidí. A proto se s takovou myšlenkou ani nepracuje. Já se obávám, že jakékoliv použití jaderných zbraní by vedlo k eskalaci, protože udržet to v měřítku, které by bylo limitováno geograficky anebo druhem použitých zbraní, by asi bylo extrémně složité. 

pripúšťate, že Rusko reálne použije jadrovú zbraň?

V případě prezidenta Putina většina odhadů a analýz selhala, takže si netroufám vyslovovat žádné odhady. Pravdou ale je to, co jsem řekl na začátku, že i prezident Putin si je vědom toho, co použití jaderné zbraně znamená. A že i ostatní státy, v případě Aliance ty tři, o kterých jsem mluvil, jsou připraveny je použít, když dojde k nejhoršímu scénáři. 

19. október 2015, Trapani, Taliansko: Generál Petr Pavel, predseda Vojenského výboru NATO, počas otváracieho ceremoniálu NATO Trident Juncture 2015. Ide o vojenské cvičenie na súši, na mori a vo vzduchu v Stredozemnom mori.FOTO ANTONIO MELITA/PACIFIC PRESS/LIGHTROCKET/GETTY IMAGES19. október 2015, Trapani, Taliansko: Generál Petr Pavel, predseda Vojenského výboru NATO, počas otváracieho ceremoniálu NATO Trident Juncture 2015. Ide o vojenské cvičenie na súši, na mori a vo vzduchu v Stredozemnom mori.

Použití jaderných zbraní by znamenalo vzájemné zničení. Myslím si, že kataklyzma nenastane, pokud Rusko a ruský režim nebude v situaci, kdy by neviděl naprosto žádné jiné východisko, tedy kdyby prezident Putin nechtěl v praxi realizovat to, co kdysi řekl, že co by vlastně znamenal svět bez Ruska, jinými slovy, když nebude Rusko, proč by měl být svět. Ale i když prezident Putin teď přijal rozhodnutí, která Rusko mimořádně ohrožují, nevěřím tomu, že by chtěl Rusko úplně zničit a vymazat ho z planety. Takže považuji použití jaderných zbraní za opravdu velmi málo pravděpodobné. 

petr Pavel Je armádny generál susednej Českej republiky, momentálne vo výslužbe. V minulosti pôsobil ako náčelník Generálneho štábu Armády Českej republiky. Neskôr zastával aj funkciu predsedu vojenského výboru NATO. Stal sa tak prvým mužom v tejto pozícii pôvodom z východnej Európy. Ako vojak sa osobne sa zúčastnil na vojne v Juhoslávii a neskôr aj vojne v Iraku. Je držiteľom množstva vojenských vyznamenaní. Po ukončení svojej aktívnej služby sa v očiach verejnosti zapísal aj v súvislosti s bojom proti pandémii koronavírusu.

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme. 

L

Slovo na „a“, ktoré sa nevyslovuje

.vladimír Monček .témy

Od čias zúriacej studenej vojny sa počet atómových zbraní vo svete podstatne znížil. Nukleárne arzenály veľmocí sú však stále rozsiahle.

nie je jednoduché porovnať moc ozbrojených síl. Záleží to totiž na viacerých faktoroch, nielen na jednoduchých číslach. Takými sú napríklad všeobecná doktrína, stratégia, výcvik či, ako sa ukázalo v posledných dňoch na Ukrajine, údržba techniky. Pri atómových zbraniach to platí tiež, ale zároveň sú si sily jadrových mocností do istej miery podobné. 

Na začiatok treba povedať, že existuje niekoľko spôsobov, ktorými je možné jadrovú zbraň dopraviť do cieľa. Tým prvým a najstarším je zhodenie bomby na cieľ lietadlom. To má svoje nevýhody – predovšetkým sa musí bombardér dostať k cieľu, čo v prostredí modernej protivzdušnej obrany nemusí byť vôbec jednoduché. Na druhej strane, bombardéry poskytujú istú flexibilitu a možnosť stupňovať rozsah odpovede. Preto si nukleárne štáty ponechávajú bombardéry schopné niesť jadrové bomby. 

7. máj 2021 Moskva, Rusko: Bombardér Tupolev TU-160 prelietava na Červenom námestí počas generálky na Deň víťazstva. Prehliadka sa uskutočnila 9. mája v rámci pripomenutia si víťazstva Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom.FOTO SEFA KARACAN/ANADOLU AGENCY/GETTY IMAGES7. máj 2021 Moskva, Rusko: Bombardér Tupolev TU-160 prelietava na Červenom námestí počas generálky na Deň víťazstva. Prehliadka sa uskutočnila 9. mája v rámci pripomenutia si víťazstva Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom.

Ďalším spôsobom, ako dopraviť jadrovú hlavicu do cieľa, je použitie vo vzduchu vypúšťaných striel s plochou dráhou letu, v angličtine nazývaných Air-Launched Cruise Missile (ALCM). Tieto strely sú takisto nesené bombardérmi, ale na rozdiel od bômb pri ich vypúšťaní nemusí bombardér doletieť až nad cieľ. ALCM je možné vypustiť vo veľkej vzdialenosti od cieľa, až 2 500 km, a strely následne v nízkej výške kopírujú terén, aby ich neodhalil nepriateľský radar. Vďaka ALCM teda bombardéry nie sú vystavené pôsobeniu nepriateľskej protivzdušnej obrany. 

Druhou možnosťou, ako dopraviť do cieľa jadrovú hlavicu, je nepoužiť lietadlo, ale rakety – balistické strely. Tie existujú v rôznych druhoch, pre zjednodušenie si ich môžeme rozdeliť na balistické strely krátkeho doletu (dolet do 500 km), strely stredného doletu (dolet od 500 do 5 500 km) a medzikontinentálne balistické strely (s doletom nad 5 500 km). 

Prvou medzikontinentálnou balistickou strelou bola ruská R-7, ktorá na obežnú dráhu vyniesla aj satelit Sputnik. Od čias R-7 prešli medzikontinentálne rakety značnou miniaturizáciou a dnes okrem rakiet umiestnených v silách existujú aj mobilné verzie prepravované nákladnými automobilmi alebo železničnými vozňami. Ďalšou technickou inováciou bolo zavedenie MIRV (multiple independently targetable reentry vehicle), teda konštrukcie hlavice strely, ktorá umožňuje jednej rakete niesť viacero atómových bômb, ktoré možno navádzať na rozličné ciele. Výhodou medzikontinentálnych balistických striel je ich rýchlosť, ciele dokážu zasiahnuť už do 30 minút, nevýhodou je to, že protivník zvyčajne pozná ich polohu, minimálne pri strelách umiestnených v sile. 

26. júl 2017 Petrohrad, Rusko: Jadrová ponorka Dmitrij Donsky prichádza do prístavu, aby sa zúčastnila na prehliadke lodí pri príležitosti Dňa ruského námorníctva .FOTO SERGEY MIHAILICENKO/ANADOLU AGENCY/GETTY IMAGES26. júl 2017 Petrohrad, Rusko: Jadrová ponorka Dmitrij Donsky prichádza do prístavu, aby sa zúčastnila na prehliadke lodí pri príležitosti Dňa ruského námorníctva .

Utajenie je, naopak, devízou pri treťom type nosičov atómových zbraní, raketách odpaľovaných z ponoriek. Tieto balistické rakety sú vlastne zmenšené medzikontinentálne balistické strely, ktoré sú upravené tak, že ich môže vypúšťať ponorka pod hladinou. Ponorky jadrových mocností sú na pravidelných hliadkach v oceánoch, kde čakajú na prípadný povel k útoku. Keďže moderná jadrová ponorka je veľmi ťažko zistiteľná, hlavnou výhodou rakiet odpaľovaných z ponoriek je ich schopnosť prežiť prvý útok nepriateľa. Štáty, ktoré disponujú všetkými troma druhmi nosičov atómových zbraní (lietadlá, balistické rakety a ponorky) majú takzvanú jadrovú triádu. 

Konečne sa dostávame k otázke, koľko jadrových zbraní teda je? Väčšinu vlastnia dve krajiny – Rusko a USA. Podľa údajov SIPRI (Stockholm International Peace Research Institute) majú USA 5 550 hlavíc. Nie všetky sú však pripravené na použitie. Takzvane nasadených, tzn. že sú na svojich nosičoch alebo na letiskách, odkiaľ môžu štartovať bombardéry, je iba 1 800 hlavíc. Ďalších 2 000 hlavíc je určených na rezervy, ktoré je možné v prípade krízy osadiť na nosiče a k tomu 1 750 hlavíc, ktoré čakajú na vyradenie a demontáž. Spojené štáty majú plnú jadrovú triádu, ktorej leteckú časť tvoria bombardéry B-52H a „neviditeľné“ B-2 Spirit. Pozemný komponent tvorí 400 balistických striel LGM-30G Minuteman III a námorný komponent 280 z ponorky odpaľovaných striel Trident. Predpokladá sa, že USA udržujú na hliadke vždy aspoň 4 ponorky, každá nesie 20 rakiet Trident. Rakety Minuteman aj Trident sú vybavené technológiou MIRV, takže jedna strela nesie viacero hlavíc.   Taktických jadrových zbraní majú USA pomerne malý počet – 230 kusov bômb B61, ktoré sú zhadzované voľným pádom. 

Rusko podľa SIPRI disponuje 6 255 jadrovými hlavicami, z toho 1 625 je nasadených, 2 870 v rezerve a 1 760 čaká na demontáž. 

9. máj 2011 Moskva, Rusko: Mobilný balistický systém 9K720 Iskander na oslavách Dňa víťazstva na Červenom námestí, na ktorých sa zúčastnilo približne 20 000 vojakov a rôzna vojenská technika.FOTO KONSTANTIN ZAVRAZHIN/GETTY IMAGES9. máj 2011 Moskva, Rusko: Mobilný balistický systém 9K720 Iskander na oslavách Dňa víťazstva na Červenom námestí, na ktorých sa zúčastnilo približne 20 000 vojakov a rôzna vojenská technika.Aj Rusko disponuje jadrovou triádou, ktorú vo vzduchu tvoria bombardéry Tupolev Tu-95MS a Tu-160. Pozemné jadrové sily sú pomerne rozmanité a aj keď sa do ich modernizácie rozsiahlo investovalo, stále majú v arzenáli strely zo sovietskych čias (napríklad RS-18). Do výzbroje boli postupne zavádzané modernejšie strely Topol-M, Jars a od minulého roku RS-28 Sarmat. Na rozdiel od USA má však Rusko značné množstvo (1 910 ks) taktických jadrových zbraní na rozmanitých nosičoch – od systému protiraketovej obrany A-235 cez strely P-800 Oniks až po jadrové hlavice pre strely Iskander krátkeho doletu (oficiálne 500 km). To korešponduje s ruskou doktrínou, ktorá s použitím taktických nukleárnych zbraní počíta a väčšina veľkých ruských vojenských cvičení je ukončená nácvikom použitia taktickej jadrovej zbrane. 

V NATO sú okrem USA ešte dva jadrové štáty – Francúzsko a Veľká Británia. Británia disponuje 225 hlavicami, z ktorých je nasadených asi 120 kusov, všetky na ponorkách triedy Vanguard. Francúzsko má 290 hlavíc, ktoré sú nesené na 4 ponorkách a na stíhacích bombardéroch Rafale. 

Toľko stručný prehľad o najničivejších zbraniach, ktoré človek vyrobil. Neviem, či by vás tieto informácie mali rozrušovať. Mňa väčšinou upokojuje, že doposiaľ chladné hlavy vždy prevážili a od konca druhej svetovej vojny neboli atómové zbrane nikdy v konflikte použité. Zároveň sme sa naučili s týmito zbraňami zaobchádzať bezpečnejšie a, čo je najpodstatnejšie, postupne sme znižovali ich počty. Verím, že tak bude aj naďalej.  

L

Kto je obor a kto lilipután na steroidoch?

.juraj Medvec .šimon Jeseňák .témy

„Bez Ruska neprežijeme“ – mýtus. Bez Ruska a Putina sa možno zhorší životný štandard, no dokážeme existovať. A to relatívne pohodlne.

biblickú obrazotvornosť v podobe zápasu medzi Dávidom a Goliášom musíme pre potreby súčasnej situácie modifikovať. Rusko je síce Dávid, ale Dávid, ktorý sa všetkým naokolo vyhráža vojenskou odvetou a v prípade, že sa mu niekto nepáči, je ochotný kradnúť, rabovať či vraždiť, a to nielen vojakov inej armády. Goliáš – reprezentujúci západnú civilizáciu – nie je negatívnym hrdinom, ale prílišne trpezlivým a neraz aj submisívnym bojovníkom, ktorý chce žiť s Dávidom v relatívnej symbióze, pre ktorú prekreslil už primnoho červených čiar. Goliáš dokáže bez otravného Dávida žiť pomerne pohodlne. Otázkou je, či Západ konečne pochopil, že s Putinovým Ruskom sa nevyjednáva. Dôležité je na režim uvaliť také ekonomické sankcie, aby akákoľvek ďalšia intervencia už bola zbytočná. 

Goliáš už konečne pochopil, že s vojenskými agresormi, ktorí sa neštítia útočiť na pôrodnicu, sa nevyjednáva a teroristi sa ničia, minimálne ekonomicky. Ekonomické zničenie má byť také, že ďalšia vojenská intervencia by bola zbytočná, no vo vzduchu má stále visieť i táto alternatíva.

9. december 2018 Sabetta, Rusko: Pohľad na závod Jamal LNG na polostrove Jamal. Zariadenie vyrába plynový kondenzát pre ázijsko-pacifický a európsky trh.FOTO SEFA KARACAN/GETTY IMAGES9. december 2018 Sabetta, Rusko: Pohľad na závod Jamal LNG na polostrove Jamal. Zariadenie vyrába plynový kondenzát pre ázijsko-pacifický a európsky trh.

Rusko je najväčšia krajina na svete a zároveň patrí k najväčším producentom a exportérom ropy, zemného plynu, cenných kovov a ďalších komodít. So 140 miliónmi obyvateľov je najľudnatejšou krajinou v Európe, aj keď je potrebné dodať, že len malé územie z celkovej plochy leží v Európe aj geograficky. Približne tu sa prvenstvá Ruskej federácie končia. 

Ekonomicky je Rusko relatívne nevýznamná krajina. Celkové HDP Európskej únie je viac ako 15,3 bilióna, teda viac ako 15-tisíc miliárd eur. Rusko tvorí presne desatinu HDP EÚ, s HDP na úrovni 1,5 bilióna. Za všetko hovorí už len to, že Rusko je až jedenásta najväčšia ekonomika na svete a až piata najväčšia v Európe. Iba samotná nemecká ekonomika je dvakrát väčšia, ako tá ruská. Výrazne väčší hrubý domáci produkt má aj Veľká Británia, Francúzsko a Taliansko. Ešte horšie vyznievajú pre Moskvu čísla prepočítané na počet obyvateľov.  

Slovenské HDP na hlavu je niekde okolo 19-tisíc dolárov. Rusi dosahujú iba niečo vyše 10-tisíc USD na hlavu. V porovnaní s nemeckými 50-tisícmi ide opäť iba o zlomok životnej úrovne Západu. Konkrétne pätina. Spojené štáty, s ktorými sa chce ruská vláda porovnávať, dosahujú na hlavu 63-tisíc dolárov. Dôvod chudoby je pritom jasný. 

„Dve tretiny ropy a ropných derivátov na Slovesnko prúdia z Ruskej federácie a naša závislosť od ruského plynu je s 90 percentami prakticky úplná a absolútna.“

Na Slovensku prebehli v roku 2004 významné ekonomické reformy, ktoré zliberalizovali nepružnú slovenskú ekonomiku. Už začiatkom 90. rokov u nás prišlo k privatizácii a prechodu na plus-mínus trhovú ekonomiku, aj keď so stále extrémne silnou úlohou štátu. V Rusku sa niečo také fakticky nikdy neudialo. Nízke dane a výborná fiškálna disciplína je jediné, čo sa dá na ruskej ekonomike pochváliť. Negatívny imidž potvrdzujú aj dáta. Index ekonomickej slobody zaraďuje Rusko na 43. miesto zo 45 európskych ekonomík. Katastrofálna úroveň právneho štátu a finančnej a investičnej slobody nepekný obrázok iba podčiarkujú. 

komoditní králi

Ak by sme chceli generalizovať, dalo by sa povedať, že Rusko je z globálneho obchodného hľadiska relatívne bezvýznamná krajina. Je v tom však jeden háčik. Nekonečné zásoby komodít robia z Putinovej krajiny jedného z najdôležitejších svetových hráčov v obchode so surovinami. Až 40 percent dodávok zemného plynu do Európskej únie, používaného najmä na kúrenie a výrobu elektriny, pochádza z východu. Podobne až 25 percent všetkej ropy v Európe prišlo z Ruska. 

Závislosť Európy od ruskej ropy je relatívna, keďže dovoz ropy dokážeme nahradiť inými obchodnými partnermi. Zabralo by to veľa času a spotrebitelia by museli siahnuť hlbšie do vrecka, ale je to možné. Navyše obeta zaplatiť za energie o pár desiatok eur ročne viac je ničím v porovnaní s ukrajinským odporom voči agresii z Kremľa. 

Ešte horšie je na tom z pohľadu závislosti od ruských komodít Slovensko. Dve tretiny ropy a ropných derivátov k nám prúdia z Ruskej federácie a naša závislosť od ruského plynu je s 90 percentami prakticky úplná a absolútna. V prípade zastavenia kohútikov na ruský plyn a ropu by sa Európa zo dňa na deň dostala do bezprecedentnej energetickej krízy. Práve kvôli nadmernej expozícii by takýto scenár Slovensko zasiahol oveľa viac ako niektoré iné krajiny EÚ.

19. júl 2002 Norilsk, Rusko: Závod na výrobu medi. Norilsk produkuje viac ako 90 percent ruského niklu, 58 percent medi, viac ako 80 percent kobaltu a takmer 100 percent kovov platinovej skupiny.FOTO OLEG NIKISHIN/GETTY IMAGES19. júl 2002 Norilsk, Rusko: Závod na výrobu medi. Norilsk produkuje viac ako 90 percent ruského niklu, 58 percent medi, viac ako 80 percent kobaltu a takmer 100 percent kovov platinovej skupiny.

Zastavenie dodávok do Európy by však znamenalo aj likvidáciu ruskej ekonomiky. Tá je od vývozu fosílnych palív a iných komodít do Európy životne závislá. Viac ako polovicu celého exportu tvorí ropa a zemný plyn. Ruská invázia na Ukrajinu a hrozba prerušenia obchodných stykov s Putinovým režimom vyvolala otrasy na trhoch. Globálne dodávateľské siete dostali silný zásah pre obavy z nedostatku nielen ropy a plynu, ale aj ďalších komodít s ruským pasom. Za posledných niekoľko dní prudko narástli ceny paládia, hliníka či zinku.

Najväčší chaos pre dodávateľské siete však spôsobili obavy z nedostatku niklu. Nikel je nenahraditeľnou súčasťou batérií a čoraz horúcejší sektor elektrických vozidiel  bez neho nemôže fungovať. Ruský Nornickel je kľúčovým svetovým producentom suroviny a sankcie vytlačili ceny drahého kovu z hodnoty 20-tisíc dolárov za tonu až na závratných 86-tisíc. Vyplašený trh sa neskôr skorigoval, ceny sa však stále pohybujú na úrovni 50-tisíc dolárov za tonu. 

negatívny dopad najmä na Rusko

Aký bude teda dopad sankcií na relatívne malú ruskú ekonomiku pre giganty ako sú EÚ či Spojené štáty? Úprimná odpoveď by bola, že to dnes nikto netuší. Situácia sa môže vyvinúť niekoľkými spôsobmi, viaceré z nich sú úplne nepredpovedateľné. Súčasné odhady píšu pre USA, Európu aj Rusko rozdielne príbehy. Rast v Amerike sa má spomaliť iba mierne, analytici očakávajú spomalenie z 3,5 percenta na 3,2 percenta. 

„Odhaduje sa, že ekonomika Ruska poklesne o 12,5 percenta, zatiaľ čo iní analytici predpovedajú až pätnásťpercentný pokles v priebehu tohto roka.“

Silnejší zásah dostane Európa. Investičná banka Barclays podľa CNBC znížila odhad rastu HDP Európskej únie z pôvodných 4,1 percenta na 3,5. „Rastúce ceny komodít a averzia k riziku na finančných trhoch sú hlavnými kanálmi nákazy a predpovedajú globálny stagflačný šok a najcitlivejší región je práve Európa,“ uviedla britská investičná banka vo svojej reakcii na vývoj udalostí na Ukrajine. Investičná banka JP Morgan dokonca očakáva nulový rast európskej dvadsaťsedmičky v druhom kvartáli.

Pomalší, ale stále relatívne stabilný rast v USA a EÚ však nemôže očakávať podľa analytikov Rusko. Tomu počas veľkej finančnej krízy spred štrnástich rokov poklesol výkon ekonomiky o viac ako sedem percent. Teraz sa očakáva až dvojnásobok. JP Morgan odhaduje, že ekonomika Putinovho Ruska poklesne o 12,5 percenta, zatiaľ čo iní analytici predpovedajú až pätnásťpercentný pokles v priebehu tohto roka. Ak sa tieto scenáre naplnia, nožnice medzi životnou úrovňou Západu, do ktorého, našťastie, patrí aj Slovensko, a Východu sa roztvoria ešte viac. Putinovo ukrajinské dobrodružstvo tak najsilnejšie dopadne práve na bežných Rusov a ich životnú úroveň.

Áno, empatia  s bežným obyvateľom Ruska je namieste, iný rozmer dostane až vtedy, keď sa aspoň časť populácie proti útočnej vojne postaví a vyjadrí nesúhlas. Parafrázujúc Henryho Thoreaua „občianska neposlušnosť je základom slobody“. A rebelovať voči vojnychtivým diktátorom je povinnosťou každého, kto o sklonoch nahého kremeľského cára čo i len tuší.

.hrubý domáci produkt

Výkonnosť ekonomiky Ruska je zlomok Západu (HDP, v biliónoch USD):

  • USA - 21
  • EÚ – 15,3
  • Rusko – 1,5

Rusko je chudobné aj v prepočte na obyvateľa (HDP na hlavu, v USD)

  • USA – 63-tisíc
  • EÚ – 34-tisíc
  • Slovensko – 19-tisíc
  • Rusko – 10-tisíc

zdroj: Svetová banka

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme. 

L

Rusko: hlavolam a naše temné zrkadlo

.tomáš Zálešák .témy

Otázka o tom, ako správne „čítať“ ruské správanie, nie je na Západe nová. A predsa sa vždy takou zdá, keď Rusko zase sklame očakávania, výpočty či nádeje. Je to čudné, pretože to vyzerá, že história sa opakuje nielen v kontinuite istých vzorcov správania Ruska, ale aj v typických západných omyloch v ich vnímaní.

dnešná vojna Ruska proti Ukrajine vzbudila komentáre hovoriace o prekvapení, šoku, sklamaní, potrebe zmeniť postoje aj o tom, že strašidlo studenej vojny sa vracia. Ak je dnešné ruské konfrontačné správanie vnímané na Západe ako dôvod na prehodnotenie doterajších východísk, môže to spätne vypovedať o zložitých a dlhodobo pestovaných sebaklamoch, pravdaže, s prispením tradičného ruského umenia v zavádzaní. 

V podobných okamihoch je prospešné opätovne si pripomenúť niektoré skúsenosti a fakty. Mali by sme prihliadnuť nielen na skúsenosť studenej vojny (tej niekdajšej), ale aj hlbšie do histórie – tej ruskej a tej západnej, pretože bez poznania seba, tzn. aj svojich omylov, nebudeme vedieť dostatočne prečítať správanie oponenta. Poznamenávam, že pod „Západom“ tu budem rozumieť aj Slovensko s príslušnými kvalifikáciami či hendikepmi. Západné mispercepcie sú preto aj naše, hoci v detailoch sa môžu líšiť. 

útek do iracionality

Ruský básnik a diplomat z 19. storočia Fjodor I. Ťuťčev sa príznačne, a nie jediný, vyjadril o Rusku ako o niečom tak zvláštnom a vymykajúcom sa bežným mieram posudzovania, že ho nemožno postihnúť rozumom: „len veriť v Rus, len to ti zostáva“. Je zrejmé, že tu nejde len o problém pre západné vnímanie, ale aj pre samotných Rusov. Podobné „zistenia“ jednako môžu znieť zlovestne, pokrytecky alebo smiešne. Ak niekoho vyzvem, aby sa mi odovzdal vo viere namiesto kritického skúmania, vyvstáva podozrenie, že si tým zaopatrujem alibi pre akékoľvek darebáctva, o ktorých vopred vyhlasujem, že ich nie je možné súdiť. 

„Kedže na nespokojnosť s vlastným stavom je vždy dosť dôvodov, nájde sa aj dostatok motivácie ignorovať temné stránky reality, ktoré by protirečili vlastným skvelým plánom.“

Rusko je až príliš tvrdo citeľnou realitou na to, aby sme ho pokladali za subtílny duchovný konštrukt, tobôž za niečo, čo neexistuje inak než vo viere. Navyše, „viera“ vo vyššie naznačenom zmysle páchne viacerými herézami (ak ju posudzujeme z pohľadu skutočného kresťanstva, ktorý tieto herézy ešte celkom nezakalili). Naznačená zmes sektárskych náuk a pohŕdania rozumom je nielen základom pre známe totalitné ideológie 20. storočia. Je aj súčasťou tradície zavádzania a sebazavádzania, a súčasťou rôznych ruských ideológií prisudzujúcich Rusku eschatologické poslanie povedať „posledné slovo“ na konci dejín – v dobe nukleárnych zbraní dostávajú podobné nádeje mimoriadne zlovestný podtón. 

Ich pôvod je starší než boľševizmus a ich prvky prežívajú sovietsku éru, spájajú sa do nových zlúčenín, mutujú a množia sa. Ich „úspech“ spočíva aj v tom, že napriek všetkým faktom a tragickým skúsenostiam naďalej pôsobia na srdcia a mysle adresátov. Takto môže napríklad reakcionár vidieť v Rusku záchrancu náboženstva, tradície a autority pred bezbožným liberalizmom a materializmom, revolucionár v ňom môže vidieť uskutočnenie pokroku a utópie, technokrat a scientista nové možnosti využitia technológie a „vedeckého“ riadenia spoločnosti, romanticky naladený intelektuál „autentickú“ alternatívu k formalizmu a pokrytectvu buržoáznej kultúry a morálky. 

8. máj 2016 Moskva, Rusko: Tri bombardéry Tupolev Tu-95MS ruských vzdušných síl letia vo formácii nad pamätníkom Robotnica a kolchozka počas vojenskej prehliadky na Deň víťazstva.FOTO UNIVERSAL IMAGES GROUP/GETTY IMAGES8. máj 2016 Moskva, Rusko: Tri bombardéry Tupolev Tu-95MS ruských vzdušných síl letia vo formácii nad pamätníkom Robotnica a kolchozka počas vojenskej prehliadky na Deň víťazstva.

A tak ďalej, konkrétne stereotypy sa môžu striedať a v rôznych dobách môžu prevládať tie-ktoré z nich. Majú však niečo spoločné. Rozum ako triezve a kritické vnímanie skutočnosti, aj pravda ako súlad povedaného so skutočnosťou v nich prichádzajú radikálne skrátka. Aj „pravda“, „rozum“ či dokonca „veda“ sa tu môžu stať zavádzajúcimi pomenovaniami svojho opaku: za všetky uveďme príklad, akým ich význam prekrútil komunizmus. Empirická realita Ruska v podobných postojoch nie je vôbec dôležitá, dôležité sú sny, mystické „vízie“, ktoré sa vyhlásia za predmet rozumom neobsiahnuteľný a neskúmateľný, a je celkom jedno, či sa tieto fantázie týkajú vlastnej idealizovanej minulosti alebo budúcnosti. 

sebaprojekcia

Slovo „vlastnej“ som tu nepoužil náhodou. „Rusko ako idea“ funguje ako zahmlené zrkadlo, v ktorom sa Rusi aj príslušníci Západu vzhliadajú vo svojich ambíciách a frustráciách, cez prizmu vlastných ideí a programov, hľadajúc v ňom odpovede na problémy vlastnej spoločnosti, politiky, kultúry, náboženstva či morálky. Čím viac je zrkadlo zahmlené, tým ľahšie v ňom vidia len to, čo chcú vidieť. Keďže na nespokojnosť s vlastným stavom je vždy dosť dôvodov, nájde sa aj dostatok motivácie ignorovať temné stránky reality a fakty, ktoré by protirečili vlastným skvelým plánom, programom, myšlienkovým systémom. 

Týmto spôsobom popierali západní ľavicoví intelektuáli zločiny stalinizmu, a týmto spôsobom zase ignorujú dnešní príslušníci reakcionárskej pravice to, v čom všetkom dnešný Putinov režim nadväzuje na ateistickú, revolučnú a materialistickú ideológiu sovietskeho režimu. Príkladov zvrátených sebaprojekcií je, samozrejme, oveľa viac.

strategický narcizmus

Omyly v „čítaní“ ruského správania po páde železnej opony, ktorých dôsledky dnes žneme, sa v niečom podobajú na omyly v medziobdobí od konca druhej svetovej vojny a začiatku studenej vojny. Tu sa už nezaujímam o ilúzie stúpencov extrémnych ideológií, ale politikov hlavného prúdu. Aj na konci druhej svetovej vojny sa v mainstreamových elitách pestovalo presvedčenie, že predurčeným údelom Ruska nie je nič iné, než približovanie a pripodobňovanie sa západným demokraciám, nech by cesta ku konečnej zhode bola akokoľvek dlhá a hrboľatá. S tým súvisela iná, no príbuzná predstava, že sovietsky systém predstavuje alternatívu prinajmenšom zlučiteľnú so západným modelom do nejakej „tretej cesty“, ktorá nám umožní odstrániť niektoré naše nedostatky. Napríklad, ak by sme zaviedli prvky centrálne plánovanej ekonomiky do nášho chaotického, nestabilného, krízami stíhaného kapitalizmu... Opakované hostilné prejavy Stalinovho vedenia si západné elity vysvetľovali ako nedorozumenie, prameniace z vlastných chýb v komunikácii. Prečo sa na nás Stalin zase hnevá? Urazili sme jeho city? Neberieme dostatočne do úvahy jeho potreby a obavy? Prečo nechápe naše hodnoty a dobré úmysly? Vníma nás ako hrozbu pre svoju bezpečnosť?

„Strategický narcizmus“ opomenul, že Rusko neprispôsobuje svoje správanie západnej etikete ani západným predstavám, že má vlastné motívy, ktoré tu sú bez ohľadu na naše úsmevy a vystierané dlane. „Dlhý telegram“, Georgea F. Kennana, chargé d’affaires veľvyslanectva USA v Moskve z februára 1947, upozornil práve na toto s jasnosťou, ktorá pomohla ukončiť vajatanie USA a západných spojencov. 

strach, agresivita a „náhradné náboženstvo“

Nechcem zamlčať skutočnosť, že Kennan (zomrel v roku 2005) ešte v deväťdesiatych rokoch odmietal plány na rozšírenie NATO. Ak to ešte niekto dnes pokladá za tému, môžeme sa k nej vrátiť pri ďalšej príležitosti. V každom prípade však – a oveľa viac – sa nám ukazuje platnosť pôvodnejších Kennanových postrehov o zdrojoch ruského, resp. sovietskeho správania. 

Vo svojom pôvode sú staršie než sovietsky režim a my dnes musíme konštatovať, že sovietsky režim aj prežili: ruský policajný štát, tradícia samovládia, paranoidná nedôvera k zahraničiu aj k vlastným ľuďom a – strach. Tento strach, upozorňoval Kennan, je však dvojaký: pôvodný strach roľníckeho ľudu z nájazdov z východu, a odlišný strach ruských vládcov z konfrontácie so Západom: s vyspelejšími systémami vládnutia, ktoré odhaľujú krehkosť základov ruského samoderžavia.

„Môžeme sa donekonečna hádať o oprávnenosti či neoprávnenosti rozširovania NATO (...) ale ak v dôsledku toho budeme zanedbávať vlastnú obranu, naša budúcnosť je temná.“

Dodajme, že Rusko, už vzhľadom na svoju geografickú polohu, nepoznalo priateľských susedov, charakter terénu a neprítomnosť prirodzených hraníc podnecovali na expanziu. Marxizmus do tohto kontextu psychologicky zapadal ako doktrína nezmieriteľného boja, manichejsky deliaceho svet. Dalo by sa povedať, že zohral úlohu „náhradného náboženstva“, ktoré prebralo funkčné prvky starého ruského mesianizmu. Dnešná „ideológia“ Putinovho režimu (ak to tak nazveme) nadväzuje aj na boľševickú minulosť, aj na iné zdroje nostalgie po idealizovanej imperiálnej minulosti. K tomu pristupuje túžba po náprave údajných krívd a „najväčšej geopolitickej katastrofy 20. storočia“, za ktorú Putin pokladá rozpad ZSSR. 

Putinova politika je teda revanšistická. Nie je možné ospravedlniť ju žiadnymi obavami o bezpečnosť ani redukovať na nejaký „veľmocenský realizmus“. Rusko nie je konzervatívna, ale revizionistická mocnosť, ktorej programom je zmena status quo medzinárodného poriadku a rozloženia síl. Môžeme o sebe ďalej pochybovať, môžeme sa donekonečna hádať o oprávnenosti či neoprávnenosti rozširovania NATO, takých či onakých politických rozhodnutí po páde „železnej opony“. Ale ak v dôsledku toho budeme zanedbávať vlastnú obranu, naša budúcnosť je temná.

k novému realizmu

Vpád ruských vojsk na Ukrajinu nás zastihol mentálne nepripravených. Zabudli sme okrem iného na to, že medzinárodné zmluvy garantujúce bezpečnosť môžu veľmi rýchlo padnúť za obeť moci, ktorá vie, že si ich môže dovoliť porušiť. Alebo, ako v sedemnástom storočí povedal Thomas Hobbes: „Zmluvy bez meča sú len slová“. Ukrajina je obeťou neospravedlniteľnej agresie. Znalosť ruských reálií, daností aj ašpirácií nám môže pomôcť chápať situáciu, možnosti, obmedzenia, riziká tých-ktorých rozhodnutí. Mala by však rozptýliť, a nie ospravedlňovať strategickú slepotu, ktorá umožnila Putinovi s opovrhnutím sa pozerať na slabosť Západu vnímaného ako dekadentného a zbabelého, rátať s jeho nemohúcnosťou a využívať každý náznak jeho nejednoty. 

Pohŕdanie slabosťou a obdiv k sile patria tiež k všetkým naznačeným základným konštantám nazerania ruských vládcov na svet. Dnes jasne vidíme, že táto konštanta sa nezmenila, nech by sme si o sebe či o Rusku nahovárali čokoľvek alebo nech by sme sa neviem ako dlho vadili o tom, v čom všetkom sme boli „necitliví“ k Rusku za posledných tridsať rokov. Musíme si to povedať jasne: Dnešná ruská politika nie je len snaha o obnovu kontroly niekdajšieho sovietskeho priestoru. Je to pomsta nám všetkým za rok 1989. K tomuto roku, koniec koncov, patrí aj formatívny zážitok Vladimíra Putina, keď sledoval pád východonemeckého režimu ako mladý dôstojník KGB na rezidencii v Drážďanoch.

.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite