S príchodom omikronu je koronavírus čoraz rozšírenejší. Napriek tomu je to zrejme dobrá správa. Prirodzená imunita a prekonanie môžu znamenať, že unavujúca pandémia sa pripravuje na svoje posledné dejstvo.
Ako hovorí známy aforizmus, predpovedať je ťažké, najmä budúcnosť. Ale ani s predpovedaním minulosti to nie je celkom jednoduché. Teda, ak za predpovedanie minulosti nepovažujeme jej triviálny opis, ale odhadovanie minulých udalostí z toho, čo nám bolo známe predtým.
v súvislosti s pandémiou nás, samozrejme, zaujíma predovšetkým budúcnosť. Minulosť je známa a nedá sa s ňou už veľa robiť. Ale dá sa z nej niečo naučiť. Nie je to však také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Ak sme totiž v minulosti prijali nejaké rozhodnutie a ďalšie udalosti sa potom vyvíjali pozitívnym či negatívnym spôsobom, neznamená to ešte automaticky, že to bolo správne, respektíve nesprávne rozhodnutie. Pretože to rozhodnutie možno ovplyvnilo ďalší vývoj oveľa menej než iné veci, ktorých si ani nemusíme byť vedomí. Poučiť sa z minulosti vôbec nie je jednoduché. Ale pokúsiť sa môžeme. Presnejšie povedané, musíme.
Latinskému písmenu o zodpovedá v gréckej abecede jednak pätnáste písmenoomikron a jednak posledné písmeno omega. Písmenom omikron označujeme momentálne najrozšírenejší variant vírusu covidu a existuje nádej, že bude v nejakom zmysle posledným významným variantom pandémie. Je to nádej rozumná alebo planá? To je v súčasnosti asi najdôležitejšie otázka týkajúca sa budúcnosti covidu.
Na otázku, či sa blíži koniec pandémie, by sme radi poznali odpoveď ani nie tak zo zvedavosti, ako skôr z tisícky pragmatických dôvodov. A pri pokuse nájsť túto odpoveď si môžeme opäť raz naplno uvedomiť, aký je rozdiel medzi názormi laikov a expertov. Názor nás laikov je v podstate úplne bezcenný, pokiaľ sa v rozumnej (t.j. veľkej) miere neopiera o názor odborníkov. Názory odborníkov na vyššie položenú otázku nájde čitateľ v ďalších článkoch tejto témy. V tomto texte sa chceme zamyslieť najmä nad tým, či si tieto názory naozaj vážime a či sú pre nás dostatočným vodidlom pri našich vlastných úvahách a rozhodnutiach.
Prvá vec, ktorú si treba uvedomiť, je nasledovná skutočnosť: V relatívne jednoduchých fyzikálnych systémoch budúcnosť často predpovedať vieme, a to dokonca s veľmi vysokou presnosťou. Tento zázrak sa však netýka ani len celej fyziky, o iných oblastiach ľudského poznania ani nehovoriac. Predpovede expertov majú preto väčšinou charakter identifikovania najpravdepodobnejších možností, nie nevyhnutných scenárov. Toto si každý rozumný expert uvedomuje (inak to nie je rozumný expert, ale fachidiot) a opakovane zdôrazňuje. My laici si to však uvedomujeme oveľa menej. Často dokonca nechápeme, že nenaplnenie predpovedí vôbec nemusí znamenať zlyhanie. Ak sa experti zhodnú na tom, že z viacerých možností je jedna najpravdepodobnejšia, neznamená to, že práve táto možnosť musí nastať. A ak nastane nejaká menej pravdepodobná, neznamená to, že experti sa mýlili.
Experti práve kvôli nerozumným očakávaniam laikov opisom možného budúceho vývoja neraz riskujú svoju reputáciu. O tom, ako dôverujeme odborníkom, nám nedávna minulosť hovorí viac než dosť. A pritom nič lepšie ako názor odborníkov nikdy mať nebudeme. Aj keď pravda je aj to, že ani vyzbrojení týmto názorom nebudeme zbavení nutnosti rozhodovať sa v neistote.
Dva roky s koronavírusom zničili elementárnu dôveru v slovenskej spoločnosti. Na tom má rovnaký podiel koalícia a opozícia. Koalícia tým, že sa najmä pod vedením Igora Matoviča púšťala do mesianistických a častoúplne protichodných experimentov (nevestičky, celoplošnétesty, lockdown až po Vianociach 2020 a podobne), čím stratila dôveru veľkej časti svojich voličov. Ale koalícia narušila spoločenskú dôveru aj
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
