Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Téma .týždňa: Rok genproka

.týždeň .témy

Zhruba pred rokom sa Maroš Žilinka stal generálnym prokurátorom. Za ten rok o ňom nestratili ilúzie iba tí, ktorí ich nikdy nemali. Je to problém – ale väčší problém ako jeho osoba predstavuje systém, na vrchole ktorého sedí a vládne: stalinská pyramída moci.

Téma .týždňa: Rok genproka
2. september 2021 Bratislava: Generálny prokurátor Maroš Žilinka počas tlačovej konferencie, na ktorú neboli prizvané niektoré médiá. Foto: FOTO MARTIN BAUMANN/TASR

OBSAH

Tavárišč Žilinka .martin Mojžiš
Roman Kvasnica: Energia ešte nie je vyčerpaná .štefan Hríb
Jana Dubovcová: Náš problém je, že sa necítime slobodní .marína Gálisová
L

Tavárišč Žilinka

.martin Mojžiš .témy

Žilinka je človek na svojom mieste. Na čele generálnej prokuratúry sovietskeho typu má stáť generálny prokurátor sovietskeho typu. Človek, ktorý svojimi postojmi a činmi dokáže jasne a zrozumiteľne demonštrovať, čo tento typ prokuratúry v skutočnosti znamená.

prvé ponaučenie z pôsobenia Maroša Žilinku vo funkcii generálneho prokurátora je takéto: ak chcete zmeniť generálnu prokuratúru na štátne zastupiteľstvo, nevoľte na sedem rokov nového generálneho prokurátora. Druhé ponaučenie je takéto: do nijakej funkcie nikdy nevoľte osobu, ktorá vo svojom životopise uvádza medzi obľúbenou literatúrou knihy o Adolfovi Hitlerovi, Josifovi Stalinovi a Pablovi Escobarovi. Tretie poučenie je nasledovné: aj človek s okuliarmi môže byť úplný mamľas. Tisícpäťsto ďalších ponaučení z priestorových dôvodov neuvádzame.

Od prvej chvíle, od momentu zvolenia, bolo evidentné, že Žilinka bude z hľadiska koalície piatym kolesom (a nemyslí sa tým rezerva) a z hľadiska opozície piatou kolónou. Čo nebolo úplne zjavné, bola jeho pozoruhodná nešikovnosť. Ak človek mieni komunikovať orwellovským štýlom, čiže hovoriť nejako a konať presne opačne, zdá sa rozumné neroztrúbiť to o sebe hneď pri prvej príležitosti. A čo urobil Žilinka? Len v skratke, aj tak to všetci poznáme: Volebné vyhlásenia o vyšetrení Kaliňákovho medzinárodného zločinu (únos Vietnamca) veľmi rýchlo naplnil neobnovením tohto vyšetrovania. Vznešené vyjadrenia o transparentnosti prokuratúry ilustroval trápnym útekom pred novinármi. Rozhorčené vyjadrenia o svojej nezávislosti od akýchkoľvek politikov (napríklad od poslanca Pčolinského, bez ktorého by sa generálnym prokurátorom nestal) demonštroval svojvoľným zastavením vyšetrovania Pčolinského brata. Žilinka za prekvapujúco krátky čas všetkých naučil, že ak niečo povie, pravdou je presný opak.

Počas minulého týždňa sme sa však o Žilinkovi dozvedeli nové informácie, ktoré stavajú jeho pôsobenie do celkom iného svetla. Piata kolóna zostáva, ale konflikt sa Lmení. Doteraz sa zdalo, že je nepriateľským agentom v lokálnom slovenskom boji proti únoscom štátu. Dnes vidíme, že je nepriateľským agentom v globálnom boji darebáckych štátov proti slobodnému svetu. A aby nikoho nenechal na pochybách, tak vykrikuje, že to nie je pravda.

so Sovietskym zväzom…

S heslom “So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak” to bolo takto: Najprv nám desiatky rokov hovorilo o bezútešnej prítomnosti, ktorá sa tvárila ako budúcnosť. Potom nám chvíľu hovorilo o minulosti, ktorej sme sa s úľavou zbavili. A dnes nám hovorí, že možno nezbavili.

Vladimír Putin – v duchu storočných ruských tradícií hlava štátu aj hlava organizovaného zločinu – označil už v roku 2005 rozpad Sovietskeho zväzu za najväčšiu geopolitickú katastrofu 20. storočia. Toto vyjadrenie netreba chápať ako politologickú tézu ani ako strategickú doktrínu – treba ho chápať ako bojový pokrik. Putinovské Rusko je správne vnímať v duchu tézy Petra Zajaca o hybridnej svetovej vojne, ktorá prebieha tu a teraz. Z tohto pohľadu treba vnímať aj to, čo sa deje u nás doma.

14. január 2022 Moskva, Rusko: Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka podpisuje Program spolupráce medzi Generálnou prokuratúrou SR a Generálnou prokuratúrou Ruskej federácie na roky 2022 a 2023.FOTO GENERÁLNA PROKURATÚRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY14. január 2022 Moskva, Rusko: Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka podpisuje Program spolupráce medzi Generálnou prokuratúrou SR a Generálnou prokuratúrou Ruskej federácie na roky 2022 a 2023.

Súčasťou hybridnej vojny je aj vojna dezinformačná, v ktorej dosť výrazne prehrávame. Preto asi nezaškodí zopakovať si, kto je v tejto vojne agresorom a aké sú jeho motívy. Naratívy sú v zásade dva. Podľa jedného je agresorom NATO snažiace sa bezbrehým rozširovaním dostať až k hraniciam Ruska, ktoré by tak zostalo úplne nekryté a vydané napospas Západu. Podľa druhého naratívu je agresorom Rusko, ktoré sa snaží obnoviť sovietske impérium.

Fakty, samozrejme, zapadajú do jedného naratívu viac a do druhého menej. Presnejšie povedané, do jedného úplne a do druhého vôbec. Vezmime si ako príklad Ukrajinu. Má Rusko vážne dôvody obávať sa členstva Ukrajiny v NATO? Nuž, skúsenosti s Litvou, Lotyšskom a Estónskom, ktoré sú v NATO a susedia s Ruskom, nesignalizujú pre Rusko nijaké akútne nebezpečenstvo. A teraz naopak: má Ukrajina nejaké dôvody obávať sa Ruska? Nuž, Rusmi okupovaný ukrajinský Krym, ruská priama podpora separatistov vo východnej Ukrajine, ruské vojská na hraniciach s Ukrajinou a absolútne nehorázne oficiálne vyjadrenia ruských predstaviteľov dávajú viac než dosť dôvodov na to, aby Ukrajina hľadala spojencov napríklad v NATO. Dva protichodné naratívy nie sú dva rovnocenné názory. Ten prvý je donebavolajúca sprostosť, ten druhý je jednoduchý a priamy opis reality.

„Podpisom zmluvy s ruským generálnym prokurátorom Igorom Krasnovom, ktorý je jedným z ľudí zo sankčných zoznamov, sa Žilinka demaskoval ako človek, o ktorého zlých úmysloch nemožno pochybovať.“

Rusko sa správa ako otvorený nepriateľ Ukrajiny a slobodného sveta. Nie sme s ním vo vojnovom stave, ale uvalili sme na túto krajinu a na niektorých jej predstaviteľov vážne sankcie. To je v hybridnej vojne mierový stav de iure a vojnový stav de facto. Zakrývať si pred tým oči je hlúpe. Konať bez ohľadu na tieto skutočnosti je nezodpovedné.

Ak Žilinka ako generálny prokurátor odmietne obrannú dohodu s USA, nejde o nevinný právny názor, ide o ohrozenie bezpečnosti Slovenska. Ak Eduard Chmelár spochybní túto dohodu a vyzve prezidentku, aby konala v súlade s jeho bludmi, nejde o prejavenie postoja, ide o ohrozenie bezpečnosti Slovenska. Ak Chmelárovu výzvu podpíšu Ján Čarnogurský, Brigita Schmögnerová, Ján Drgonec a strojca vlastného šťastia Vladimír Palko, nejde len o ich nasprostasté hoby, ide o ohrozenie bezpečnosti Slovenska. Písať v tejto súvislosti o Ficovi a jemu podobných nemá význam.

alebo že by…

Z obavy pred obvinením zo straty nadhľadu sa autor tohto textu rozhodol pridať pár slov o možnosti, že niektorí z vyššie menovaných neslúžia nepriateľskému štátu s cieľom znefunkčnenia obrannyschopnosti Slovenska. Pri Marošovi Žilinkovi takáto možnosť neexistuje. Podpisom zmluvy s ruským generálnym prokurátorom Igorom Krasnovom, ktorý je jedným z ľudí zo sankčných zoznamov, sa Žilinka demaskoval ako človek, o ktorého zlých úmysloch nemožno pochybovať. U iných však nemožno s úplnou istotou vylúčiť ušľachtilé, aj keď možno až príliš sofistikované dôvody.

Ak chceme porozumieť týmto dôvodom, musíme sa trochu pozrieť do histórie. Vo všetkých troch svetových vojnách sme neochvejne stáli na nesprávnej strane. Vo všetkých troch sme sa však nakoniec ocitli na strane opačnej, čo bola, zhodou okolností, vždy strana víťazov. V prvej svetovej vojne sme boli súčasťou Rakúsko-Uhorska, po jeho porážke sme sa stali Československom. V druhej svetovej vojne sme boli spojencami Hitlerovho Nemecka, po jeho porážke sme sa opäť stali Československom. V studenej vojne sme boli súčasťou sovietskeho bloku, po jeho porážke sme sa stali súčasťou slobodného sveta. Možno nás chce Vladimír Palko svojím zvláštnym spôsobom opäť dostať na stranu víťazov.

L

Roman Kvasnica: Energia ešte nie je vyčerpaná

.štefan Hríb .témy

Roman Kvasnica patrí k ľuďom, ktorí roky vyzývajú na diskusiu o transformácii systému prokuratúry na štátne zastupiteľstvo. Táto diskusia je nielen aktuálna, ale v kontexte krokov súčasného generálneho prokurátora opäť akútna. Je šanca, že na transformáciu dôjde?

pamätám sa ako dnes, že dlhé obdobie pred voľbami si bol jedným z mála ľudí, ktorí pri všetkom tom vzopätí o korupcii hovorili, že sa treba pozrieť, ako má fungovať generálna prokuratúra. Či by sa nemala premeniť na štátne zastupiteľstvo a ako to konzultovať s českými expertmi. Málokto ťa počúval. Dnes sú dva roky po voľbách a generálna prokuratúra sa stáva jedným z hlavných problémov. Máš pocit zmaru?

Nie. Som obyčajný občan Slovenskej republiky s vlastnými názormi na mnohé otázky súvisiace s fungovaním štátu. Ľahko sa teoretizuje o ideálnom stave. Asi je rozdiel byť v politike, kde nie som, viesť politické súboje s opozíciou, niekedy s koaličnými partnermi a zaoberať sa často aj politickými nezmyslami, ktoré sa obvykle riešia na úkor dôležitých spoločenských problémov. Považujem však za svoju občiansku povinnosť vyjadrovať sa k týmto témam. Viackrát  som svoj názor vyjadril ako občan, no nie je dôvod, aby bol môj názor považovaný za podstatný. Takýchto nás je tu 5,5 milióna.

je dôvod, aby ťa brali vážne, minimálne na základe káuz, ktoré si riešil. Prečo si pred voľbami zdôrazňoval práve oblasť generálnej prokuratúry?

Práve pred voľbami sme mali možnosť zistiť, ako bola riadená prokuratúra za pána Trnku a aký dosah na jej fungovanie mohol mať odsúdený Kočner ešte aj počas jej ďalšieho vedenia. To sme ešte, prosím, nevedeli o spôsobe riadenia policajného zboru osobami parazitujúcimi na vládnych politických stranách. Tak ako vtedy, aj dnes sa ukazuje, že sme nemali a nemáme ešte stále vybudované kontrolné mechanizmy zabezpečujúce riadne fungovanie štátnych orgánov. Politické mechanizmy sa zatiaľ, a to už od roku 1993, javia ako málo účinné. Politici  totiž skôr prejavujú neochotu vyžadovať striktné dodržiavanie zákona, nekompromisnú ochranu verejných prostriedkov, dôsledné postihovanie porušení zákona predstaviteľmi štátnych orgánov a podobne. 

Boris Németh

O to väčší význam má vyvolanie obavy z prirodzenej právnej reakcie štátu na protiprávne konania. Toto, samozrejme, nemôže existovať bez riadneho chodu prokuratúry a polície. Aj keď podľa môjho názoru možno 90 percent úspechu závisí od toho, akí ľudia sú v týchto štátnych orgánoch v riadiacich pozíciách, podstatný je aj zákonný rámec. Hoci sme už asi na Slovensku zažili obídenie akejkoľvek právnej úpravy, musíme okrem skúmania morálnych profilov kandidátov na rôzne prokurátorské a policajné funkcie neustále vyhodnocovať vlastné skúsenosti a skúsenosti predovšetkým krajín EÚ z práce ich štátnych orgánov a tieto aplikovať do právnej úpravy.

Je hriechom nevyužiť skúsenosti Českej republiky z transformácie prokuratúry na štátne zastupiteľstvo a predovšetkým skúsenosti jej štátnych zástupcov s českou právnou úpravou. Diskusia o tom sa ani len nezačala.

to, že tu dnes máme Žilinku, ktorý robí to, čo robí, myslím paragraf 363 a jeho cestu do Moskvy, to je výsledok absencie tejto diskusie?

Myslím, že nie. Právna úprava nikdy nemôže obsiahnuť všetky otázky spojené s chodom štátnych orgánov. Existujú však určité ústavné, možno etické mantinely, ktoré nám aj bez právnej úpravy určitého právneho problému vždy jasne napovedia, čo je právne normálne a čomu už právna normálnosť chýba. Myslím si, že každý z nás musí cítiť, že nie je obvyklé, aby kandidovala za špeciálneho prokurátora osoba s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody, hoci to nie je zákonom vylúčené. Takisto z nás každý musí cítiť, že vrcholný predstaviteľ prokuratúry, aj bez právnej úpravy svojich postojov, musí rešpektovať fakt, že v zahraničí je predovšetkým reprezentantom Slovenskej republiky, nielen svojej osoby. Myslím si, že sa musí zdržať akéhokoľvek konania a prednesov, ktoré spochybňujú zahraničnopolitickú orientáciu Slovenskej republiky. Nič mu, samozrejme, nebráni v tom, aby svoje názory reprezentoval ako súkromná osoba a aby sa po prípadnom vstupe do politiky snažil o zmenu vo výbere rozhodujúcich partnerov Slovenska.

je to, že máme takéhoto generálneho prokurátora, výsledkom toho, že sa táto oblasť zanedbala?

To určite nie. Po voľbách som to vnímal tak, že obsadzovanie  podstatných pozícií na prokuratúre a v polícii mala v rukách úzka skupina ľudí, ktorá rozhodovala o kandidátoch alebo aj o tom, kto sa meniť nebude. Smutné je, že títo ľudia nikdy neponesú politickú zodpovednosť za svoje rozhodovanie. Spomeňme si pritom na situáciu v policajnom zbore alebo aj na prokuratúre, na ich destabilizáciu, ktorú mnohí predpokladali a na ktorú mnohí upozorňovali, že nastane.

keď hovoríš o úzkej skupine, hovoríme o víťazoch volieb?

Určite mal pri tom najsilnejšiu pozíciu líder volebného víťaza a prípadne niektorí právnici z jeho blízkeho okolia. Pre objektívnosť treba povedať, že vtedajší premiér sa, pochopiteľne, spoliehal na správnosť odporúčaní.

hovoríš o Lipšicovi?

Už som viackrát povedal, aj keď som nemenoval, že úzka skupina ľudí dostala do rúk mimoriadne silný mandát bez toho, aby boli na to charakterovo a odborne pripravení.

prečo táto skupina nezmenila prokuratúru, ktorá je hierarchická, a prečo je pre túto skupinu lepšie mať generálneho prokurátora so všetkými právomocami?

Koho to už len po voľbách zaujíma! Jednoduchšie je asi existovať v existujúcom systéme, bez zbytočných konfliktov s politickými stranami pri legislatívnych zmenách, no a, samozrejme, bez odbornej diskusie  či už s odbornou verejnosťou, ale aj vlastnými kolegami cez samosprávu.

z istého pohľadu by sa dalo pochopiť aj uvažovanie v tom štýle, že necháme koncentrovanú moc v nejakých pozíciách, lebo tie obsadíme my. Ale v takom prípade by sa dalo očakávať, že na tieto pozície vyberú naozaj kvalitných ľudí...

Možno sa to aj stalo a iba my to nesprávne vnímame (úsmev). Slovensko bolo málokedy v štandardných  európskych podmienkach. Pred poslednými parlamentnými voľbami v dôsledku vraždy dvoch nevinných mladých ľudí vo Veľkej Mači vznikla úplne neočakávane nová spoločenská situácia. Hlavne vďaka jej vyšetrovaniu sa  začala  verejnosť oboznamovať so spoločenským marazmom, v ktorom tu žijeme. Dostali sme sa takto do určitého stupňa  poznania stavu slovenskej spoločnosti, fungovania polície, prokuratúry a súdov. Poviem za seba, až takýto rozvrat som neočakával a už vôbec som neočakával, že sa to verejnosť dozvie, alebo že dokonca by za to niekto mohol byť trestne stíhaný. Myslím si, že sled udalostí pred voľbami a po posledných voľbách zaskočil aj ľudí, ktorí si roky budovali svoje vzťahy na štátne orgány a na z hľadiska moci rozhodujúcich politikov. 

Boris Németh

Razancia, s akou sa do protestov proti moci zapojila občianska verejnosť, a postupné zverejňovanie podozrení zo závažnej trestnej činnosti práve spomínaných ľudí na istý čas paralyzovali mechanizmy zabezpečujúce ich beztrestnosť, výsledkom čoho je množstvo trestných konaní súvisiacich s nezákonným nakladaním s verejnými prostriedkami a korupciou. Asi by nebolo vhodné podceňovať tých, ktorí následkom týchto pohybov v spoločnosti pocítili trestnoprávne ohrozenie. Som presvedčený, že pre nich nová situácia si od nich vyžadovala koordinovaný postup proti osobám z polície a prokuratúry presadzujúcim princípy právneho štátu. Môžeme iba hádať, ktorým smerom sa pre elimináciu nimi vnímaných rizík vybrali. Niečo je možné vydedukovať len z neštandardných postupov niektorých štátnych orgánov. Osobne by ma zaujímali viaceré právne otázky v postupoch SIS, Úradu inšpekčnej služby MV SR a niektorých krajských prokuratúr. Možno najvýstižnejšia odpoveď na položenú otázku je konštatovanie, že pokiaľ jedna strana pomyselného boja rozmýšľala nad deštrukciou prejavujúcich sa náznakov právneho štátu, druhá strana ešte ani len nezačala chápať, že odpor bude silný a čo si bude boj za právny štát  vyžadovať.

ak ohrozené skupiny zistili, že pre nich dopadli voľby zle a je tu spoločenská objednávka na nastolenie spravodlivosti, tak potrebujú ľudí na dôležitých pozíciách, ktorí by ich mohli ešte zachrániť. Tieto pozície sú polícia, prokuratúra a súdy. Keď sa diskutovalo o tom, kto má byť nový generálny prokurátor, hovorilo sa, že za Žilinku lobuje pán Gučík, ktorý je človek starých síl.

Osobne nemám informácie, na základe ktorých by som mohol povedať záver, že všetci, čo sa stretávajú s pánom Gučíkom, sú diskvalifikovaní pri obsadzovaní vedúcich pozícií v štátnych orgánoch. Pri voľbe generálneho prokurátora však nebol mojím „favoritom“ pán kolega Žilinka. Toľko k jeho voľbe. Od začatia zastupovania Zlatky Kušnírovej v roku 2018 som sa viackrát verejne vyjadril, prečo som nedôveroval vedeniu policajného zboru a NAKA, respektíve prečo som považoval za nevyhnutné spraviť výmenu na rozhodujúcich postoch v polícii bezprostredne po voľbách. Dôsledky nečinnosti zodpovedných poznáme. Toľko zasa k polícii.

sú len dva roky po voľbách a rok po tom, čo sa stal Žilinka generálnym prokurátorom. Koalícia, ktorá si dá do erbu, že chce poraziť unesený a korupčný štát, si zvolí takého, ktorému chce dnes obmedziť právomoci. Čo o koalícii hovorí, ak kľúčovú pozíciu obsadia človekom, pri ktorom sa po roku chytajú za hlavu?

V zásade som už na položenú otázku odpovedal. K doktorovi Žilinkovi musím uviesť, že som sa s ním krátko stretol pre kauzu Moldava nad Bodvou. I keď mi to priamo nepovedal, myslím si, že zmena prístupu prokuratúry pri piatich zo šiestich obvinených je jeho zásluha. Vážim si to, pretože obhajobe obetí násilnosti policajtov som spolu s kolegom bezvýsledne venoval veľmi veľa času a energie a až po jeho nástupe sa prístup prokuratúry čiastočne zmenil. 

Zároveň musím vyjadriť svoj názor, že za posledné dva týždne sme boli svedkami udalostí iniciovaných práve vedením generálnej prokuratúry, ktoré sú neštandardné a poškodzujú slovenskú prokuratúru. Pokiaľ pri realizácii zákonného ustanovenia § 363 Trestného poriadku môžeme polemizovať o správnosti postupu v tej-ktorej kauze, iná je situácia pri hodnotení jeho pracovných ciest do zahraničia alebo obsahu výhrad prokuratúry  a spôsobe ich komunikovania, pri pripomienkovaní návrhu niektorej z medzištátnych zmlúv Slovenskej republiky. Nemôžem sa ubrániť pocitu, že Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky už vedie politik a sám som zvedavý, čo z tohto nástupu vzíde.

I v prípade, že sa nemýlim, takýto stav by nemal ovplyvniť vznik diskusie o budúcej podobe prokuratúry. Nemali by sme pripustiť, aby z odbornej diskusie boli vylúčení slovenskí prokurátori a predovšetkým ich samospráva. Reforma prokuratúry sa nedá robiť  bez ľudí, ktorí tam pracujú a bez ich odborných pohľadov na problém.

žilinku môžeme hodnotiť nie na základe jeho úmyslov, ale už aj na základe konkrétnych krokov. Napríklad únos Vietnamca sa podľa neho vlastne nestal a ten Vietnamec tam ani nebol. Pritom to bola kauza dobre popísaná médiami a veľa sa o nej zistilo. Prvé vyjadrenie nového prokurátora, ktorého zrodila „spravodlivá“ moc, znelo, že tam možno ten Vietnamec ani nebol. Ďalej zastavenie Gorily cez paragraf 363 a prepustenie Pčolinského či návrh neuzavrieť obrannú zmluvu s USA ako celok, nie cez jednotlivé výhrady. Tieto rozhodnutia sa javia tak, že idú úplne proti zmyslu zmeny z roku 2020.

K prvej časti otázky je na mieste  povedať, že je veľmi pravdepodobné, že v budúcnosti bude niekto všetky spomenuté  postupy skúmať z hľadiska dodržiavania ustanovení Trestného poriadku, respektíve Trestného zákona, a to pri príprave rozhodnutí, ako aj pri samotnom rozhodovaní štátneho orgánu. Čo sa týka obrannej zmluvy, čítal som k nej výhrady politika,  a nie ústavného činiteľa, u ktorého je základným predpokladom zákonného postupu apolitickosť. Prokuratúra jednoducho nemôže robiť politiku a prípadne nemôže slúžiť ako akýsi odrazový mostík do politiky. To musíme odmietnuť.

vidíme, ako Žilinka ide sláviť výročie ruskej prokuratúry, ktorá nielen za komunistov, ale ani za Putina nie je strážcom zákonnosti, ale súčasťou síl, ktoré ju porušujú. Aj prípad Navaľnyj mala na starosti ruská prokuratúra. Ako to vnímaš?

Súhlasím s názorom doktora Žilinku v tom, že nesmieme veci vidieť čierno-biele. Práve preto asi nikto nespája súčasnú prokuratúru Ruskej federácie s érou Andreja Januarjeviča  Vyšinského, ktorý viedol sovietsku prokuratúru v čase najväčšieho zneužívania trestného práva na politické účely, v časoch stalinizmu.  Ústavní činitelia Slovenskej republiky, ako člena Európskej únie, by však mali minimálne rešpektovať pozíciu Európskeho parlamentu ako orgánu Európskej únie. Teda, pokiaľ majú záujem o to, aby Slovenská republika bola vnímaná ako dôveryhodný a politický stabilný partner pre ostatných členov Únie, ktorý rovnako vníma potrebu ochrany základných ľudských práv a slobôd, a to kdekoľvek na svete, ako jeho partneri. 

10. december 2020 Bratislava: Generálny prokurátor Maroš Žilinka počas tlačového brífingu v Prezidentskom paláci po svojom vymenovaní prezidentkou Zuzanou Čaputovou.FOTO JAROSLAV NOVÁK/TASR10. december 2020 Bratislava: Generálny prokurátor Maroš Žilinka počas tlačového brífingu v Prezidentskom paláci po svojom vymenovaní prezidentkou Zuzanou Čaputovou.

Dovoľujem si pripomenúť, že Európsky parlament udelil Sacharovovu cenu za slobodu myslenia pre rok 2021 ruskému opozičnému politikov Alexejovi Navaľnému. Podľa vyjadrení vtedajšieho predsedu Európskeho parlamentu, nedávno zosnulého Davida Sassoliho, Alexej Navaľnyj bol za svoje protikorupčné aktivity otrávený a uvrhnutý do väzenia. Minimálne toto je ten dôvod, prečo návšteva generálneho prokurátora členskej krajiny Európskej únie na akýchkoľvek oslavách orgánov činných v trestnom konaní Ruskej federácie nie je vhodná a je podľa môjho názoru spôsobilá poškodiť meno slovenskej prokuratúry a meno jej vrcholového predstaviteľa.

máme za sebou dva roky volebného obdobia. Platí, že čo sa neurobí v prvých dvoch rokoch, v treťom a štvrtom sa robí ťažšie. Zdá sa, že na diskusiu, či premeniť prokuratúru na štátne zastupiteľstvo do ďalších volieb, už nebude čas. Čo sa dá urobiť pre zmenu?

Legislatívne už bude problém urobiť zmenu aj pri často skloňovanom zákonnom ustanovení  paragrafu 363. Diskusia o transformácii prokuratúry na štátne zastupiteľstvo je asi vylúčená. Súčasná vládna koalícia, zdá sa, nemá vôľu to meniť. Nie som si istý, či je vôbec ochota o tom diskutovať. Prioritne treba dať priestor prokurátorskej samospráve a zistiť názory prokurátorov na súčasnú právnu úpravu. 

„Ešte pred voľbami som si myslel, že hlavným ťahúňom procesu budovania právneho štátu bude prokuratúra, no zmýlil som sa. “

Ako už bolo povedané, podstatným zdrojom odborných informácií je Česká republika. Moc koncentrovaná v rukách generálneho prokurátora nie je šťastné riešenie, a to bez ohľadu na jeho osobu.

rastie však ochota verejnej diskusie o Žilinkovi. Čo užitočné sa s tým dá urobiť?

Nie je podstatné, kto je v tejto pozícii. Podstatný je systém a tlak na rešpektovanie právnej úpravy a vyžadovanie uplatňovania právnych konzekvencií pri porušení zákona. Uvidíme, ako dopadnú kauzy Dobroša Trnku, veľké očakávania by som však nemal. Verejné diskusie o posledných krokoch vedenia prokuratúry sú, samozrejme, namieste, a to aj s ich odborným vyhodnocovaním. Táto diskusia je prospešná a môže mať vplyv na zmenu prístupu prokuratúry v mnohých diskutovaných postupoch.   

vláda získala mandát vďaka hnevu ľudí na to, ako to tu fungovalo, a to fungovanie vyvrcholilo vraždou. Psou povinnosťou súčasnej garnitúry je vyhovieť objednávke skoncovať so zneužívaním verejných funkcií. Keďže si sami vybrali Žilinku za generálneho prokurátora, je misia tejto moci nastoliť spravodlivosť stratená? 

Nie. Proces opravy spoločnosti sa začal. Možno ani nejde o opravu, prípadne generálnu opravu. Niekedy sa mi zdá, že ešte len kreslíme projekt, na akých zákonných a morálnych princípoch ma existovať náš štát. Páni zakladatelia tento projekt v roku 1992 nevypracovali a to, čo napísali, mnohokrát ovracali a použili ako bankomatovú kartu. Nechcem, aby to vyznelo pateticky, ale vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a Martinky Kušnírovej a naň nadväzujúce vyšetrovania spustili predovšetkým v polícii očistný proces. Ten vnímam teraz ako veľmi intenzívny. 

Ešte pred voľbami som si myslel, že hlavným ťahúňom procesu budovania právneho štátu bude prokuratúra, no zmýlil som sa. V prípade, že bude slovenská polícia postupovať pri plnení svojich úloh zákonne, samozrejme, s pokorou pred právami našich občanov, môže byť určujúcou silou pri budovaní právneho štátu. Pokiaľ bude očistný proces v polícii pokračovať a ak táto krehká politická stabilita vydrží aspoň rok, môže ísť o nezvratný, alebo iba o ťažko zvrátiteľný  stav. Zdá sa mi, že súčasný  policajný prezident bol dobrá voľba a je to tzv. rozdielový hráč. Protitlaky budú, samozrejme, silné, ale už by nemali byť úspešné.  

prokuratúra má vždy právo najdôležitejšie veci zastaviť. Myslíš, že si na to potom už netrúfne?

Všetky neštandardné postupy prokuratúry v konečnom dôsledku očistnému procesu pomáhajú, hoci prokuratúra trestné konanie zastaví. Jedna kauza Slovensko nezmení. Ako odozvu na postupy prokuratúry sa totiž zároveň vytvárajú mechanizmy na jej kontrolu. Tie naozaj produkuje aj verejná diskusia, hlavne odborná. Myslím si, že všetci si predsa uvedomujú, že ich právne neštandardné postupy sa v budúcnosti môžu stať  predmetom preverovania ich zákonnosti. Na strane druhej je na mieste opatrnosť pri odmietaní, respektíve kritike rozhodovania prokurátorov. Musia prevážiť odborné kritéria, pričom páni prokurátori zas musia rešpektovať stav, že po ére ľudí pána Kočnera na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky bude slovenská odborná aj laická verejnosť kriticky vyhodnocovať všetky neobvyklé postupy alebo rozhodnutia. Hlavne, keď ich nikto nevysvetľuje.

Chcem upozorniť, že smrť Martinky Kušnírovej a Jána Kuciaka dala Slovensku energiu na zmenu, ktorá ešte nie je celkom vyčerpaná. A ak toto niekto podceňuje, robí veľkú chybu.

posledné mesiace robí generálna prokuratúra takéto veci, kým špeciálna takéto kauzy nemá. Ty si však povedal, že nestavajme to ako zlá generálna a dobrá špeciálna prokuratúra. Prečo?

Neviem, aký je stav na špeciálnej prokuratúre, vnímam len jednotlivé mediálne výstupy. Nechcem, aby akékoľvek moje vyjadrenie mohlo byť použité na podporu názorov niektorých médií, že súčasný stav na prokuratúre je akýmsi súbojom medzi osobami generálneho a špeciálneho prokurátora. To nie je šťastné. Chcem byť mimo. Tak ako som mal dôvodné výhrady pri voľbe generálneho prokurátora, ešte vážnejšie som mal pri voľbe špeciálneho prokurátora. 

roman Kvasnica Vyštudoval Právnickú fakultu UK, pôsobil ako prokurátor, neskôr prešiel do advokácie. Zastupoval klientov v náročných prípadoch, napríklad Hedvigu Malinovú či poškodených v policajnej razii v Moldave nad Bodvou, ako aj Zlaticu Kušnírovú, matku zavraždenej snúbenice Jána Kuciaka. Je spolumajiteľ vydavateľstva W Press, ktoré vydáva časopis .týždeň. V roku 2019 dostal Cenu za ľudské práva od amerického veľvyslanca Adama Sterlinga za jeho „neutíchajúce nasadenie a principiálnu obhajobu osôb, ktorých základné ľudské práva boli porušované orgánmi štátnej moci“.

L

Jana Dubovcová: Náš problém je, že sa necítime slobodní

.marína Gálisová .témy

Generálny prokurátor Žilinka sa správa tak, ako sa správa: eliminuje stíhania, ktoré sú nepohodlné. Nad rámec svojho úradu sa vyjadruje k obrannej zmluve s USA. Vysiela znepokojivé signály svojimi návštevami Ruska.

mnohí poukazujú na to, že je to najmä odraz jeho osobnostných „kvalít“ a politických spojenectiev. Problém je však evidentne nielen v ňom ako osobe: je v systéme. Nedá sa totiž prehliadnuť, že Marošovi Žilinkovi takéto vysoko politické kroky umožňuje jeho obrovská moc, ktorou vo funkcii generálneho prokurátora disponuje.

v skutočnej demokracii je to inak

Takže sa treba opýtať: Ak by bola prokuratúra u nás už transformovaná už na štátne zastupiteľstvo, bolo by vôbec možné, aby osoba, ktorá by štátne zastupiteľstvo viedla, zasahovala do politiky tak, ako to robí Maroš Žilinka?

Bývalá ombudsmanka a sudkyňa Jana Dubovcová na to odpovedá: „Ak by bola prokuratúra už transformovaná, určite by v článku 149 našej Ústavy a v § 3 zákona o prokuratúre nebolo ustanovené to, že „Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.“ Bolo by tam uvedené približne to, že prokuratúra je osobitný (sui generis) samostatný orgán výkonnej moci, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom z úradnej povinnosti zabezpečuje alebo vykonáva trestné stíhanie trestných činov, ako verejný žalobca v mene Slovenskej republiky podáva súdu obžaloby za činy, ktoré na základe výsledkov trestného stíhania považuje za trestné činy, a v trestnom súdnom konaní vystupuje v mene Slovenskej republiky ako verejný žalobca,“ vysvetľuje. 

29. september 2021 Bratislava: Maroš Žilinka v Národnej rade pri predložení Správy o činnosti prokuratúry za rok 2020. Deklaroval, že „nikomu nekryje chrbát“, nekoná politicky a že nenadužíva paragraf 363.FOTO MARTIN BAUMANN/TASR29. september 2021 Bratislava: Maroš Žilinka v Národnej rade pri predložení Správy o činnosti prokuratúry za rok 2020. Deklaroval, že „nikomu nekryje chrbát“, nekoná politicky a že nenadužíva paragraf 363.

V týchto formuláciách je veľký rozdiel. V demokratickom štáte totiž chránia práva a právom chránené záujmy a posudzujú dodržiavanie zákonnosti a ústavnosti všeobecné súdy, správne súdnictvo a ústavný súd aj verejný ochranca práv. Nie prokuratúry. „Ak by takáto úprava už bola, tak by sa ňou riadil aj generálny prokurátor,“ hovorí Jana Dubovcová.

vzácny ženích žiadaný drahými nevestami

To by vylučovalo, aby používal nástroje, ako je paragraf 363, ktorým Žilinka marí trestné stíhania „našich ľudí“ – teda, presnejšie, jeho ľudí. A zároveň by to vylučovalo, aby sa niekto ako Žilinka vôbec stal predmetom politických dohôd medzi stranami v koalícii – lebo len všemocnosť a schopnosť potápať stíhania robí z generálneho prokurátora takého vzácneho ženícha a objekt túžby medzi rôznymi drahými nevestami.

Ak má Žilinkovo bašovanie nejaký potenciálne dobrý dôsledok, tak je to – dúfajme – to, že aj najzaťatejší odporcovia transformácie prokuratúry konečne precitnú a prestanú brániť tento systém. Ak už pre nič iné, tak preto, že ajhľa, tentoraz generálny prokurátor, na ktorom sa dohodla vládna koalícia, už neslúži ani len tej vládnej koalícii ale úplne iným záujmom.

Jana Dubovcová dlhodobo poukazuje na nutnosť reformovať systém prokuratúry u nás. Žiaľ, ani jej úsilie a snaha viacerých iných ľudí z justície však nedokázalo za desaťročia od pádu komunizmu obmedziť aspoň sčasti tú všemocnosť generálneho prokurátora – proti zmene prokuratúry bol vždy priveľký protitlak. „Dokonca generálnemu prokurátorovi z Ústavy pribudla aj pôsobnosť rozhodovať o sťažnosti trestne stíhaného sudcu proti rozhodnutiu o začatí trestného stíhania tohto sudcu. Takže za určitých okolností je generálny prokurátor aj pánom profesionálneho života a smrti trestne stíhaného sudcu,“ vysvetľuje JUDr. Dubovcová fakty, ktoré ešte prispievajú k zhoršovaniu situácie.

kedysi bola prokuratúra nad všetkými

Slovensko malo málo, ale nie nula šancí zmeniť prokuratúru a zbaviť sa stalinského dedičstva, ktoré ohrozuje nielen vládu práva na našom území, ale aj samu bezpečnosť nášho územia pred vonkajšími hrozbami. Ako a prečo sa stalo, že k tejto transformácii nikdy nedošlo?

„Podľa mňa je naším bremenom to, že pre rôzne obavy sa ešte necítime celkom slobodní, ešte si iba budujeme zdravú sebadôveru.“

„Pre obavu zo straty moci,“ odpovedá Jana Dubovcová. „Za socializmu mala prokuratúra postavenie akoby nad všetkými orgánmi. A tak ju vnímali nielen prokurátori, ale celá spoločnosť. Toto presvedčenie či pocit nadradenosti tu zotrvali aj v nasledujúcich rokoch po zmene charakteru štátu, a tak akúkoľvek zmenu mnohí prokurátori vnímali ako degradáciu či dehonestáciu a boli a sú proti nej. K tomu sa pridali vždy aj niektorí vplyvní politici, ktorí chceli mať všetko pod palcom, teda prokuratúru, súdy, médiá. V prokuratúre sa to dalo cez jediného človeka, cez generálneho prokurátora, a preto bol vždy boj o „svojho“ generálneho prokurátora.“ Dubovcová zdôrazňuje, že pre toto musí k podstatnej zmene napokon dôjsť aj u nás. A je presvedčená o tom, že prokuratúru to môže iba posilniť, tak ako to posilní aj demokratické fungovanie štátu aj jeho dôveryhodnosť v našich očiach. 

Je príznačné, že v Česku svoju prokuratúru transformovali na štátne zastupiteľstvo dosť rýchlo po rozdelení Československa. Až by sa zdalo, že v tomto smere sme ich svojím odchodom z federácie zbavili svojho východného bremena. No Jana Dubovcová si nemyslí, že sme takto postihnutí pre blízkosť Ruska. „My, čo sa týka bremena, sme sebestační,“ hovorí. „Nepotrebujeme na to susedov.“ A upresňuje: „Podľa mňa je naším bremenom to, že pre rôzne obavy sa ešte necítime celkom slobodní, ešte si iba budujeme zdravú sebadôveru. Tak ako inde, aj tu demagógovia a populisti  využívajú neistotu a obavy ľudí na manipulovanie verejnej mienky pre svoje potreby a ciele. A  veci idú pomalšie.“ Dodáva, že Česi mali podľa nej v sebe vždy silnú potrebu slobody a slobodu si naozaj užívajú. „Majú skutočný záujem, aby demokracia fungovala, lebo zaručuje slobodu. Aj preto robili zmeny v prokuratúre, policajnej inšpekcii a iné podstatné kroky.“

.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite