pamätám sa ako dnes, že dlhé obdobie pred voľbami si bol jedným z mála ľudí, ktorí pri všetkom tom vzopätí o korupcii hovorili, že sa treba pozrieť, ako má fungovať generálna prokuratúra. Či by sa nemala premeniť na štátne zastupiteľstvo a ako to konzultovať s českými expertmi. Málokto ťa počúval. Dnes sú dva roky po voľbách a generálna prokuratúra sa stáva jedným z hlavných problémov. Máš pocit zmaru?
Nie. Som obyčajný občan Slovenskej republiky s vlastnými názormi na mnohé otázky súvisiace s fungovaním štátu. Ľahko sa teoretizuje o ideálnom stave. Asi je rozdiel byť v politike, kde nie som, viesť politické súboje s opozíciou, niekedy s koaličnými partnermi a zaoberať sa často aj politickými nezmyslami, ktoré sa obvykle riešia na úkor dôležitých spoločenských problémov. Považujem však za svoju občiansku povinnosť vyjadrovať sa k týmto témam. Viackrát som svoj názor vyjadril ako občan, no nie je dôvod, aby bol môj názor považovaný za podstatný. Takýchto nás je tu 5,5 milióna.
je dôvod, aby ťa brali vážne, minimálne na základe káuz, ktoré si riešil. Prečo si pred voľbami zdôrazňoval práve oblasť generálnej prokuratúry?
Práve pred voľbami sme mali možnosť zistiť, ako bola riadená prokuratúra za pána Trnku a aký dosah na jej fungovanie mohol mať odsúdený Kočner ešte aj počas jej ďalšieho vedenia. To sme ešte, prosím, nevedeli o spôsobe riadenia policajného zboru osobami parazitujúcimi na vládnych politických stranách. Tak ako vtedy, aj dnes sa ukazuje, že sme nemali a nemáme ešte stále vybudované kontrolné mechanizmy zabezpečujúce riadne fungovanie štátnych orgánov. Politické mechanizmy sa zatiaľ, a to už od roku 1993, javia ako málo účinné. Politici totiž skôr prejavujú neochotu vyžadovať striktné dodržiavanie zákona, nekompromisnú ochranu verejných prostriedkov, dôsledné postihovanie porušení zákona predstaviteľmi štátnych orgánov a podobne.
Boris Németh
O to väčší význam má vyvolanie obavy z prirodzenej právnej reakcie štátu na protiprávne konania. Toto, samozrejme, nemôže existovať bez riadneho chodu prokuratúry a polície. Aj keď podľa môjho názoru možno 90 percent úspechu závisí od toho, akí ľudia sú v týchto štátnych orgánoch v riadiacich pozíciách, podstatný je aj zákonný rámec. Hoci sme už asi na Slovensku zažili obídenie akejkoľvek právnej úpravy, musíme okrem skúmania morálnych profilov kandidátov na rôzne prokurátorské a policajné funkcie neustále vyhodnocovať vlastné skúsenosti a skúsenosti predovšetkým krajín EÚ z práce ich štátnych orgánov a tieto aplikovať do právnej úpravy.
Je hriechom nevyužiť skúsenosti Českej republiky z transformácie prokuratúry na štátne zastupiteľstvo a predovšetkým skúsenosti jej štátnych zástupcov s českou právnou úpravou. Diskusia o tom sa ani len nezačala.
to, že tu dnes máme Žilinku, ktorý robí to, čo robí, myslím paragraf 363 a jeho cestu do Moskvy, to je výsledok absencie tejto diskusie?
Myslím, že nie. Právna úprava nikdy nemôže obsiahnuť všetky otázky spojené s chodom štátnych orgánov. Existujú však určité ústavné, možno etické mantinely, ktoré nám aj bez právnej úpravy určitého právneho problému vždy jasne napovedia, čo je právne normálne a čomu už právna normálnosť chýba. Myslím si, že každý z nás musí cítiť, že nie je obvyklé, aby kandidovala za špeciálneho prokurátora osoba s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody, hoci to nie je zákonom vylúčené. Takisto z nás každý musí cítiť, že vrcholný predstaviteľ prokuratúry, aj bez právnej úpravy svojich postojov, musí rešpektovať fakt, že v zahraničí je predovšetkým reprezentantom Slovenskej republiky, nielen svojej osoby. Myslím si, že sa musí zdržať akéhokoľvek konania a prednesov, ktoré spochybňujú zahraničnopolitickú orientáciu Slovenskej republiky. Nič mu, samozrejme, nebráni v tom, aby svoje názory reprezentoval ako súkromná osoba a aby sa po prípadnom vstupe do politiky snažil o zmenu vo výbere rozhodujúcich partnerov Slovenska.
je to, že máme takéhoto generálneho prokurátora, výsledkom toho, že sa táto oblasť zanedbala?
To určite nie. Po voľbách som to vnímal tak, že obsadzovanie podstatných pozícií na prokuratúre a v polícii mala v rukách úzka skupina ľudí, ktorá rozhodovala o kandidátoch alebo aj o tom, kto sa meniť nebude. Smutné je, že títo ľudia nikdy neponesú politickú zodpovednosť za svoje rozhodovanie. Spomeňme si pritom na situáciu v policajnom zbore alebo aj na prokuratúre, na ich destabilizáciu, ktorú mnohí predpokladali a na ktorú mnohí upozorňovali, že nastane.
keď hovoríš o úzkej skupine, hovoríme o víťazoch volieb?
Určite mal pri tom najsilnejšiu pozíciu líder volebného víťaza a prípadne niektorí právnici z jeho blízkeho okolia. Pre objektívnosť treba povedať, že vtedajší premiér sa, pochopiteľne, spoliehal na správnosť odporúčaní.
hovoríš o Lipšicovi?
Už som viackrát povedal, aj keď som nemenoval, že úzka skupina ľudí dostala do rúk mimoriadne silný mandát bez toho, aby boli na to charakterovo a odborne pripravení.
prečo táto skupina nezmenila prokuratúru, ktorá je hierarchická, a prečo je pre túto skupinu lepšie mať generálneho prokurátora so všetkými právomocami?
Koho to už len po voľbách zaujíma! Jednoduchšie je asi existovať v existujúcom systéme, bez zbytočných konfliktov s politickými stranami pri legislatívnych zmenách, no a, samozrejme, bez odbornej diskusie či už s odbornou verejnosťou, ale aj vlastnými kolegami cez samosprávu.
z istého pohľadu by sa dalo pochopiť aj uvažovanie v tom štýle, že necháme koncentrovanú moc v nejakých pozíciách, lebo tie obsadíme my. Ale v takom prípade by sa dalo očakávať, že na tieto pozície vyberú naozaj kvalitných ľudí...
Možno sa to aj stalo a iba my to nesprávne vnímame (úsmev). Slovensko bolo málokedy v štandardných európskych podmienkach. Pred poslednými parlamentnými voľbami v dôsledku vraždy dvoch nevinných mladých ľudí vo Veľkej Mači vznikla úplne neočakávane nová spoločenská situácia. Hlavne vďaka jej vyšetrovaniu sa začala verejnosť oboznamovať so spoločenským marazmom, v ktorom tu žijeme. Dostali sme sa takto do určitého stupňa poznania stavu slovenskej spoločnosti, fungovania polície, prokuratúry a súdov. Poviem za seba, až takýto rozvrat som neočakával a už vôbec som neočakával, že sa to verejnosť dozvie, alebo že dokonca by za to niekto mohol byť trestne stíhaný. Myslím si, že sled udalostí pred voľbami a po posledných voľbách zaskočil aj ľudí, ktorí si roky budovali svoje vzťahy na štátne orgány a na z hľadiska moci rozhodujúcich politikov.
Boris Németh
Razancia, s akou sa do protestov proti moci zapojila občianska verejnosť, a postupné zverejňovanie podozrení zo závažnej trestnej činnosti práve spomínaných ľudí na istý čas paralyzovali mechanizmy zabezpečujúce ich beztrestnosť, výsledkom čoho je množstvo trestných konaní súvisiacich s nezákonným nakladaním s verejnými prostriedkami a korupciou. Asi by nebolo vhodné podceňovať tých, ktorí následkom týchto pohybov v spoločnosti pocítili trestnoprávne ohrozenie. Som presvedčený, že pre nich nová situácia si od nich vyžadovala koordinovaný postup proti osobám z polície a prokuratúry presadzujúcim princípy právneho štátu. Môžeme iba hádať, ktorým smerom sa pre elimináciu nimi vnímaných rizík vybrali. Niečo je možné vydedukovať len z neštandardných postupov niektorých štátnych orgánov. Osobne by ma zaujímali viaceré právne otázky v postupoch SIS, Úradu inšpekčnej služby MV SR a niektorých krajských prokuratúr. Možno najvýstižnejšia odpoveď na položenú otázku je konštatovanie, že pokiaľ jedna strana pomyselného boja rozmýšľala nad deštrukciou prejavujúcich sa náznakov právneho štátu, druhá strana ešte ani len nezačala chápať, že odpor bude silný a čo si bude boj za právny štát vyžadovať.
ak ohrozené skupiny zistili, že pre nich dopadli voľby zle a je tu spoločenská objednávka na nastolenie spravodlivosti, tak potrebujú ľudí na dôležitých pozíciách, ktorí by ich mohli ešte zachrániť. Tieto pozície sú polícia, prokuratúra a súdy. Keď sa diskutovalo o tom, kto má byť nový generálny prokurátor, hovorilo sa, že za Žilinku lobuje pán Gučík, ktorý je človek starých síl.
Osobne nemám informácie, na základe ktorých by som mohol povedať záver, že všetci, čo sa stretávajú s pánom Gučíkom, sú diskvalifikovaní pri obsadzovaní vedúcich pozícií v štátnych orgánoch. Pri voľbe generálneho prokurátora však nebol mojím „favoritom“ pán kolega Žilinka. Toľko k jeho voľbe. Od začatia zastupovania Zlatky Kušnírovej v roku 2018 som sa viackrát verejne vyjadril, prečo som nedôveroval vedeniu policajného zboru a NAKA, respektíve prečo som považoval za nevyhnutné spraviť výmenu na rozhodujúcich postoch v polícii bezprostredne po voľbách. Dôsledky nečinnosti zodpovedných poznáme. Toľko zasa k polícii.
sú len dva roky po voľbách a rok po tom, čo sa stal Žilinka generálnym prokurátorom. Koalícia, ktorá si dá do erbu, že chce poraziť unesený a korupčný štát, si zvolí takého, ktorému chce dnes obmedziť právomoci. Čo o koalícii hovorí, ak kľúčovú pozíciu obsadia človekom, pri ktorom sa po roku chytajú za hlavu?
V zásade som už na položenú otázku odpovedal. K doktorovi Žilinkovi musím uviesť, že som sa s ním krátko stretol pre kauzu Moldava nad Bodvou. I keď mi to priamo nepovedal, myslím si, že zmena prístupu prokuratúry pri piatich zo šiestich obvinených je jeho zásluha. Vážim si to, pretože obhajobe obetí násilnosti policajtov som spolu s kolegom bezvýsledne venoval veľmi veľa času a energie a až po jeho nástupe sa prístup prokuratúry čiastočne zmenil.
Zároveň musím vyjadriť svoj názor, že za posledné dva týždne sme boli svedkami udalostí iniciovaných práve vedením generálnej prokuratúry, ktoré sú neštandardné a poškodzujú slovenskú prokuratúru. Pokiaľ pri realizácii zákonného ustanovenia § 363 Trestného poriadku môžeme polemizovať o správnosti postupu v tej-ktorej kauze, iná je situácia pri hodnotení jeho pracovných ciest do zahraničia alebo obsahu výhrad prokuratúry a spôsobe ich komunikovania, pri pripomienkovaní návrhu niektorej z medzištátnych zmlúv Slovenskej republiky. Nemôžem sa ubrániť pocitu, že Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky už vedie politik a sám som zvedavý, čo z tohto nástupu vzíde.
I v prípade, že sa nemýlim, takýto stav by nemal ovplyvniť vznik diskusie o budúcej podobe prokuratúry. Nemali by sme pripustiť, aby z odbornej diskusie boli vylúčení slovenskí prokurátori a predovšetkým ich samospráva. Reforma prokuratúry sa nedá robiť bez ľudí, ktorí tam pracujú a bez ich odborných pohľadov na problém.
žilinku môžeme hodnotiť nie na základe jeho úmyslov, ale už aj na základe konkrétnych krokov. Napríklad únos Vietnamca sa podľa neho vlastne nestal a ten Vietnamec tam ani nebol. Pritom to bola kauza dobre popísaná médiami a veľa sa o nej zistilo. Prvé vyjadrenie nového prokurátora, ktorého zrodila „spravodlivá“ moc, znelo, že tam možno ten Vietnamec ani nebol. Ďalej zastavenie Gorily cez paragraf 363 a prepustenie Pčolinského či návrh neuzavrieť obrannú zmluvu s USA ako celok, nie cez jednotlivé výhrady. Tieto rozhodnutia sa javia tak, že idú úplne proti zmyslu zmeny z roku 2020.
K prvej časti otázky je na mieste povedať, že je veľmi pravdepodobné, že v budúcnosti bude niekto všetky spomenuté postupy skúmať z hľadiska dodržiavania ustanovení Trestného poriadku, respektíve Trestného zákona, a to pri príprave rozhodnutí, ako aj pri samotnom rozhodovaní štátneho orgánu. Čo sa týka obrannej zmluvy, čítal som k nej výhrady politika, a nie ústavného činiteľa, u ktorého je základným predpokladom zákonného postupu apolitickosť. Prokuratúra jednoducho nemôže robiť politiku a prípadne nemôže slúžiť ako akýsi odrazový mostík do politiky. To musíme odmietnuť.
vidíme, ako Žilinka ide sláviť výročie ruskej prokuratúry, ktorá nielen za komunistov, ale ani za Putina nie je strážcom zákonnosti, ale súčasťou síl, ktoré ju porušujú. Aj prípad Navaľnyj mala na starosti ruská prokuratúra. Ako to vnímaš?
Súhlasím s názorom doktora Žilinku v tom, že nesmieme veci vidieť čierno-biele. Práve preto asi nikto nespája súčasnú prokuratúru Ruskej federácie s érou Andreja Januarjeviča Vyšinského, ktorý viedol sovietsku prokuratúru v čase najväčšieho zneužívania trestného práva na politické účely, v časoch stalinizmu. Ústavní činitelia Slovenskej republiky, ako člena Európskej únie, by však mali minimálne rešpektovať pozíciu Európskeho parlamentu ako orgánu Európskej únie. Teda, pokiaľ majú záujem o to, aby Slovenská republika bola vnímaná ako dôveryhodný a politický stabilný partner pre ostatných členov Únie, ktorý rovnako vníma potrebu ochrany základných ľudských práv a slobôd, a to kdekoľvek na svete, ako jeho partneri.
FOTO JAROSLAV NOVÁK/TASR10. december 2020 Bratislava: Generálny prokurátor Maroš Žilinka počas tlačového brífingu v Prezidentskom paláci po svojom vymenovaní prezidentkou Zuzanou Čaputovou.
Dovoľujem si pripomenúť, že Európsky parlament udelil Sacharovovu cenu za slobodu myslenia pre rok 2021 ruskému opozičnému politikov Alexejovi Navaľnému. Podľa vyjadrení vtedajšieho predsedu Európskeho parlamentu, nedávno zosnulého Davida Sassoliho, Alexej Navaľnyj bol za svoje protikorupčné aktivity otrávený a uvrhnutý do väzenia. Minimálne toto je ten dôvod, prečo návšteva generálneho prokurátora členskej krajiny Európskej únie na akýchkoľvek oslavách orgánov činných v trestnom konaní Ruskej federácie nie je vhodná a je podľa môjho názoru spôsobilá poškodiť meno slovenskej prokuratúry a meno jej vrcholového predstaviteľa.
máme za sebou dva roky volebného obdobia. Platí, že čo sa neurobí v prvých dvoch rokoch, v treťom a štvrtom sa robí ťažšie. Zdá sa, že na diskusiu, či premeniť prokuratúru na štátne zastupiteľstvo do ďalších volieb, už nebude čas. Čo sa dá urobiť pre zmenu?
Legislatívne už bude problém urobiť zmenu aj pri často skloňovanom zákonnom ustanovení paragrafu 363. Diskusia o transformácii prokuratúry na štátne zastupiteľstvo je asi vylúčená. Súčasná vládna koalícia, zdá sa, nemá vôľu to meniť. Nie som si istý, či je vôbec ochota o tom diskutovať. Prioritne treba dať priestor prokurátorskej samospráve a zistiť názory prokurátorov na súčasnú právnu úpravu.
„Ešte pred voľbami som si myslel, že hlavným ťahúňom procesu budovania právneho štátu bude prokuratúra, no zmýlil som sa. “
Ako už bolo povedané, podstatným zdrojom odborných informácií je Česká republika. Moc koncentrovaná v rukách generálneho prokurátora nie je šťastné riešenie, a to bez ohľadu na jeho osobu.
rastie však ochota verejnej diskusie o Žilinkovi. Čo užitočné sa s tým dá urobiť?
Nie je podstatné, kto je v tejto pozícii. Podstatný je systém a tlak na rešpektovanie právnej úpravy a vyžadovanie uplatňovania právnych konzekvencií pri porušení zákona. Uvidíme, ako dopadnú kauzy Dobroša Trnku, veľké očakávania by som však nemal. Verejné diskusie o posledných krokoch vedenia prokuratúry sú, samozrejme, namieste, a to aj s ich odborným vyhodnocovaním. Táto diskusia je prospešná a môže mať vplyv na zmenu prístupu prokuratúry v mnohých diskutovaných postupoch.
vláda získala mandát vďaka hnevu ľudí na to, ako to tu fungovalo, a to fungovanie vyvrcholilo vraždou. Psou povinnosťou súčasnej garnitúry je vyhovieť objednávke skoncovať so zneužívaním verejných funkcií. Keďže si sami vybrali Žilinku za generálneho prokurátora, je misia tejto moci nastoliť spravodlivosť stratená?
Nie. Proces opravy spoločnosti sa začal. Možno ani nejde o opravu, prípadne generálnu opravu. Niekedy sa mi zdá, že ešte len kreslíme projekt, na akých zákonných a morálnych princípoch ma existovať náš štát. Páni zakladatelia tento projekt v roku 1992 nevypracovali a to, čo napísali, mnohokrát ovracali a použili ako bankomatovú kartu. Nechcem, aby to vyznelo pateticky, ale vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a Martinky Kušnírovej a naň nadväzujúce vyšetrovania spustili predovšetkým v polícii očistný proces. Ten vnímam teraz ako veľmi intenzívny.
Ešte pred voľbami som si myslel, že hlavným ťahúňom procesu budovania právneho štátu bude prokuratúra, no zmýlil som sa. V prípade, že bude slovenská polícia postupovať pri plnení svojich úloh zákonne, samozrejme, s pokorou pred právami našich občanov, môže byť určujúcou silou pri budovaní právneho štátu. Pokiaľ bude očistný proces v polícii pokračovať a ak táto krehká politická stabilita vydrží aspoň rok, môže ísť o nezvratný, alebo iba o ťažko zvrátiteľný stav. Zdá sa mi, že súčasný policajný prezident bol dobrá voľba a je to tzv. rozdielový hráč. Protitlaky budú, samozrejme, silné, ale už by nemali byť úspešné.
prokuratúra má vždy právo najdôležitejšie veci zastaviť. Myslíš, že si na to potom už netrúfne?
Všetky neštandardné postupy prokuratúry v konečnom dôsledku očistnému procesu pomáhajú, hoci prokuratúra trestné konanie zastaví. Jedna kauza Slovensko nezmení. Ako odozvu na postupy prokuratúry sa totiž zároveň vytvárajú mechanizmy na jej kontrolu. Tie naozaj produkuje aj verejná diskusia, hlavne odborná. Myslím si, že všetci si predsa uvedomujú, že ich právne neštandardné postupy sa v budúcnosti môžu stať predmetom preverovania ich zákonnosti. Na strane druhej je na mieste opatrnosť pri odmietaní, respektíve kritike rozhodovania prokurátorov. Musia prevážiť odborné kritéria, pričom páni prokurátori zas musia rešpektovať stav, že po ére ľudí pána Kočnera na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky bude slovenská odborná aj laická verejnosť kriticky vyhodnocovať všetky neobvyklé postupy alebo rozhodnutia. Hlavne, keď ich nikto nevysvetľuje.
Chcem upozorniť, že smrť Martinky Kušnírovej a Jána Kuciaka dala Slovensku energiu na zmenu, ktorá ešte nie je celkom vyčerpaná. A ak toto niekto podceňuje, robí veľkú chybu.
posledné mesiace robí generálna prokuratúra takéto veci, kým špeciálna takéto kauzy nemá. Ty si však povedal, že nestavajme to ako zlá generálna a dobrá špeciálna prokuratúra. Prečo?
Neviem, aký je stav na špeciálnej prokuratúre, vnímam len jednotlivé mediálne výstupy. Nechcem, aby akékoľvek moje vyjadrenie mohlo byť použité na podporu názorov niektorých médií, že súčasný stav na prokuratúre je akýmsi súbojom medzi osobami generálneho a špeciálneho prokurátora. To nie je šťastné. Chcem byť mimo. Tak ako som mal dôvodné výhrady pri voľbe generálneho prokurátora, ešte vážnejšie som mal pri voľbe špeciálneho prokurátora.
roman Kvasnica Vyštudoval Právnickú fakultu UK, pôsobil ako prokurátor, neskôr prešiel do advokácie. Zastupoval klientov v náročných prípadoch, napríklad Hedvigu Malinovú či poškodených v policajnej razii v Moldave nad Bodvou, ako aj Zlaticu Kušnírovú, matku zavraždenej snúbenice Jána Kuciaka. Je spolumajiteľ vydavateľstva W Press, ktoré vydáva časopis .týždeň. V roku 2019 dostal Cenu za ľudské práva od amerického veľvyslanca Adama Sterlinga za jeho „neutíchajúce nasadenie a principiálnu obhajobu osôb, ktorých základné ľudské práva boli porušované orgánmi štátnej moci“.