Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Téma .týždňa: V4 na rázcestí

.týždeň .témy .téma

Pred tridsiatimi rokmi vyrazili krajiny strednej Európy na cestu k slobode. Nakoniec však skončili v náručí populizmu. Víťazstvo demokratických strán v českých voľbách znamená nádej pre budúcnosť zoskupenia a návrat k hodnotám, ktoré na začiatku reprezentovalo.

Téma .týždňa: V4 na rázcestí
30. jún 2021 Katowice, Poľsko: Posledné úpravy pred samitom šéfov krajín Vyšehradskej štvorky. Foto: BEATA ZAWRZEL/NURPHOTO/GETTY IMAGES

OBSAH

My a naši susedia – čo ponúkame svetu? .štefan Hríb .martin Mojžiš
Od disidentov k populistom .šimon Jeseňák
L

My a naši susedia – čo ponúkame svetu?

.štefan Hríb .martin Mojžiš .témy

Po roku 1989 boli štyri stredoeurópske krajiny nakrátko v epicentre dejín. Václav Havel a Lech Walesa aj preto očarili americký Kongres a Viktor Orbán bol najväčšou nádejou nastupujúcej generácie. Čo tu po 30 rokoch ostalo?

keď Václav Havel končil v prezidentskej funkcii, viackrát zopakoval, že stredná Európa môže svetu poskytnúť niečo cenné. Myslel tým skúsenosť ťažkého zápasu o pravdu, ktorý sa za krutovlád 50. rokov a neskôr aj pod ruskými hlavňami zdal stratený (takže oportunisti neváhali masovo kolaborovať), a predsa bol nakoniec úspešný. Havel veril, že človek zbavený slobody sa neuspokojí s mliekom za dve koruny, družstevným bytom a lacným Balatonom, ale nakoniec vždy len s návratom slobody.

Táto ťažko vykúpená skúsenosť však nebola odovzdaná. Ponovembrové Poľsko a Československo (neskôr aj pomečiarovské Slovensko a čiastočne aj Bokrosovo Maďarsko) pritom pristúpili k hlbokým zmenám, ktoré okrem ekonomiky obnovovali práve slobodu. Okrem skúsenosti s pravdou sme vtedy naozaj mali aj reformy, na aké už Západ nemal odvahu – čo sa teda stalo s vkladom týchto štyroch krajín do histórie slobody?

stredná Európa

Kým sa pustíme do úvah o význame strednej Európy pre celú Európu, nebude asi na škodu pristaviť sa pri samotnom pojme strednej Európy a položiť si otázku, či ide o pojem prirodzený alebo umelý. Nám sa javí ako prirodzený, pretože je pre nás v nejakom zmysle užitočný – umožňuje nám vymedziť sa voči východnej Európe a tváriť sa, že sme na tom o niečo lepšie. Otázka je, či je tento pojem užitočný aj pre iných, napríklad pre západnú Európu.

Zaujímavé na krajinách súčasnej strednej Európy je už len to, že do nej akosi nepočítame historicky najdôležitejší štát geografickej strednej Európy, čiže Rakúsko. Dôvod je jednoduchý – táto nemecky hovoriaca krajina je všeobecne vnímaná ako súčasť Západu (aj keď v časoch železnej opony sa o Rakúsku hovorilo ako o krajine, o ktorej si Východ myslí, že už je to Západ, a Západ si myslí, že už je to Východ). Súčasnú strednú Európu tak tvoria krajiny V4 – Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko. Čo majú spoločné? Všeličo. Ale často len tri z nich, pričom štvrtá je ich výrazným opakom.

15. november 1989 Washington DC, USA: Poľský bojovník za ľudské práva a prezident z rokov 1990 – 1995 Lech Walesa prednáša prejav v americkom Kongrese. Časy Havlov a Walesov sú preč. V4 dnes miluje solidárne dotácie, ale neznáša solidaritu.MARK REINSTEIN/CORBIS/GETTY IMAGES15. november 1989 Washington DC, USA: Poľský bojovník za ľudské práva a prezident z rokov 1990 – 1995 Lech Walesa prednáša prejav v americkom Kongrese. Časy Havlov a Walesov sú preč. V4 dnes miluje solidárne dotácie, ale neznáša solidaritu.

Kam patrí stredná Európa

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

.diskusia
.posledné
.neprehliadnite