Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Téma .týždňa: Faul?

.týždeň .témy .téma

Generálna prokuratúra sa minulý týždeň prezentovala rozhodnutiami, ktoré zaváňajú podivnou hrou. Je to faul spravodlivosti hodný trestnej lavice, alebo tvrdý, no tzv. čistý hit? V každom prípade je to signál, že niečo sa musí zmeniť.

Téma .týždňa: Faul?
10. december 2020 Bratislava: Maroš Žilinka na tlačovke po vymenovaní na post generálneho prokurátora v Prezidentskom paláci. Foto: JAROSLAV NOVÁK/TASR

OBSAH

Maroš 363 Žilinka .martin Mojžiš
Aj toto patrí k očiste spoločnosti .marína Gálisová
Žilinka môže mať pravdu, ale ťažko tomu uveriť .slavomíra Henčeková
L

Maroš 363 Žilinka

.martin Mojžiš .témy

Na konci augusta ukázal generálny prokurátor Maroš Ž., ako môže ovládnuť spravodlivosť v tejto krajine pomocou paragrafu 363 Trestného poriadku. Na začiatku septembra sa potom čudoval, že ho nejakí ľudia chcú o ten paragraf pripraviť. Dokonca to vraj majú v programovom vyhlásení.

generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi sa dá vyčítať veľa vecí, ale dnes sa mu vyčítajú aj jeho zjavne správne rozhodnutia. Napríklad rozhodnutie ujsť pred novinármi po tom, čo brannobezpečnostnému výboru Národnej rady vysvetľoval neobnovenie vyšetrovania únosu vietnamského občana Trinh Xuan Thanha. Alebo rozhodnutie nepustiť novinárov Denníka N, Sme a Aktuality.sk na tlačovú konferenciu k zrušeniu obvinení Vladimíra Pčolinského, Zoroslava Kollára, Jaroslava Haščáka a manželov Arpášovcov. Isteže, urobil si tým hanbu, ale predstavte si, akú hanbu by si urobil, keby musel odpovedať na otázky novinárov z týchto médií.

2. september 2021 Bratislava: Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka počas tlačovej konferencie o prepustení exriaditeľa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského.MARTIN BAUMANN/TASR2. september 2021 Bratislava: Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka počas tlačovej konferencie o prepustení exriaditeľa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského.

Samotná tlačovka bola užitočná. Dozvedeli sme sa z nej, ako si nový pán Váhu a Tatier predstavuje svoju úlohu v mladučkej slovenskej demokracii. Politici sa nemajú čo navážať do prokurátorov, navážal sa generálny prokurátor do politikov. Dôvody sú podľa neho Lzjavné: politici informujú „absolútne nekorektným spôsobom” a ich „nekompetentné vyhlásenia” sú „hrubo zavádzajúce”. Na rozdiel od Generálnej prokuratúry, ktorá „informuje veľmi korektne a jasne”. Žilinka si preto „tvrdo vyprosuje”, „dôrazne, dôrazne upozorňuje” a veľmi korektne a jasne informuje, že: „Jednoducho, generálny prokurátor tu nie je ani pre politikov, ani pre médiá a ani pre nikoho voodoo bábika, do ktorej budete pichať a vybavovať si možno aj svoje komplexy a nekompetentnosť.”

len blázon

Ak námestník generálneho prokurátora zruší obvinenia V. Pčolinského a Z. Kollára krátko pred podaním obžaloby a generálny prokurátor zruší obvinenie J. Haščáka pred rozhodovaním Najvyššieho súdu o dovolaní ministerky spravodlivosti, všetci vieme, o čo ide. Venovať príliš veľa času právnickej analýze týchto rozhodnutí by bolo zavrhnutiahodným mrhaním časom. Ale na chvíľku sa pri tomto aspekte celej veci asi treba pristaviť. 

Paragraf 363 Trestného poriadku hovorí vo svojom prvom a kľúčovom odseku toto: „Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.” Generálny prokurátor si tento bod vyložil nasledovne: on osobne môže suplovať súd tým, že preskúma predložené dôkazy a ak ich nepovažuje za dostatočné, môže zrušiť na nich založené rozhodnutie ako rozhodnutie porušujúce zákon. Takýto výklad je však celkom evidentne v zásadnom nesúlade s celkovým právnym poriadkom demokratického štátu, pretože dáva jednému človeku právomoci celej justície, pričom proti uzneseniu tohto človeka nie je podľa tretieho odseku paragrafu 363 prípustný opravný prostriedok.

Nehorázny výklad paragrafu 363 generálnym prokurátorom má však aj svoje svetlé stránky. Práve tento výklad nám totiž umožnil nahliadnuť do Žilinkovej právnickej argumentácie. Spôsob, akým sa generálny prokurátor vyrovnal s problematikou legalizácie nelegálnych príjmov, významným spôsobom obohatil svetovú literatúru na túto tému. 

Pripomeňme, že súčasťou obvinenia J. Haščáka bolo vyplácanie odmeny za poskytnutie informácií a zvukovej nahrávky zo spisu Gorila formou legálnej odmeny v rámci fiktívnej zmluvy. Podľa vyšetrovateľov boli tieto odmeny mimoriadne štedré a nezodpovedali plneniu v rámci spomínanej zmluvy. Vyšetrovatelia z toho vyvodili záver, že zmluva bola fiktívna a slúžila na legalizáciu úplatku. Podľa Žilinkovho uznesenia však „na vyvodenie takéhoto záveru a vydanie rozhodnutia podľa § 206 ods. 1 Tr. por. nemôže postačovať samotné podozrenie, resp. úvahy a dedukcie OČTK o ,časovej osi’, ,nepoužiteľnosti výstupov firmy B., s.r.o., pre C.’, resp. o neprimeranej a ,mimoriadne štedrej odmene’.” Žilinkova právna argumentácia pritom nestojí na tom, že odmena bola takmer šesť miliónov korún. Rovnako by sa dala aplikovať, ak by išlo o šesťdesiat miliónov dolárov. Úvahy a dedukcie o neprimeranej odmene Žilinka zhodil zo stola úplne všeobecne a označil ich za porušenie zákona. Na základe jeho argumentácie už nebude potrebné legalizovať nelegálne peniaze zložitým spôsobom. Bude stačiť odborná analýza za niekoľko miliárd, a je to. Vrcholom argumentácie tohto právnického génia je jeho veta zo štvrtkovej tlačovky: „Len blázon by si posielal úplatok na vlastný účet, len blázon.”

a teraz vážne

Po krátkej legislatívnej odbočke sa teraz vráťme k podstate veci, ktorou sú zločiny mocných. Krátko po zvolení Žilinku za generálneho prokurátora hlasmi poslancov OĽaNO, Smeru, Hlasu, ĽSNS, Sme rodina a SaS autor tohto článku konštatoval, že čím skôr sa Žilinka demaskuje, tým viac času bude na zrušenie monokratickej prokuratúry sovietskeho typu, prípadne na obmedzenie právomocí generálneho prokurátora. Dnes je jasné, že vďaka dobrej práci NAKA musel Žilinka ukázať svoju pravú tvár prekvapujúco rýchlo.

Použitie paragrafu 363 je totiž naozaj úplne poslednou inštanciou, ktorá sa má použiť až po tom, čo zlyhali všetky ostatné pokusy. Keď pre nič iné, tak už len preto, lebo veľmi pravdepodobne vyvolá reakciu v podobe tlaku na zrušenie alebo aspoň výraznú úpravu tohto paragrafu. Presne to sa aj stalo a bitka o paragraf 363 bude jednou z významných bitiek vojny policajtov, siskárov, prokurátorov a ich pánov. Ak Žilinka túto bitku prehrá, stratí významnú súčasť svojho mocenského postavenia. Ak ju Žilinka vyhrá, stratí zábrany.

Dnes ešte zábrany má. Nech pôsobil na štvrtkovej tlačovej konferencii akokoľvek trápne, bol to predsa len človek, ktorý sa snaží presvedčiť prinajmenšom sám seba o tom, že to, čo robí, je v poriadku. Ešte to nebol so všetkým zmierený generálny prokurátor Trnka, ktorý tým svojím opito flegmatickým hlasom hovorí: „Ja viem, že ma zabijú. Ja som mŕtvy.” (Mimochodom, hovoril to v súvislosti so zvukovou nahrávkou zo spisu Gorila.) Ešte to nebol špeciálny prokurátor Kováčik, ktorý radšej ani nič nehovoril. Žilinka sa zrejme snaží uchovať si sám o sebe nejaký znesiteľný obraz. Nuž, ale ešte pár takýchto „nezávislých rozhodnutí” a aj on pochopí, že obrazy sa nedajú reštaurovať donekonečna. A potom to už pôjde ako po masle.

Žilinka však nie je skutočným dôvodom nesmiernej dôležitosti boja o kótu 363. V tomto boji ide o podstatne viac. Je to boj proti zločinným oligarchom, mafiánom a ich parlamentným reprezentáciám. Ak môže niečo zabrániť Ficovi s Pellegrinim v triumfálnom návrate k moci, tak je to čo najpresvedčivejšie usvedčenie a odsúdenie ich poskokov, ich akcionárov aj ich samotných. Lenže to sa môže podariť len vtedy, ak nebudú hroziť neustále sabotáže práce policajtov a prokurátorov zo strany generálneho prokurátora. Ak sa to nepodarí, ak sa Fico vráti a vytvorí novú vládu s Pellegrinim, Kotlebom, Uhríkom a B. Kollárom, potom to už nebude ten starý dobrý Fico. Bude to človek, kedysi suverénny, ktorý zažil skutočný strach, ponižujúci strach, a bude sa mstiť. Zo všetkých jeho talentov sa pritom talent pre pomstu môže ukázať ako ten najvýraznejší. Myslíte, že nie? Ale no tak, veď už nie sme deti.

L

Aj toto patrí k očiste spoločnosti

.marína Gálisová .témy

Čo znamená rozhodnutie Generálnej prokuratúry v prípadoch Jaroslava Haščáka, Zoroslava Kollára a Vladimíra Pčolinského? Je to prehratá bitka o spravodlivejšie Slovensko alebo znak, že sa spoločnosť bolestivo lieči z rán? Hovorí JUDr. Roman Kvasnica.

rozhodnutím Generálnej prokuratúry pôjdu na slobodu ľudia, ktorí boli vnímaní ako súčasť korupčných schém mafiánskeho štátu. Ako to vnímate vy?

Ja by som bol pri hodnotení zatiaľ opatrný. Treba si zachovať nadhľad. Najmä si musíme uvedomiť, že Slovenská republika bola od začiatku rozkladaná skupinami, ktoré tu pôsobia dosiaľ. Pre ovládnutie  ekonomického priestoru, ktorým je Slovenská republika, respektíve časti jej verejných zdrojov, museli mať značný vplyv na chod štátu, politikov, na orgány činné v trestnom konaní, čiastočne aj na súdy. To sa im aj podarilo a takéto ekonomické fungovanie sa stalo určitým vzorom pre zabezpečenie vlastnej finančnej prosperity. Pred dvoma až troma rokmi sa neočakávane naštartovala nová etapa vo vývoji našej spoločnosti, keď možno  začať stavať mantinely bezbrehému porušovaniu zákonnosti. Informácie, ktoré začali prenikať na verejnosť, nám dali nádej,  že Slovenská republika by mohla začať existovať aj iným spôsobom, než aká bola a je predstava Mečiara alebo Fica. Zároveň sa však dalo čakať, že štát takéhoto typu bude mať problém sa spamätať a vyčistiť si predovšetkým  prostredie  štátnych orgánov. Očista sa síce začala, no podstatné bolo, aby sa adekvátna pozornosť sústredila na rozhodujúce štátne orgány, respektíve funkcionárov policajného zboru a prokuratúry.

hovoríte o personálnych výmenách?

Od prvého momentu po voľbách som zastával názor, že bezprostredne po nich bolo potrebné vymeniť policajného prezidenta, šéfa NAKA a šéfa Úradu inšpekčnej služby, hoci po určitých legislatívnych zmenách. Toto sa, žiaľ, nestalo a v rozhodujúcich policajných pozíciách zostali nominanti Roberta Fica a Roberta Kaliňáka. Pri hodnotení povolebného obdobia sa nenechajme pomýliť výsledkami trestných konaní, ktoré boli postupne začaté po voľbách alebo bezprostredne pred voľbami, myslím vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a Martinky Kušnírovej. Tie nám ukázali, že napriek nepripravenosti politikov robiť potrebné personálne opatrenia sú v policajnom zbore osobnosti, schopné zobrať na seba  ťarchu zodpovednosti a viesť boj proti totálnemu rozvratu spoločnosti aj s rizikom svojej neskoršej profesijnej likvidácie. Takéto osobnosti sa postupne ukázali aj v Úrade špeciálnej prokuratúry, čím však nemyslím pána Lipšica. Museli sme očakávať postupné vytváranie politických, mediálnych, legislatívnych protitlakov, možno niekedy  s korupčným pozadím, pretože relatívne malá skupina príslušníkov policajného zboru a prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry začala reálne ohrozovať „bezúhonnosť “ osôb, ktoré sa v minulosti dôvodne cítili neohroziteľnými  a ktoré podľa mňa nesú faktickú zodpovednosť za stav slovenskej spoločnosti, respektíve právneho štátu. Uvedomujem si ich finančnú, mediálnu a politickú silu a vplyv.  Už dlhšie všetci cítime, že tie protitlaky sú silné a možno sú ich súčasťou aj udalosti, na ktoré sa ma pýtate. Nikomu nevidíme do hlavy a môžeme len teoreticky uvažovať o tom, čo je biele a čo čierne.

BORIS NÉMETH

takže nevieme to?

Pomohol by som si možno iným trestným konaním: tým, ktoré je vedené voči bývalému policajnému prezidentovi Dr. Kovaříkovi. Ja nie som jeho veľký sympatizant práve z dôvodov, ktoré som spomínal. No jeho trestné stíhanie má podľa postupne zverejňovaných informácií plno otáznikov. Dokonca si dovolím tvrdiť, že nesie znaky nezákonnosti. Tento bývalý funkcionár PZ SR mal zasiahnuť do úkonov, ktoré robila vyšetrovateľka Úradu inšpekčnej služby, pričom tieto úkony sa mali týkať troch osôb podozrivých zo spáchania trestnej činnosti, no nie príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov. Právna úprava pritom striktne určuje vecnú príslušnosť vyšetrovateľky ÚIS pri úkonoch podľa trestného poriadku a k rozšíreniu jej zákonnej právomoci nemôže dôjsť ani vytvorením vyšetrovacej skupiny, v ktorej je vyšetrovateľ NAKA s potrebnou právomocou. Myslím si, že  pán prokurátor bude musieť jasne vysvetliť, na základe ktorého konkrétneho zákonného ustanovenia vykonávala vyšetrovateľka ÚIS proti civilným osobám úkony, na ktoré jej chýbala zákonná právomoc. Myslím si tiež, že už vytvorenie vyšetrovacej skupiny, v ktorej  vyšetrovateľ ÚIS bez potrebnej zákonom vyžadovanej právomoci môže riadiť vyšetrovateľa NAKA, ktorý potrebnú právomoc má, môže byť obchádzaním zákona. Tieto otázky treba zodpovedať aj s ohľadom na konfliktnú udalosť, keď pri úkonoch iniciovaných vyšetrovateľkou ÚIS  zrazu stáli proti sebe dve skupiny príslušníkov policajného zboru, predpokladám, že ozbrojené. Je pre mňa absolútne neprijateľné, aby za prípadnej asistencie slovenskej prokuratúry dochádzalo k situáciám, pri ktorých môže byť bezdôvodne ohrozený život a zdravie policajtov. Nechápem, prečo dozorujúci prokurátor nekontaktoval kolegu zo špeciálnej prokuratúry a nehľadali nenásilné a právne prijateľné postupy. Postaviť na ulici, prístupnej verejnosti, proti sebe dve ozbrojené súčasti polície môže iba niekto, kto určite nepatrí do policajného zboru a už vôbec nie do riadiacej pozície. Aj preto je potrebné zistiť skutočný stav veci, aby sa takéto anomálie nemohli zopakovať.

evidentne sa teda takéto nezákonné postupy dejú?

Z pohľadu vysvetľovania jednotlivých udalostí vyplývajúcich z trestných konaní širokej verejnosti situácia naozaj dospela do komplikovaného štádia.  Z jednej strany kričí a vysvetľuje Dr. Fico, ktorý ťahá slovenskú spoločnosť späť do obdobia svojho vládnutia. Z druhej strany nemá kto vecne a odborne argumentovať, takže ľudia začínajú mať chaos v informáciách. Určite nestačí, keď niečo za nezákonný postup označia politici stojaci oproti Dr. Ficovi.

z pohľadu mnohých ľudí nepôsobí rozhodnutie Generálnej prokuratúry čisto...

Tieto úvahy sú, samozrejme, namieste. Treba však povedať, že kritizovaných rozhodnutí slovenskej prokuratúry je viac, takže každé je potrebné hodnotiť individuálne. Pre zaujatie  stanoviska je potrebné si tieto rozhodnutia pozrieť a vypočuť si argumenty podstatné pre obsah rozhodnutia. Naozaj je podstatné, aby zodpovedné osoby predstúpili pred verejnosť a trpezlivo vysvetľovali  svoj postup, samozrejme, pokiaľ chcú získať dôveru aj iných osôb ako tých, v prospech ktorých rozhodli. Už bez ohľadu na náš dojem z tohto vysvetľovania by sme však ako občania mali požadovať odbornú diskusiu ku zmene právnej úpravy, ktorá umožňuje nekontrolovateľný zásah do trestných konaní.

existovala nádej, že tu nastanú spravodlivejšie praktiky. A teraz to vyzerá, že tie spravodlivejšie praktiky nenastávajú...

Ja som neočakával, že po voľbách, ktoré priniesli priestor na určitú zmenu, dôjde k absolútnej zmene v činnosti slovenských štátnych orgánov. Určite je neobvyklé, keď sú v jeden deň zverejnené informácie o rozhodnutiach v troch kauzách, ktoré by som nazval mimoriadne sledovanými verejnosťou. Je to naozaj  neobvyklé, pretože jedna z týchto trestných vecí mala pokračovať  podaním obžaloby. Vedenie prokuratúry si musí uvedomiť, že jeho nestrannosť, respektíve spravodlivosť v rozhodovaní, nebudú občania vyhodnocovať iba na základe ním proklamovaných sebahodnotení, ale predovšetkým na základe konkrétnych procesných krokov a ich zdôvodnení. Všetci predsa vieme, akým totálnym rozkladom prešla slovenská prokuratúra, a citlivosť médií, politikov a verejnosti  je preto úplne dôvodná. A žiaduca.

viete si predstaviť i legitímne dôvody, ktoré viedli k takýmto rozhodnutiam?

V tomto okamihu je vecné iba skúmanie, prečo na údajné prokuratúrou vytýkané zákonné nedostatky niektorých zrušených rozhodnutí neprišli slovenské súdy. Možno preto, že neexistovali a neexistujú. Ale treba si nechať otvorené obidve alternatívy – aj tú, že to v poriadku je, aj tú, že to v poriadku nie je. A ak sa ukáže, že to v poriadku nie je, tak neviem, čo s tým. To je už otázka na politikov.

BORIS NÉMETH

to je kľúčová otázka. Čo sa dá urobiť, ak by sa, teoreticky, zistilo, že dôvody neboli legitímne?

V takom prípade by sa občania mali zaujímať o to, kto navrhoval a presadil ľudí, ktorí prijali takéto rozhodnutia. Zároveň si uvedomujem, že neexistuje zodpovednosť za personálne návrhy. Na Slovensku ani len politická. Inak, súčasná vnútropolitická situácia na riešenie takéhoto prípadného problému nie je ideálna. Slovenská spoločnosť je po voľbách v chaose, ktorý je sčasti spôsobený covidom, sčasti lídrom politickej strany, ktorá voľby vyhrala. Sú destabilizované politické vzťahy,  sú destabilizované koaličné vzťahy. Jedinú výhodu máme asi len vďaka tomu, že nastal vážny, hoci dočasný rozkol v strane Smer.

Zároveň som však optimista. Sme v prechodnom období, ktoré ukáže, či sme schopní naštartovať vytvorenie právneho štátu na všetkých úrovniach jeho činnosti. Myslím si, že aj kritický prístup ku téme, ktorý teraz spolu rozoberáme, umožňuje zrýchlenie procesu budovania právneho štátu  a prečistenie spoločnosti. Ešte pred dvoma-troma rokmi by som neveril, že v slovenských štátnych orgánoch sa môže nájsť toľko slušných mladých policajtov a prokurátorov, ktorí napriek tomu, že profesijne vyrastali v nesmierne demotivujúcom korupčnom prostredí presadzovanom politickými elitami, dokážu presadzovať hodnoty právneho štátu. To, že odpor proti  napredovaniu je a bude enormný, si všetci uvedomujeme a cítime, že osoby ohrozované týmto pozitívnym posunom urobia všetko, aby vývoj zvrátili nie vždy iba mechanizmami právneho štátu.

nie je to prehratá bitka o spravodlivosť na Slovensku?

Ja by som to nevnímal dramaticky, je to prirodzený vývoj, súčasť čistenia slovenskej spoločnosti. Zároveň sme povinní sa poučiť. Možno po minuloročných voľbách nastala nežiaduca koncentrácia možností mať zásadný vplyv na obsadzovanie rozhodujúcich pozícii vo viacerých  štátnych orgánoch u osôb, ktoré nemajú dostatočný morálny kredit. 

vyše tri desaťročia po páde komunizmu máme prokuratúru dosť stalinského strihu. Pyramídu, na ktorej vrchole sedí človek, ktorý môže legálne robiť autokratické rozhodnutia. Čo hovoríte?

Budem sa opakovať. Pred voľbami aj po voľbách som mnohých presviedčal, že je potrebné otvoriť odbornú diskusiu o tom, ako má prokuratúra vyzerať, fungovať, aké tam majú byť kontrolné mechanizmy. Bohužiaľ,  nikoho to neoslovilo.

prečo?

Niekedy sa mi zdá, že na Slovensku sú ľudia zvyčajne ochotní bojovať za kontrolné mechanizmy demokratického a právneho štátu iba dovtedy, kým sa nedostanú do pozícií, kde už by ten boj smeroval proti kompetenciám, ktoré v minulosti práve tým bojom  získali. Ale to asi nie je iba náš problém.

v Česku sa vytvorenie štátneho zastupiteľstva podarilo. Prečo?

Áno, sú tu skúsenosti z Českej republiky. Naši prokurátori sú určite pripravení na odbornú diskusiu, možno cez ich samosprávu, ako by mala prokuratúra existovať. Určite sa dajú využiť kolegiálne vzťahy medzi samosprávou našich prokurátorov a samosprávou českých štátnych zástupcov, aby sme zistili, čo je pre demokratické a právne fungovanie štátu lepšie, respektíve, čo by sme mohli možno aj s určitými vylepšeniami  implementovať u nás. Verím, že naši prokurátori by neboli úplne proti a hlavne verím tomu, že nikomu z nich už nevyhovuje stav, keď je slovenská prokuratúra     opakovane spájaná s prípadnými  nezákonnosťami. Viem, že mnohí sú veľmi kritickí aj k postupom, na ktoré sa ma dnes pýtate.

to je zaujímavé a povzbudivé.

Nebuďme bez nádeje, nebuďme sklamaní. Som presvedčený, že v polícii a na prokuratúre je množstvo perspektívnych mladých ľudí pripravených bojovať za očistu štátnych orgánov od korupcie a klientelizmu. Bohužiaľ, tento boj za nich nikto nevybojuje a je na nich, aby vydržali. Zatiaľ mám dojem, že to všetko ide dopredu. Po dlhých rokoch strašného marazmu je zákonité, že rany sú hlboké a hnis z nich bude ešte dlho vytekať. Nesmieme, samozrejme, zároveň pripustiť, aby sa boj za právny štát zmenil na akési nezákonné zbieranie „trofejí“ z exponentov predchádzajúcich vládnych štruktúr.

máte teda nádej?

Iste. Ale ešte čosi. Ako občania by sme sa mali držať v strede a byť kritickí ku všetkým informáciám o činnosti štátnych orgánov. Buďme zároveň opatrní pri hodnotení tých, ktorí chytajú do rúk zástavu boja za čistotu slovenskej spoločnosti. Spoločnosť a jej hodnoty sa predsa nemohli zmeniť po jedných voľbách. To je a bude neustály boj.

vidíme tu všelijaké protesty. Myslíte, že pôjde niekto do ulíc za reformu prokuratúry?

Asi by to ani nebolo úplne správne. Treba viesť predovšetkým odbornú diskusiu, pripustiť si aj iné názory, a pokiaľ chceme na Slovensku normálne fungujúcu prokuratúru alebo niečo ako štátne zastupiteľstvo, musíme odborne diskutovať, počúvať, čo v Česku vyhovuje, čo nie. A skúsme to vylepšiť. Odborná diskusia je namieste aj pri reforme polície a súdov, kde je tiež potrebné vytvoriť priestor pre odbornú polemiku s odlišnými názormi.

Zároveň si uvedomujem, že zmena nastavenia nášho štátu bude ešte dlho závislá od profesijne odvážnych  a poctivých policajtov, prokurátorov a sudcov, ktorí  sú ochotní vziať na seba  zodpovednosť a zákonne pracovať pre spravodlivosť na úkor vlastného komfortu. Týchto ľudí musíme ako občania chrániť všetkými ústavnými spôsobmi a neumožniť tak, aby  sa naša spoločnosť vrátila pred 21. február 2018, keď aj následkom totálneho rozkladu štátu došlo k nezmyselnej vražde dvoch nevinných mladých ľudí.

roman Kvasnica Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského, pôsobil ako prokurátor, neskôr prešiel do advokácie. Zastupoval klientov v náročných prípadoch, napríklad Hedvigu Malinovú či poškodených v policajnej razii v Moldave nad Bodvou, ako aj Zlaticu Kušnírovú, matku zavraždenej snúbenice Jána Kuciaka. Je spolumajiteľ vydavateľstva W Press, ktoré vydáva časopis .týždeň. V roku 2019 dostal Cenu za ľudské práva od amerického veľvyslanca Adama Sterlinga za jeho „neutíchajúce nasadenie a principiálnu obhajobu osôb, ktorých základné ľudské práva boli porušované orgánmi štátnej moci“.

L

Žilinka môže mať pravdu, ale ťažko tomu uveriť

.slavomíra Henčeková .témy

Keď Generálna prokuratúra rozhodla o prepustení Vladimíra Pčolinského a spol., vynorilo sa veľa otázok, ponúkalo málo uspokojivých odpovedí a celá udalosť mala trpkú príchuť. Kto má pravdu a komu veriť?

kontroverzný Žilinka

Generálny prokurátor Maroš Žilinka bol kontroverzný už z čias pred svojím zvolením, predovšetkým vzťahmi s podnikateľom Gučíkom. Pokračovalo to jeho zvolením s masívnou podporou opozície. Kontroverzná bola aj reorganizácia špeciálnej prokuratúry v neprospech oddelenia extrémistickej prokuratúry bez avizovania tohto zámeru, proaktívne, a nie ideálne formulované protesty proti vyhláškam Úradu verejného zdravotníctva a v nedávnom čase aj disciplinárny návrh na špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Ak je jeho mimoriadnym rozhodnutím oslobodený práve Vladimír Pčolinský, nominant Sme rodina, brat poslanca Petra Pčolinského zo Sme rodina, ktorého poslankyňa nominovala do funkcie samotného Žilinku, sú pochybnosti o objektivite takéhoto rozhodnutia úplne namieste. Ak ich niekto nevidí, tak je buď slepý, alebo ich nechce vidieť.

prvé reakcie

Prvé reakcie na toto rozhodnutie boli preto rôzne. Niektorí presne vedeli, že GP vytiahla von svojich ľudí. Iní, na čele s opozíciou, zase konšpirovali, že všetci stíhaní sú nevinní a že budú prepustení aj ich nominanti. Niektorí sa hnevali, že sa iní hnevajú, aj keď ešte nevideli odôvodnenie rozhodnutia. Ďalší sa hnevali už len za to, že má jedna osoba v rukách takú veľkú moc a že navyše svoje rozhodnutie verejnosti ani nevysvetlila, aj keď sľúbila transparentnosť. Mnohí jednoducho nevedeli, čo sa presne stalo, ale nemali z toho dobrý pocit, cítili hlavne neistotu a stratu zvyškov dôvery v nastolenie spravodlivosti. A ako vždy sa našli aj takí, ktorí si ani nevšimli, že sa niečo stalo, a tým sme my ostatní na chvíľu aj závideli. 

ďalší vývoj

Politici začali vyzývať na verejné vysvetlenie a zverejnenie rozhodnutia, ktoré však už časom kolovalo po internete. Sme rodina sa začala vyhrážať predčasnými voľbami. Zasadla mimoriadna koaličná rada v súvislosti so zrušením § 363 Trestného poriadku, ktorého úpravu predpokladá aj Programové vyhlásenie vlády, ale jeho korekciu opäť raz odmieta Sme rodina. GP zorganizoval tlačovú konferenciu, z ktorej si väčšina odniesla aj tak len to, že na ňu nepustil novinárov niektorých médií s chabou výhovorkou, že nebolo dosť miesta, a to, že na jej začiatku GP jačal, že politici sú nekorektní a nekompetentní a on je jediný spravodlivý a nezávislý a nenechá sa zastrašovať. A potom kolovala údajne anonymná právna analýza, v ktorej bol ako autor wordovského dokumentu označený Daniel Lipšic a Peter Kysel. 

môj právny príbeh

Do napísania tohto článku uplynuli od rozhodnutia GP len necelé tri dni. Napriek tomu som ho trikrát prepísala. Väčšinu z tých troch dní som strávila čítaním rozhodnutia, pozeraním tlačoviek a diskusií, čítaním analýz, článkov, telefonátmi s trestnými právnikmi, ústavnými právnikmi, prokurátormi, novinármi, politikmi, aj laikmi a premýšľaním. Samotné rozhodnutie má 78 strán. Drvivú väčšinu z neho však tvorí argumentácia advokátov, s ktorou sa GP až na jediný argument (zbavenie povinnosti mlčanlivosti) v podstate stotožnila. Základným argumentom, zjednodušene povedané, bolo, že o údajnej trestnej činnosti vypovedali len spolupracujúci obvinení (nazývaní pejoratívne kajúcnici), ktorí nie sú veľmi spoľahliví, keďže im ide o vlastný krk. V ich výpovediach boli vraj navyše rozpory a tieto výpovede boli zachytené procesne nesprávnym spôsobom. Tie chyby boli vraj také závažné, že mali vplyv na zákonnosť celého nasledujúceho trestného stíhania. Ak to veľmi skrátim, tak musím za seba povedať, že niektoré argumenty boli presvedčivé, iné menej. To isté platí aj o analýze špeciálnej prokuratúry. GP na tlačovej konferencii vyhlásil, že rozhodnutie je úplne jasné aj pre právneho laika. S určitosťou viem po prečítaní povedať, že nie je, ale to si ľahko overíte aj sami. A nie je jasné ani pre bežného právnika a je pomerne náročné aj pre trestného právnika s praktickými skúsenosťami, o čom som sa presvedčila práve v rozhovoroch v ostatných dňoch. Urobiť si na danú kauzu komplexný právny názor je preto naozaj zložité. Jedno je však isté a je potrebné, aby to zaznelo, a to aj opakovane. Samotné rozhodnutie GP neznamená, že dané osoby nemôžu byť znova trestne stíhané, a to aj väzobne. Naopak, sám GP prikázal vyšetrovateľom, aby vo veci znova konali a vyšetrovali. Nič preto nebráni tomu, aby sa dôkazy zhromaždili nanovo a ak ich bude dostatok, aby sa vec predsa len nakoniec dostala pred nezávislý súd. 

podstata je inde

Naša historická skúsenosť s generálnymi prokurátormi je žalostná. Nový generálny prokurátor je taktiež kontroverzný a vydá kontroverzné a pre drvivú väčšinu spoločnosti ťažko pochopiteľné rozhodnutia v citlivých kauzách. Namiesto toho, aby svoje rozhodnutie o to dôkladnejšie zdôvodnil, odstránil pochybnosti a snažil sa vybudovať čo najširšiu dôveru spoločnosti, urobí ako prvé to, že vynadá politikom a nepustí dnu novinárov. Sám seba navyše postaví na piedestál ako jediného kompetentného a spravodlivého. Na vecnú argumentáciu má tak málokto nielen odborné predpoklady, ale aj chuť. A vôbec sa nikomu nečudujem. S aroganciou sa v tejto krajine síce niekedy vyhrávajú voľby, ale väčšinou sa kruto prehráva, bez ohľadu na odborné kvality. Radoslav Procházka by o tom vedel hovoriť. Štátne inštitúcie, a medzi nimi aj GP, sú pritom schopné fungovať buď na základe dôvery širokej spoločnosti, alebo silou. 

Ak sa Maroš Žilinka nechystá vykonávať svoju funkciu silou, mal by dobre zvážiť, ako bude komunikovať svoje rozhodnutia a s akou dávkou pokory bude vystupovať. Veľmi ľahko sa totiž potom môže stať, že aj keď bude mať pravdu, nikto mu ju neuverí. 

.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite