rozhodnutím Generálnej prokuratúry pôjdu na slobodu ľudia, ktorí boli vnímaní ako súčasť korupčných schém mafiánskeho štátu. Ako to vnímate vy?
Ja by som bol pri hodnotení zatiaľ opatrný. Treba si zachovať nadhľad. Najmä si musíme uvedomiť, že Slovenská republika bola od začiatku rozkladaná skupinami, ktoré tu pôsobia dosiaľ. Pre ovládnutie ekonomického priestoru, ktorým je Slovenská republika, respektíve časti jej verejných zdrojov, museli mať značný vplyv na chod štátu, politikov, na orgány činné v trestnom konaní, čiastočne aj na súdy. To sa im aj podarilo a takéto ekonomické fungovanie sa stalo určitým vzorom pre zabezpečenie vlastnej finančnej prosperity. Pred dvoma až troma rokmi sa neočakávane naštartovala nová etapa vo vývoji našej spoločnosti, keď možno začať stavať mantinely bezbrehému porušovaniu zákonnosti. Informácie, ktoré začali prenikať na verejnosť, nám dali nádej, že Slovenská republika by mohla začať existovať aj iným spôsobom, než aká bola a je predstava Mečiara alebo Fica. Zároveň sa však dalo čakať, že štát takéhoto typu bude mať problém sa spamätať a vyčistiť si predovšetkým prostredie štátnych orgánov. Očista sa síce začala, no podstatné bolo, aby sa adekvátna pozornosť sústredila na rozhodujúce štátne orgány, respektíve funkcionárov policajného zboru a prokuratúry.
hovoríte o personálnych výmenách?
Od prvého momentu po voľbách som zastával názor, že bezprostredne po nich bolo potrebné vymeniť policajného prezidenta, šéfa NAKA a šéfa Úradu inšpekčnej služby, hoci po určitých legislatívnych zmenách. Toto sa, žiaľ, nestalo a v rozhodujúcich policajných pozíciách zostali nominanti Roberta Fica a Roberta Kaliňáka. Pri hodnotení povolebného obdobia sa nenechajme pomýliť výsledkami trestných konaní, ktoré boli postupne začaté po voľbách alebo bezprostredne pred voľbami, myslím vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a Martinky Kušnírovej. Tie nám ukázali, že napriek nepripravenosti politikov robiť potrebné personálne opatrenia sú v policajnom zbore osobnosti, schopné zobrať na seba ťarchu zodpovednosti a viesť boj proti totálnemu rozvratu spoločnosti aj s rizikom svojej neskoršej profesijnej likvidácie. Takéto osobnosti sa postupne ukázali aj v Úrade špeciálnej prokuratúry, čím však nemyslím pána Lipšica. Museli sme očakávať postupné vytváranie politických, mediálnych, legislatívnych protitlakov, možno niekedy s korupčným pozadím, pretože relatívne malá skupina príslušníkov policajného zboru a prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry začala reálne ohrozovať „bezúhonnosť “ osôb, ktoré sa v minulosti dôvodne cítili neohroziteľnými a ktoré podľa mňa nesú faktickú zodpovednosť za stav slovenskej spoločnosti, respektíve právneho štátu. Uvedomujem si ich finančnú, mediálnu a politickú silu a vplyv. Už dlhšie všetci cítime, že tie protitlaky sú silné a možno sú ich súčasťou aj udalosti, na ktoré sa ma pýtate. Nikomu nevidíme do hlavy a môžeme len teoreticky uvažovať o tom, čo je biele a čo čierne.
BORIS NÉMETH
takže nevieme to?
Pomohol by som si možno iným trestným konaním: tým, ktoré je vedené voči bývalému policajnému prezidentovi Dr. Kovaříkovi. Ja nie som jeho veľký sympatizant práve z dôvodov, ktoré som spomínal. No jeho trestné stíhanie má podľa postupne zverejňovaných informácií plno otáznikov. Dokonca si dovolím tvrdiť, že nesie znaky nezákonnosti. Tento bývalý funkcionár PZ SR mal zasiahnuť do úkonov, ktoré robila vyšetrovateľka Úradu inšpekčnej služby, pričom tieto úkony sa mali týkať troch osôb podozrivých zo spáchania trestnej činnosti, no nie príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov. Právna úprava pritom striktne určuje vecnú príslušnosť vyšetrovateľky ÚIS pri úkonoch podľa trestného poriadku a k rozšíreniu jej zákonnej právomoci nemôže dôjsť ani vytvorením vyšetrovacej skupiny, v ktorej je vyšetrovateľ NAKA s potrebnou právomocou. Myslím si, že pán prokurátor bude musieť jasne vysvetliť, na základe ktorého konkrétneho zákonného ustanovenia vykonávala vyšetrovateľka ÚIS proti civilným osobám úkony, na ktoré jej chýbala zákonná právomoc. Myslím si tiež, že už vytvorenie vyšetrovacej skupiny, v ktorej vyšetrovateľ ÚIS bez potrebnej zákonom vyžadovanej právomoci môže riadiť vyšetrovateľa NAKA, ktorý potrebnú právomoc má, môže byť obchádzaním zákona. Tieto otázky treba zodpovedať aj s ohľadom na konfliktnú udalosť, keď pri úkonoch iniciovaných vyšetrovateľkou ÚIS zrazu stáli proti sebe dve skupiny príslušníkov policajného zboru, predpokladám, že ozbrojené. Je pre mňa absolútne neprijateľné, aby za prípadnej asistencie slovenskej prokuratúry dochádzalo k situáciám, pri ktorých môže byť bezdôvodne ohrozený život a zdravie policajtov. Nechápem, prečo dozorujúci prokurátor nekontaktoval kolegu zo špeciálnej prokuratúry a nehľadali nenásilné a právne prijateľné postupy. Postaviť na ulici, prístupnej verejnosti, proti sebe dve ozbrojené súčasti polície môže iba niekto, kto určite nepatrí do policajného zboru a už vôbec nie do riadiacej pozície. Aj preto je potrebné zistiť skutočný stav veci, aby sa takéto anomálie nemohli zopakovať.
evidentne sa teda takéto nezákonné postupy dejú?
Z pohľadu vysvetľovania jednotlivých udalostí vyplývajúcich z trestných konaní širokej verejnosti situácia naozaj dospela do komplikovaného štádia. Z jednej strany kričí a vysvetľuje Dr. Fico, ktorý ťahá slovenskú spoločnosť späť do obdobia svojho vládnutia. Z druhej strany nemá kto vecne a odborne argumentovať, takže ľudia začínajú mať chaos v informáciách. Určite nestačí, keď niečo za nezákonný postup označia politici stojaci oproti Dr. Ficovi.
z pohľadu mnohých ľudí nepôsobí rozhodnutie Generálnej prokuratúry čisto...
Tieto úvahy sú, samozrejme, namieste. Treba však povedať, že kritizovaných rozhodnutí slovenskej prokuratúry je viac, takže každé je potrebné hodnotiť individuálne. Pre zaujatie stanoviska je potrebné si tieto rozhodnutia pozrieť a vypočuť si argumenty podstatné pre obsah rozhodnutia. Naozaj je podstatné, aby zodpovedné osoby predstúpili pred verejnosť a trpezlivo vysvetľovali svoj postup, samozrejme, pokiaľ chcú získať dôveru aj iných osôb ako tých, v prospech ktorých rozhodli. Už bez ohľadu na náš dojem z tohto vysvetľovania by sme však ako občania mali požadovať odbornú diskusiu ku zmene právnej úpravy, ktorá umožňuje nekontrolovateľný zásah do trestných konaní.
existovala nádej, že tu nastanú spravodlivejšie praktiky. A teraz to vyzerá, že tie spravodlivejšie praktiky nenastávajú...
Ja som neočakával, že po voľbách, ktoré priniesli priestor na určitú zmenu, dôjde k absolútnej zmene v činnosti slovenských štátnych orgánov. Určite je neobvyklé, keď sú v jeden deň zverejnené informácie o rozhodnutiach v troch kauzách, ktoré by som nazval mimoriadne sledovanými verejnosťou. Je to naozaj neobvyklé, pretože jedna z týchto trestných vecí mala pokračovať podaním obžaloby. Vedenie prokuratúry si musí uvedomiť, že jeho nestrannosť, respektíve spravodlivosť v rozhodovaní, nebudú občania vyhodnocovať iba na základe ním proklamovaných sebahodnotení, ale predovšetkým na základe konkrétnych procesných krokov a ich zdôvodnení. Všetci predsa vieme, akým totálnym rozkladom prešla slovenská prokuratúra, a citlivosť médií, politikov a verejnosti je preto úplne dôvodná. A žiaduca.
viete si predstaviť i legitímne dôvody, ktoré viedli k takýmto rozhodnutiam?
V tomto okamihu je vecné iba skúmanie, prečo na údajné prokuratúrou vytýkané zákonné nedostatky niektorých zrušených rozhodnutí neprišli slovenské súdy. Možno preto, že neexistovali a neexistujú. Ale treba si nechať otvorené obidve alternatívy – aj tú, že to v poriadku je, aj tú, že to v poriadku nie je. A ak sa ukáže, že to v poriadku nie je, tak neviem, čo s tým. To je už otázka na politikov.
BORIS NÉMETH
to je kľúčová otázka. Čo sa dá urobiť, ak by sa, teoreticky, zistilo, že dôvody neboli legitímne?
V takom prípade by sa občania mali zaujímať o to, kto navrhoval a presadil ľudí, ktorí prijali takéto rozhodnutia. Zároveň si uvedomujem, že neexistuje zodpovednosť za personálne návrhy. Na Slovensku ani len politická. Inak, súčasná vnútropolitická situácia na riešenie takéhoto prípadného problému nie je ideálna. Slovenská spoločnosť je po voľbách v chaose, ktorý je sčasti spôsobený covidom, sčasti lídrom politickej strany, ktorá voľby vyhrala. Sú destabilizované politické vzťahy, sú destabilizované koaličné vzťahy. Jedinú výhodu máme asi len vďaka tomu, že nastal vážny, hoci dočasný rozkol v strane Smer.
Zároveň som však optimista. Sme v prechodnom období, ktoré ukáže, či sme schopní naštartovať vytvorenie právneho štátu na všetkých úrovniach jeho činnosti. Myslím si, že aj kritický prístup ku téme, ktorý teraz spolu rozoberáme, umožňuje zrýchlenie procesu budovania právneho štátu a prečistenie spoločnosti. Ešte pred dvoma-troma rokmi by som neveril, že v slovenských štátnych orgánoch sa môže nájsť toľko slušných mladých policajtov a prokurátorov, ktorí napriek tomu, že profesijne vyrastali v nesmierne demotivujúcom korupčnom prostredí presadzovanom politickými elitami, dokážu presadzovať hodnoty právneho štátu. To, že odpor proti napredovaniu je a bude enormný, si všetci uvedomujeme a cítime, že osoby ohrozované týmto pozitívnym posunom urobia všetko, aby vývoj zvrátili nie vždy iba mechanizmami právneho štátu.
nie je to prehratá bitka o spravodlivosť na Slovensku?
Ja by som to nevnímal dramaticky, je to prirodzený vývoj, súčasť čistenia slovenskej spoločnosti. Zároveň sme povinní sa poučiť. Možno po minuloročných voľbách nastala nežiaduca koncentrácia možností mať zásadný vplyv na obsadzovanie rozhodujúcich pozícii vo viacerých štátnych orgánoch u osôb, ktoré nemajú dostatočný morálny kredit.
vyše tri desaťročia po páde komunizmu máme prokuratúru dosť stalinského strihu. Pyramídu, na ktorej vrchole sedí človek, ktorý môže legálne robiť autokratické rozhodnutia. Čo hovoríte?
Budem sa opakovať. Pred voľbami aj po voľbách som mnohých presviedčal, že je potrebné otvoriť odbornú diskusiu o tom, ako má prokuratúra vyzerať, fungovať, aké tam majú byť kontrolné mechanizmy. Bohužiaľ, nikoho to neoslovilo.
prečo?
Niekedy sa mi zdá, že na Slovensku sú ľudia zvyčajne ochotní bojovať za kontrolné mechanizmy demokratického a právneho štátu iba dovtedy, kým sa nedostanú do pozícií, kde už by ten boj smeroval proti kompetenciám, ktoré v minulosti práve tým bojom získali. Ale to asi nie je iba náš problém.
v Česku sa vytvorenie štátneho zastupiteľstva podarilo. Prečo?
Áno, sú tu skúsenosti z Českej republiky. Naši prokurátori sú určite pripravení na odbornú diskusiu, možno cez ich samosprávu, ako by mala prokuratúra existovať. Určite sa dajú využiť kolegiálne vzťahy medzi samosprávou našich prokurátorov a samosprávou českých štátnych zástupcov, aby sme zistili, čo je pre demokratické a právne fungovanie štátu lepšie, respektíve, čo by sme mohli možno aj s určitými vylepšeniami implementovať u nás. Verím, že naši prokurátori by neboli úplne proti a hlavne verím tomu, že nikomu z nich už nevyhovuje stav, keď je slovenská prokuratúra opakovane spájaná s prípadnými nezákonnosťami. Viem, že mnohí sú veľmi kritickí aj k postupom, na ktoré sa ma dnes pýtate.
to je zaujímavé a povzbudivé.
Nebuďme bez nádeje, nebuďme sklamaní. Som presvedčený, že v polícii a na prokuratúre je množstvo perspektívnych mladých ľudí pripravených bojovať za očistu štátnych orgánov od korupcie a klientelizmu. Bohužiaľ, tento boj za nich nikto nevybojuje a je na nich, aby vydržali. Zatiaľ mám dojem, že to všetko ide dopredu. Po dlhých rokoch strašného marazmu je zákonité, že rany sú hlboké a hnis z nich bude ešte dlho vytekať. Nesmieme, samozrejme, zároveň pripustiť, aby sa boj za právny štát zmenil na akési nezákonné zbieranie „trofejí“ z exponentov predchádzajúcich vládnych štruktúr.
máte teda nádej?
Iste. Ale ešte čosi. Ako občania by sme sa mali držať v strede a byť kritickí ku všetkým informáciám o činnosti štátnych orgánov. Buďme zároveň opatrní pri hodnotení tých, ktorí chytajú do rúk zástavu boja za čistotu slovenskej spoločnosti. Spoločnosť a jej hodnoty sa predsa nemohli zmeniť po jedných voľbách. To je a bude neustály boj.
vidíme tu všelijaké protesty. Myslíte, že pôjde niekto do ulíc za reformu prokuratúry?
Asi by to ani nebolo úplne správne. Treba viesť predovšetkým odbornú diskusiu, pripustiť si aj iné názory, a pokiaľ chceme na Slovensku normálne fungujúcu prokuratúru alebo niečo ako štátne zastupiteľstvo, musíme odborne diskutovať, počúvať, čo v Česku vyhovuje, čo nie. A skúsme to vylepšiť. Odborná diskusia je namieste aj pri reforme polície a súdov, kde je tiež potrebné vytvoriť priestor pre odbornú polemiku s odlišnými názormi.
Zároveň si uvedomujem, že zmena nastavenia nášho štátu bude ešte dlho závislá od profesijne odvážnych a poctivých policajtov, prokurátorov a sudcov, ktorí sú ochotní vziať na seba zodpovednosť a zákonne pracovať pre spravodlivosť na úkor vlastného komfortu. Týchto ľudí musíme ako občania chrániť všetkými ústavnými spôsobmi a neumožniť tak, aby sa naša spoločnosť vrátila pred 21. február 2018, keď aj následkom totálneho rozkladu štátu došlo k nezmyselnej vražde dvoch nevinných mladých ľudí.
roman Kvasnica Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského, pôsobil ako prokurátor, neskôr prešiel do advokácie. Zastupoval klientov v náročných prípadoch, napríklad Hedvigu Malinovú či poškodených v policajnej razii v Moldave nad Bodvou, ako aj Zlaticu Kušnírovú, matku zavraždenej snúbenice Jána Kuciaka. Je spolumajiteľ vydavateľstva W Press, ktoré vydáva časopis .týždeň. V roku 2019 dostal Cenu za ľudské práva od amerického veľvyslanca Adama Sterlinga za jeho „neutíchajúce nasadenie a principiálnu obhajobu osôb, ktorých základné ľudské práva boli porušované orgánmi štátnej moci“.