Slovensko má, čo sa týka premiérov, pestrú minulosť. Za každého reformného človeka v čele kabinetu môže byť krajina vďačná. Tí, ktorí priniesli autoritárske a mafiánske spôsoby, však hádžu dlhý tieň. Z neho nás úspešne nedostalo ani polopríčetné premiérstvo Igora Matoviča. Je konečne šanca na vládu rozumu?
Nová vláda, ktorá je až na niekoľko málo zmien vládou starou, predložila nové programové vyhlásenie, ktoré je až na niekoľko málo zmien starým programovým vyhlásením. Takže, ako to vlastne je? Máme novú vládu alebo tú starú?
pri vymenovaní vlády premiéra Hegera s ministrom zdravotníctva Lengvarským a ministrom financií Matovičom sa chvíľu mohlo zdať, že najvyššiu akademickú kvalifikáciu pre prácu v takejto vláde má jej podpredsedníčka Remišová, ktorá má doktorát z bábkoherectva. Vodičom bábok však mal byť iný podpredseda vlády. Ten, ktorého akademická kvalifikácia je synonymom podvodu.
Ako to však vyzerá po prvom mesiaci novej vlády? Išlo naozaj len o kozmetickú úpravu, alebo o zásdnejšiu zmenu? Boli zmeny Matovičovou výhrou, po ktorej sa nám mohol smiať do očí, alebo boli jeho prehrou, z ktorej sa dodnes ťažko spamätáva? Vnímať to môžeme všelijako, pocity môžeme mať výrazne odlišné, ale základné fakty by sme nemali ignorovať.
Doteraz najdôležitejším faktom, na ktorom by malo byť založené hodnotenie závislosti alebo nezávislosti nového premiéra od starého premiéra, je vypovedanie troch ruských špiónov s diplomatickým pasom. Pripomeňme si chronológiu – v sobotu 17. apríla vyhlásil český premiér Babiš, že explóziu muničných skladov vo Vrběticiach v roku 2014 spôsobili agenti ruskej spravodajskej služby. V reakcii na tento teroristický čin Česko vyhostilo 18 ruských špiónov pracujúcich na ruskom veľvyslanectve. V nedeľu 18. apríla napísal Matovič na Facebook „Milujem jar.“
V pondelok 19. apríla napísal Matovič na Facebook status o palacinkách s čučoriedkami. V utorok 20. apríla napísal Matovič na Facebook status o „kočkovaní“ (nie očkovaní) sa so svojou dcérou. V stredu 21. apríla napísal Matovič na Facebook, že jeho prvým skalpom bol Kajetán. No vo štvrtok 22. apríla usporiadal predseda vlády Heger tlačovú konferenciu, na ktorej spolu s prítomnými ministrami zahraničia Korčokom a obrany Naďom oznámili vyhostenie ruských špiónov ako prejav solidarity s Českom.
Vie si niekto predstaviť, že by niečo také urobil Matovič? A vie si niekto predstaviť, že by niečo také Hegerovi prikázal Matovič? Oveľa ľahšie je predstaviť si, že Heger konal autonómne, po diskusii s Ivanom Korčokom – a to dokonca proti vôli Matoviča, dodnes zhypnotizovaného pohľadom do očí pána Kirilla. Čo by to znamenalo?
Veľmi veľa. na Slovensku sa zahraničná politika vníma ešte stále len ako akási nadstavba tej domácej. Ale skutočná zahraničná politika štátu sa od tej domácej nelíši, je skôr len jej prejavom smerom von. A práve preto je Hegerovo rozhodnutie také dôležité – vyhostenie ruských špiónov nie je žiadna zahraničnopolitická hra, naopak, je to prejav našej domácej úcty k slobode, právnemu štátu a zmluvám. V tom všetkom Matovič pohorel, a presne v tom všetkom môže Heger nečakane vyrásť. Solidárny postoj jeho vlády k Česku zoči-voči ruskej agresii je preto prvým veľmi nádejným vymedzením sa Eduarda Hegera proti role Matovičovho sekretára.
Ale už je tu aj druhý nádejný signál. Okrem výmeny premiéra s ministrom financií spočívala rekonštrukcia vlády už len v zmene ministra zdravotníctva. Najservilnejší Matovičov minister bol nahradený vojakom – a ten zaujal k dvom vlajkovým lodiam predchádzajúceho premiéra pomerne svieži postoj.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
