je pravdivý výrok, že aký je predseda vlády, tak sa jeho správaniu podrobuje spoločnosť a imituje ho?
Peter Zajac (PZ): Istý typ spoločnosti si vyberá istý typ človeka na vládnutie. Ak sa máme baviť o dnešnej vláde, táto spoločnosť si vybrala na vládnutie Igora Matoviča, čo nie je náhoda. Igor Matovič je ako spoločnosť a dostatočná časť spoločnosti je ako on. V tomto prípade rozhodlo, keď ľudia uverili jedinej návšteve Igora Matoviča v Počiatkovej vile. Bol to jediný volebný program, ktorý predstavil, a všetky ostatné volebné programy sa oproti tomu ukázali ako nevýrazné. PS malo ušľachtilý program boja proti korupcii, ale nebola to ich hlavná línia. Andrej Kiska mal heslo „Hlavu hore, Slovensko,“ čo je tiež ušľachtilé heslo, ale nie je to heslo, ktoré by až tak polarizovalo ako Igor Matovič. Ten Igor Matovič, ktorý mal v januári 6 až 7 percent, sa do konca februára dostal na 25 percent.
BORIS NÉMETHZakladajúci členovia Verejnosti proti násiliu a bývalí politici František Mikloško a Peter Zajac v debate.
má jeden človek až taký veľký vplyv na päť miliónov ľudí?
František Mikloško (FM): Vrátim sa do minulosti. V 1990 sa stal predsedom vlády Vladimír Mečiar a začal prenášať vnútorné konflikty vlády na verejnosť. Najprv to bol minister vnútra Andráš, potom to bol Kučerák, Košča, Kňažko, potom Michal Kováč a Roman Kováč a Jozef Moravčík. Ľudia nepoznali zákutia vládnutia, ale konflikty, ktoré prenášal na verejnosť, a tie ju polarizovali. Z týchto konfliktov sa triasla celá krajina, preto sme ho dvakrát odvolali. Raz v roku 1991 a druhý raz v roku 1994. Vidíme, že tieto spory sa opakujú. Opakovaný konflikt s Richardom Sulíkom a obviňovanie zo zodpovednosti za tento stav. Je nebývalé, aby sa podpredsedníčke vlády Veronike Remišovej zrušila kancelária za to, že nehlasovala za vládu. Keď si pomyslím, že sme veľkosťou a históriou krajina na úrovni Dánska, Nórska, Fínska a pobaltských štátov, premýšľam, kam to on chce zatiahnuť. Treba sa proti tomu postaviť.
z toho, čo hovoríte, mi vyplýva, že keď má človek veľkú moc, ovplyvňuje krajinu smerom k nerovnosti, ale je to aj naopak a taká krajina si takých ľudí vyžaduje. Čo prevažuje?
FM: Na začiatku nie je spor o sliepku a vajce, ale na začiatku je sliepka, teda voliči. Slovenskí voliči sú emocionálni a naletia na populizmus a potom to ľutujú. Keď sme v roku 1991 odvolávali Vladimíra Mečiara, mal 80-percentnú popularitu. Dnes už nikoho nezaujíma. Robert Fico tiež. PZ: Treba povedať aj to, aký je pri Vladimírovi Mečiarovi rozdiel. Za ním tiahla celá suita. Dnes už nemá zmysel hádať sa, kto mal v nej akú rolu. Vtedy bola skupina ľudí, ktorí sa proti Mečiarovi postavili. Poslanci v OĽaNO si hovoria nezávislé osobnosti, ale je to skupina ľudí, ktorých dostal Matovič na kandidátku, inak by sa do politiky asi nedostali, preto sú mu vďační a aj v najhorších prípadoch úplne poslušní. Ján Budaj povie v rozhovore pre Denník N, že Matovič nepoškodzuje štát ani demokraciu, ale on to robí. Tvrdí, že aj prezidentka polarizuje, ale Matovič nielen polarizuje, ale viaže na seba toľko moci, koľko len môže. To prezidentka nerobí. Keď povie jeho minister, že prezidentka dnes vystupuje skoro ako zástupkyňa opozície, je to nehoráznosť, ktorá vyplýva z devótnosti. Budaj mal odvahu v roku 1989 a dnes ju nemá, aby povedal, že toto škodí Matovičovi, OĽaNO aj krajine.FM: Vo vláde má väčšinu OĽaNO. Čo budú chcieť, to prehlasujú. Tri zostávajúce strany si povedali, že budú voliť politiku menšieho zla a nepôjdu do konfliktu s ním, lebo inak nepresadia svoje záujmy. Táto politika menšieho zla je typická. Sprevádza naše novodobé dejiny a končí sa vždy katastrofálne.
keď sa pozrieme, kde je vláda v očiach ľudí a z hľadiska výsledkov v pandémii, ekonomike a reformách, výsledkom je, že opozícia začína byť rehabilitovaná a prijateľná alternatívna. Skúsme si spraviť bilanciu roka Igora Matoviča. Čo zatiaľ dosiahol?
PZ: Po výsledku volieb som nebol prekvapený, ako táto vláda fungovala. S Františkom Mikloškom sme mali spoločnú skúsenosť s Igorom Matovičom a myslím, že nám, ktorí sme boli na jeho kandidátke, stačilo vedieť, kto je.Postavili sme mu kandidátku a on sa spolu s nami dostal z dvoch na deväť percent. Keď mu narástli ostrohy, začal nás podrážať a hovoriť, že napríklad František nemôže vystupovať v televízii. Povedal nám, že si môžeme robiť volebnú kampaň tak, že budeme s Ferom Mikloškom, Ondrejom Dostálom a Vladom Palkom prispievať zadarmo do jeho regionálnych časopisov, a potom nám opakovane poslal faktúru. S týmto som sa nestretol ani u Mečiara.Potom sa začala kauza s detektorom lži, ktorá pre nás znamenala koniec. Najprv povedal, že nebude používať detektor lži, lebo už nie je na to čas. O týždeň povedal, že naň musíme ísť všetci. Keď sme odmietli, že to nie je politický nástroj, súhlasil. O tri týždne povedal, že ho používať bude len on, Vladimír Palko a František Mikloško. Ohradili sme sa, že je to vydieranie a že naša politická minulosť svedčí o tom, že nie sme korumpovateľní. Potom sme odišli. Dnes sa len smejem, ako cezeň prešiel, keď jedna z otázok sa týkala jeho diplomovky.Aj dnes uráža svojich spojencov a arogantne na nich útočí. Vytvára sa centralistická spoločnosť. Do jedných rúk sa sústreďuje moc v štátnej správe, proti čomu sme po novembri bojovali. Keď sa človek pozrie na bezpečnostné zložky v tomto štáte ako minister vnútra, generálny prokurátor a šéf SIS, takmer absolútne tam majú moc Matovičovi a Kollárovi ľudia. FM: Musíme vziať do úvahy, že celý rok sa odohrával na pozadí pandémie, s ktorou sa trápi celý svet. Nikto nevie ako na to. V tomto smere mám pochopenie aj pre improvizáciu, aj pre chyby. No práve pozadie pandémie umožňuje vytvárať premiérovi zápasy. Zákony sa prispôsobujú a sú narýchlo prijímané, aby sa riešil problém s covid-19. Opakujem, že ústavný zákon o výnimočnom stave je absolútnym zlyhaním vládnej koalície. Raz a navždy dať do rúk hocijakej vládnej koalícii moc, aby mohla výnimočný stav stále predlžovať, je chyba a politická hanba pre všetkých 91 ľudí, ktorí tomu dali hlas.
na začiatku pandémie sme si zvykli, že pred kamerami hovoria predstavitelia vlády a za nimi stojí veľa infektológov, lekárov a vedcov. Teraz za nimi nestojí nikto, alebo tam stojí sám Matovič. Hovorí to niečo o vzťahu tejto vlády k inteligencii na Slovensku?
FM: Zažil som to za mečiarizmu. Každý sa musel rozhodnúť, že sa nejako zachová. Dnes, s 20-ročným odstupom, vidíme, že to, ako sa vtedy niekto zachoval, určovalo jeho ďalšie kroky. My sme vypadli z toho zápasu, neboli sme pri moci, ale stále sme tu a ťaháme istú líniu. Tí, ktorí sa vtedy prispôsobovali, majú dnes možno materiálne výhody, ale zabudlo sa na nich. Toto si musia uvedomovať aj odborníci, ktorí tam sú. Či sa nechajú manipulovať alebo či povedia svoj názor a budú za ním stáť aj za tú cenu, že vypadnú z kola.PZ: Prvýkrát som spozornel, keď táto vláda povedala, že nebude rozdeľovať funkcie na ministerstvách krížovo, čiže štátni tajomníci nebudú kontrolovať ministrov z druhej strany. Vraj to netreba. Lenže takto si ministri zdanlivo môžu robiť, čo chcú. Hoci to zase tak nie je, lebo sú absolútne závislí od premiéra. Sú nesvojprávni. Nepochybujem, že minister Gröhling chce urobiť reformu vzdelávania, ale len čo Gröhlingovi premiér niečo prikáže, reformy sa končia. Neviem, kto vymyslel druhé celoplošné testovanie, ale nikto okrem predsedu vlády sa k nemu nehlási. Súhlasil som, keď chcel počas prvej vlny zaviesť tvrdý lockdown, ale potom zrazu otočil, dal si dole rúško a šiel na svadbu. Dnes druhá vlna prebieha horšie ako v okolitých krajinách a za to je niekto zodpovedný, v prvom rade predseda vlády. V mútnych vodách, kde sa problémy neriešia naraz a systematicky, sa cíti dobre typ autoritatívnych vládcov.FM: V každej vláde je najsilnejším partnerom ten najslabší, ak je nenahraditeľný. V tejto vláde je veľmi ťažké predstaviť si, žeby predseda parlamentu a predseda vlády išli proti sebe. Bez SaS a Za ľudí však nemajú väčšinu. Vidím zodpovednosť aj na týchto dvoch stranách. Je aj ich zodpovednosťou, či bude počuť ich hlas a či povedia, že sa na tejto atmosfére nebudú podieľať. Ak bude minister Krajčí stále ustupovať, tak sa aj tak zapíše, aj keď ho považujem za svedomitého človeka. PZ: To je nízka politická kultúra vládnutia. Vláda je kolektívny orgán fungujúci konsenzuálne. Táto vláda necháva hlasovať pri každej príležitosti. Potom vždy vyhráva ten najsilnejší. Táto vláda nevie, ako vládnuť, poznali len rezortný typ vlády, aký pestoval Fico. Každý sa držal vo svojom rezorte a nestaral sa o druhých, to je najhorší možný postup. Držím tejto vláde palce, ak má byť alternatívou voči Ficovi, ale robíme chybu, ak vravíme, že inú alternatívu voči Ficovi, Pellegrinimu a Kotlebovi nemáme. Alternatívou je lepšia vláda.
BORIS NÉMETHŠtefan Hríb, František Mikloško a Peter Zajac diskutujú v jednej z relácií Pod lampou.
keď pozeráme tlačové porady Fica a Pellegriniho, hovoria, že ich zatknutí kumpáni sú politickí väzni, čo je hrozné. A čím je táto vláda dlhšie pri moci, tým sú populárnejší bývalí mafiánski mocipáni. Existuje niečo, čo by tento trend zvrátilo?
FM: Nepostavil by som takto otázku. Vladimíra Mečiara sme odvolali veľakrát a zakaždým to šlo na chvíľu k horšiemu. No keby sme ho vtedy neboli odvolali, Michal Kováč by sa dostal do úplného politického vákua a bol by osamotený. Takže, i keď potom nastala noc dlhých nožov a brutálne štvorročné vládnutie, keby sme ho vtedy neboli odvolali, nezastavil by sa ani na chvíľu.
keby som to zjednodušil, znamená to, že ak budú táto vláda a jej predseda konať, ako konajú, je lepšia cesta premiéra odvolať a postaviť sa proti nemu, aj keby to šlo načas k horšiemu?
PZ: Nemožno cúvať večne, to sme zažili za komunistického režimu. Niektorí vraveli, že vstúpili do strany, aby ju zmenili zvnútra, to ale nešlo. Zvnútra sa nedá meniť niečo, čo je zlé. Treba rozlišovať vulgárnych kritikov tejto vlády, ktorí nabádali proti očkovaniu, čo je zahrávanie sa s ľudským zdravím. Ale je tu aj typ kritiky, ktorý ukazuje, ako z toho zlého stavu von. Ak tento typ kritiky vláda neprijme, dostane sa do konfliktu s tou lepšou kritickou časťou spoločnosti. No a vláda dnes na kritiku reaguje alergicky, ešte aj keď popri kritike zdôrazňujeme, že funguje v ťažkom čase, vyzdvihujeme odhaľovanie korupcie a dobrú zahraničnú politiku.
na začiatku viaceré osobnosti túto vládu podporovali. Po roku sú vedci, umelci a ďalší touto vládou urážaní a vyháňaní. Predseda vlády stráca podporovateľov a výsledkom je, že vláda môže skončiť. Takže buď vláda bude pokračovať a skončí sa to zle alebo nastane nejaká zmena tým, že bude predseda nahradený, alebo sa vláda rozpadne a budú predčasné voľby. Ktorá z týchto možností je k nám bližšie?
FM: Nastáva apatia a sklamanie. Toto je okamih pre občianske vzopätie: nie na zvrhnutie vlády, ale na vytvorenie atmosféry a tlaku, keď vláda pochopí, že to takto ďalej nejde. Zatiaľ však prevláda tendencia byť znechutený. PZ: To vzopätie tu už raz spravilo hnutie Za slušné Slovensko. Vladimír Mečiar prehral, lebo sa postupne dostal do konfliktu so všetkými segmentmi tejto spoločnosti – s občianskou spoločnosťou, s politikmi, cirkvou, aj s odbormi. Ak si táto vláda bude budovať nepriateľov, tak padne. Druhá možnosť je, že padne jedna časť vlády, napríklad predseda, ale tu nevidím veľkú možnosť. Poslanci OĽaNO sú na Igora Matoviča tak odkázaní, že si to nedovolia. Ak to inak nepôjde, táto vláda padne najneskôr v najbližších voľbách. V tomto zložení nedokáže prežiť viac ako jedno volebné obdobie.FM: Ja vidím ešte jeden problém, a to, že nastúpila nová generácia politikov. Snažil som sa s nimi kedysi komunikovať. Dnes sa to už nedá, už sú to iní ľudia a inak rozmýšľajú. Nechcem povedať, že ja mám pravdu a oni sú zlí. No zatiaľ sa v novej generácii nemám čoho chytiť. Je tam špekulovanie, pragmatizmus, nevidím tam víziu, ideu a ochotu riskovať. Nevieme, čo bude z tejto generácie politikov . Možno sa vráti ľavicová strana predstavujúca istotu, napríklad Pellegrini.
skúsim sa opýtať: Je úplne vylúčené, žeby predseda vlády odišiel zo svojho postu, keby videl, že ľudia sú rozoštvaní a rozdelení?
FM: Na Slovensku absolútne vylúčené. Tu ešte neodišiel nikto zo svojho postu na vrchole moci. Len raz odišli ministri a poslanci v roku 1991, keď bol lustračný zákon. Berú to asi tak, že ešte sme si tak málo užili moci a dôležitosti, že odísť dobrovoľne je vylúčené. PZ: Dnešným problémom je plagiátorstvo a to v našej spoločnosti nemá takú váhu, aby ľudia za to odstúpili. V kultúrnom svete je pritom plagiátorstvo zavrhnutiahodné. Je to krádež vlastníctva druhého človeka. Vedel by som si predstaviť, že po takýchto kauzách odídu minister školstva, predseda vlády aj parlamentu. Keďže neodstúpili, neviem, aký iný dôvod by musel nastať, aby tak spravili.
ešte je jedna možnosť na zmenu predsedu vlády: keby SaS a Za ľudí trvali na rekonštrukcii vlády, keďže vláda bez nich nemá väčšinu.
FM: Lenže mentalita poslancov OĽaNO je taká, že premiéra nemôžu podraziť.PZ: Za ten rok sa nezhodli ani na jednoduchších veciach. Neviem, ako by došlo k tomu, aby vyzvali premiéra na odstúpenie. Ale aj mentalita sa mení. Veronika Remišová, ktorá by si ešte pred pol rokom netrúfla na nič, dokázala povedať, že nebude za celoplošné testovanie.
inak, my si tieto otázky nekladieme preto, že chceme odvolať Igora Matoviča, ale preto, že podpora tejto vlády nebezpečne klesá a stúpa možnosť návratu mafiánskeho štátu. Keď chceme žiť v slušnejšom Slovensku, kde je cesta k tomu, aby sa to zmenilo?
FM: Na Slovensku vidím stále slušných a šikovných ľudí. Stále tu však chýbajú elity a čakáme na ne.PZ: Logika príbehu vlády je od začiatku jasná. Je jasné, že robia zlú politiku a ich percentá klesajú a že to bude pokračovať. Táto vláda stratila dôveru podstatnej časti ľudí. Neviem, či v tejto situácii existuje riešenie – práve preto, že sme do nej všetci vkladali veľké nádeje. Možno najväčšie po roku 1989, pretože nebola ani jedna vláda, ktorá by mala 90 poslancov a takú moc v parlamente. Mohli vykonať veľké veci s pandémiou aj bez nej. No nevidím reálnu šancu, aby došlo k zmenám. V takýchto časoch sa začnú vytvárať nové politické zoskupenia s veľmi jednoduchým cieľom. Ak bude cieľom slušná krajina, vytvorí sa tu zoskupenie, ktoré pôjde týmto smerom.
v novembri ’89 sme tipovali, koľko bude trvať, kým sa zmeníme na normálnu krajinu. Už si 30 rokov nahovárame, že sa to vyčistí. Naučili sme sa niečo za tento čas?
FM: Slovensko má „googlovú“ pamäť. V danej chvíli sa vie rozhodnúť, ale čo bolo v minulosti, si už neuloží a nerozhoduje sa podľa toho. Je dôležité reflektovať a pripomínať minulosť. Slovensko je stále na ceste, buduje si svoju tvár a stredná vrstva je v tom nezastupiteľná. PZ: V rámci tejto pamäti som si spomenul na športovcov za socializmu. Keď nepochodili na medzinárodných súťažiach, písalo sa, že boli zbierať skúsenosti. Hovorím si, že to robíme aj my. Zbierame skúsenosti. My sme kritizovali aj vládu Mikuláša Dzurindu, no dokázala spraviť reformy, dostala nás do EÚ a NATO, a to sú veľké veci. FK: Tretia veľká vec je rozpletenie korupcie, a to je obrovský krok dopredu.