ale dá sa vôbec robiť politiku bez ideológií? To sa už môžeme rovno opýtať, či je to možné bez ideí. A ak ju robíme bez ideí, povyšujeme ju alebo devalvujeme? Je nepolitická politika dobrá alebo ani nie?
Predstaviť si akúkoľvek oblasť ľudského života bez ideí je dosť ťažké. Aj keby sme ich brali len ako „myšlienky“ či „nápady“, tak dôjdeme k tomu, že sú tým, čo nám umožňuje hľadať si cestu v okolitom prostredí. Pomocou ideí toto prostredie chápame, pomenúvame a meníme tak, aby sa v ňom čo najlepšie realizovalo naše prežitie i „nadstavbové“ ambície tvorivého typu.
Bez ideí nič z toho nie je možné. Robiť čokoľvek ideovo vyprázdnene je cesta nadol – nie vyvýšenie, nie očista.
Ani „nepolitická politika“, pojem, ktorý sa občas spája s menom Václava Havla, nemôže znamenať politiku bez ideí. Nepolitická politika havlovského typu by znamenala skôr politiku oslobodenú od nánosov politických necností, brutálneho boja o moc, zneužívania ľudských strachov, nechutného pochlebovania, oportunizmu.
No nie sú tieto necnosti výsledkom úpadku, ktorý prichádza, keď sa politika zbavuje ideí? Keď stráca morálne ukotvenie a vyvlieka sa z ideového rámca, aby nemusela za nič prijímať zodpovednosť, aby ju nebolo s čím porovnávať, pomeriavať či hodnotiť?
v čo vlastne veríme?
Ešte v roku 2005 napísal Peter Zajac článok Politika a priestor pre idey. Uvádza v ňom niekoľko príkladov postoja, že idey a politika nemusia kráčať ruka v ruke: „V poslednom čase sa sformoval názor, že politika je len zápas o moc. Sformuloval ho Martin Svatuška, keď tvrdil, že v politike ,nie je žiadny priestor na idey, hodnoty či morálku‘... Miroslav Kusý zase napísal, že politika je ,viac-menej brutálny zápas o moc a jej udržanie, lebo prebieha podľa pravidiel hry na víťazov a porazených‘ pričom ,na moci je zaujímavé to, že je to moc nad ľuďmi a ich osudmi‘... Z inej strany to vyjadril Milan Kňažko: ,Slová nie sú na to, aby avizovali skutky, ale slúžia moci,‘ čím nadviazal na starší výrok Ivana Mikloša, že politika nie je o pravde, ale o jej zdaní.“
Postoje, ktoré podľa Zajaca robia z politiky priestor bez ideí, sú nielen zhubné, ale najmä mylné, lebo „slová o tom, že v politike nejde o idey, svedčia o nedostatku ideí a slová o tom, že etika do politiky nepatrí, svedčia o zmierení sa s nemorálnou politikou. Na rozdiel od Martina Svatušku a Miroslava Kusého som presvedčený, že rozdielne názory na kľúčové politické témy a politickú etiku budú patriť k základným ideovým a politickým zápasom o budúcu tvár Slovenska.“
LUBOMÍR KOTEK/AFP/PROFIMEDIA1990 Praha: Alexander Dubček a Václav Havel pri inaugurácii sochy T. G Masaryka, predstaviteľa čechoslovakizmu.
Vo vyprázdnenej politike môžeme nájsť korene tých necností, ktoré z nej robia „špinavú vec“. Tie necnosti (boj o moc, zneužívanie ľudských strachov, pochlebovanie, oportunizmus) nie sú plodom ideí, ale naopak ich nedostatku.
G. K. Chestertonovi sa často pripisuje výrok: „Kto neverí v nič, uverí čomukoľvek.“ Nie je presný a nie je ani úplne Chestertonov. No eď stratíme vieru vo vyšší princíp, riešime svoje obavy z komplexnej skutočnosti poverami, magickým uvažovaním a naivitou, s akou prijmeme akékoľvek, aj úplne fantastické a nereálne vysvetlenie svojho údelu. Potom nás ženú najmä naše strachy do rôznych, často aj protichodných smerov.
A čo politik bez ideí? Aj ním lomcuje strach? Alebo vysvetlením toho, že sa politici nechcú hlásiť k akejkoľvek idei, je to, že idea je pre nich čosi nekomfortné?
Margaret Thatcher raz vytiahla knihu Friedricha Augusta von Hayeka Constitution of Liberty a hodila ju na stôl: „To je to, v čo verím.“ Dnes je ťažké predstaviť si politika, ktorý by sa otvorene prihlásil k Hayekovi, Friedmanovi či Ayn Rand. Najskôr by sa poradili s armádou marketingových špecialistov a PR konzultantov.
bieda našich strán
Líder koalície PS/Spolu
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
prihlásiť
predplatiť