Vzdelávanie je oblasť taká zásadná, až si ju zriedka do hĺbky uvedomujeme. Veď do školy chodil každý. Ale do akej školy,čo a ako sme sa tam učili, a vieme toľko, aby sme zvládli o vzdelávaní premýšľať? Hľadajme odpovede: nie sú známkované.

Sú spory liberálov a konzervatívcov neriešiteľné? Ak nie, komu vyhovujú? Trpí dnešná rozvadená slovenská opozícia nezmieriteľnými ambíciami alebo zmätením jazykov? Zjednotí ju aspoň spoločná hrozba? Dokážu ju jej lídri rozpoznať?

V „postfaktuálnom“ svete plnom hoaxov, šarlatánstva a pseudovedy je veda najsilnejším svetlom a nádejou, že svet sa neprepadne do nevedomosti. Nedávno boli vyhlásení laureáti Nobelovej ceny a to je dôvod odskočiť od nepeknej geopolitiky ku kráse vedy.

Naše rozhodnutia – životné, ekonomické, morálne aj politické – ovplyvňujú emócie. Ak si to nedokážeme priznať, ovplyvnia nás ešte viac. Ak chceme myslieť racionálne, musíme sa s nimi dôkladne spoznať. Začnime tou najmanipulatívnejšou. Strachom.

Voľby v Česku nenaplnili obavy najväčších pesimistov (viď nomen omen strany Stačilo), ale to neznamená, že ich výsledok potešil proeurópsky a liberálne zmýšľajúcich. O tom, čo znamenajú pre Česko, sa rozprávajú naši kolegovia a kolegyňa.

Novela ústavy posilnila moc Roberta Fica a oslabila opozíciu, no zápas o budúcnosť neskončil. Protesty v uliciach sú jasným prejavom vôle ľudí brániť demokraciu a ukotvenie Slovenska v Európskej únii a na Západe.

Po prvýkrát po takmer 34 rokoch vychádza album Richarda Müllera, na ktorom nie je podpísaný on, ale kapela, ktorá bola štartom jeho cesty k sláve – Banket. Jeho názov je Slovenská strela a je to dobrý dôvod nielen na rozhovor, ale aj pripomienku, čo Müller pre našu scénu znamená.

Prvú časť tohto známeho textu akiste poznáte: ľudia vôbec nie sú zlí. Chápeme, že ide o hru so slovami, ale v dnešnej téme rozoberáme práve toto: sú medzi nami ľudia, ktorí sú vyslovene a bezpodmienečne zlí? Je zlo pevnou súčasťou našej civilizácie? A ako funguje dichotómia dobra a zla?

Západné demokracie strácajú vplyv na beh sveta. Alternatívy sú pochybné. Ten nový svetový poriadok môže byť aj poriadkom trestaneckej kolónie, v ktorej vládne právo silnejšieho. A čo Slovensko? Budeme chytráčiť ako obvykle?

Odolajú demokratické spoločnosti vlastnej erózii a pokušeniu návratu do neslobody? Dokážu sa v diktátorských režimoch presadiť zdroje odporu? Dve otázky sú dnes jednou otázkou: o tom či cesty budúcnosti zostanú otvorené pre nás všetkých.