Za desiatky hodín rozhodneme, aké chceme Slovensko v nasledujúcich rokoch. Rozhoduje každý hlas, a to aj vtedy, ak by to nebolo také tesné ako dnes. Náš hlas je našou predstavou o krajine a tá tu ostane bez ohľadu na volebný výsledok.

Strach je normálny a aj zdravý. Niektorí politici však vezmú normálny strach, nafúknu ho na fóbiu a volič sa zabudne zdravo báť reálnych hrozieb, lebo sa bojí čerta na stene. Bude rozum silnejší ako fóbie?

Známy výrok, že štáty sa udržujú ideami, z ktorých vznikli, sa nám znova pripomína v súvislosti s dnešnou krízou demokracie v našej vlasti. Už znova musíme rozhodovať vo voľbách o perspektívach ústavných základovslobody a vlády zákona. Zachránime ich? Čo pre nás znamená byť štátom?

Diplomat, ktorý pomáhal Slovensku na ceste do západných štruktúr, kandiduje na prezidenta vo chvíli, keď znovu zápasíme o zásadné hodnoty.

V roku 2020 neprišlo len k bežnej zmene moci. Pobúrená verejnosť vtedy nahlas povedala, že si želá ukončenie únosu štátu a masívnej korupcie. Čo z toho sa podarilo a akú rolu v tom zohrala polícia?

Septembrové parlamentné voľby môžu priniesť príklon Slovenska k Východu. Mladí voliči by tomu mohli zabrániť – ale majú záujem pracovať na zlepšení spoločnosti a má spoločnosť záujem o nich? A je to problém len u nás?

To, čo zažilo Československo 21. augusta 1968, zažili iné krajiny predtým aj potom. Prečo má Rusko, či už komunistické alebo nie, neustále nutkanie niekoho okupovať? Prečo opakovane obsadzuje a zotročuje iné krajiny? A čo sa s tým dá robiť?

Keď Štefan Hríb minulý rok navrhol Martinovi Mojžišovi, aby urobili sériu rozhovorov o zázrakoch kvantovej fyziky, myslel si, že veľmi zaujímavou formou zhrnú všetko, o čom pred rokmi postupne hovorili. Mýlil sa.

Strany a hnutia na stredopravom spektre našej politickej scény ohlásili po vypísaní volieb, že sa budú spájať, len aby sa nevrátil Robert Fico. Nespojili sa, a teraz vidíme, že niektoré z nich sú v prieskumoch hlboko pod piatimi percentami. O čom to svedčí?

Toto leto zažívame veľké horúčavy, na viacerých miestach Európy zúria požiare, ľudia prichádzajú o majetky a obživu, dovolenkári o draho zaplatené zážitky a o osobné veci. Scény ako z apokalyptického filmu. Bude toto nový štandard, na ktorý si musíme zvykať?