sabotáži v Haniske sa podarilo zabrániť. Je to ale dôvod na úľavu? Tie bezpečnostné zložky štátu, ktoré sa stále snažia kvalitne pracovať, majú zo strany politických špičiek štátu čoraz horšie podmienky. S prípadom sa navyše spája viac otáznikov a jeden z nich udiera do očí okamžite: Ako to, že sa sabotáži vôbec podarilo zabrániť? Vláda Slovenska sa netají proruskými postojmi, jej členovia chodievajú na ruskú ambasádu, zdalo by sa, že Rusko má u nás ideálnu pôdu na svoje akcie. A predsa...
Naše otázky sme preberali s naslovovzatým expertom: je to slovenský občan, bývalý vysoký spravodajský dôstojník, ktorý si želal zostať z pochopiteľných dôvodov v anonymite. Mimochodom, zhovárali sme sa len pár hodín predtým, ako došlo k požiaru v továrni na drony v poľskom meste Skarżysko-Kamienna. Do redakčnej uzávierky nebolo o tom zverejnené nič definitívne, ale zdá sa, že sa na mieste pohybovala podozrivá osoba v kukle, a spoločné znaky s Haniskou sa ťažko dajú prehliadnuť.
ako sa takéto prípady riešia
Takže ako to, že sabotáž v Haniske nevyšla? Šlo zrejme o súhru viacerých faktorov a anonymný zdroj .týždňa v tejto súvislosti ocenil prácu všetkých príslušníkov spravodajských služieb a polície, ktoré sa podieľali na zmarení útoku. „Paradoxne ho zmarili napriek tomu, že otec aktuálneho riaditeľa SIS je jedna z najvýznamnejších a najviditeľnejších osôb, ktorá v slovenských podmienkach nekriticky šíri proruské naratívy a verbálne obhajuje záujmy Ruskej federácie,“ dodal.
Pozitívne tiež zhodnotil prácu kolegov zo zahraničných partnerských spravodajských služieb. Celkovo je pre spoločnosť povzbudivé, že výmena informácií o takýchto incidentoch a ich možných páchateľoch v rámci medzinárodnej spravodajskej spolupráce stále prebieha – aj bez ohľadu na to, aký stupeň dôvery majú medzi sebou jednotlivé spravodajské služby. Výmena informácií má logiku: ohrozenie jedného spojenca je ohrozením aj tých ostatných.
Aj preto sa medzinárodná spolupráca v takýchto prípadoch začína spravidla ešte predtým, než zasiahnu organy činné v trestnom konaní. V jej rámci prebieha výmena informácií o mieste, čase, spôsobe a motívoch útoku, ako aj o jeho aktéroch. Dané osoby a dáta, čo s nimi súvisia, napríklad čísla pasov či mobilov, sa vyhľadávajú vo všetkých dostupných databázach spravodajských služieb a iných bezpečnostných zložiek, aj u partnerských služieb v zahraničí.
ROBERT NEMETI/ANADOLU/GETTY IMAGES17. jún 2024, Prešov: Otvorenia úplne prvej továrne na výrobu bezpilotných lietadiel Tropozond, ktorá spustila výrobu dronov Raybird-3, ktoré sa používajú na Ukrajine. Práve tento podnik bol cieľom pokusu o teroristický útok.
Vtedy sa už rysuje veľkosť rizika a podľa nej sa ďalej prijímajú spravodajské opatrenia: okrem iného sa rozhoduje o nasadení informačno-technických prostriedkov, najmä odposluchov, a tiež o použití inštitútu sledovania. „Ak to spravodajsko-operatívna situácia dovoľuje či priamo vyžaduje, tak sa spravodajské informácie postupujú polícii ako v tomto prípade. Je totiž potrebné koordinovať spravodajskú činnosť služieb a operatívno-pátraciu činnosť polície a tiež vytvoriť podmienky na zákonné vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči podozrivým,“ vysvetlil anonymný zdroj.
Z jeho pohľadu je úspešné zvládnutie tohto pokusu o vykonanie fyzického útoku voči fabrike na drony výsledkom dobrých strategických rozhodnutí ešte bývalého vedenia sekcie kontrarozviedky SIS. Tie boli prijaté po začatí plnoformátového vojenského útoku Ruska voči Ukrajine na úseku spravodajskej ochrany štátu. „Oceňujem tiež spravodajskú činnosť, ktorú vykonáva Vojenské spravodajstvo dlhodobo na vysokej profesionálnej úrovni aj pri spravodajskej ochrane subjektov, ktoré tvoria tzv. vojensko-priemyselný komplex,“ zdôraznil.
o čo pri podobných útokoch ide
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.