dnešný svet vyzerá dosť podobne ako ten pred rokom 1914, tvrdí profesor histórie Odd Arne Westad v knihe The Coming storm. Veľmoci sa snažia dominovať na svojich dvoroch. Éru globalizácie strieda vlna stúpajúceho nacionalizmu. Stále viac ľudí viní za svoje problémy iné krajiny. Vzájomné podozrievanie je vlastne ešte horšie než v predvečer prvej svetovej vojny. Dvaja z piatich Američanov si myslia, že ich krajina v priebehu piatich rokov vstúpi do vojny s Čínou, dve tretiny Rusov veria, že vojna na Ukrajine je „civilizačným zápasom“ so Západom. 

V roku 1914 boli niektorí lídri zároveň bojovní a zároveň až príliš sebavedomí. Vezmite si cisára Wilhelma II. Keď jeho priateľa Franza Ferdinanda, dediča rakúsko-uhorského trónu, zavraždili bosnianski Srbi, jeho radcovia ho naliehavo nabádali k zdržanlivosti. Namiesto toho cisár zúrivo vyhlásil, že Srbsko sponzorovalo terorizmus a bolo potrebné s ním „narobiť poriadky – a čoskoro“. Rakúsko-Uhorsko, uistené o podpore Nemecka, začalo vojnu so Srbskom bez jasného cieľa. 

Cisár si myslel, že krátka a ostrá vojna preformuje Balkán v prospech Nemecka a posilní aj jeho domácu pozíciu. Pochyboval, že by sa zapojilo mnoho ďalších krajín. Len krátko predtým vyrazil na dovolenku, zanechajúc inštrukcie, že Nemecko čoskoro podporí Rakúsko, „ak by sa objavili komplikácie“. Pri plánovaní nedokázal rátať s predvídateľnými následkami svojich činov, nieto ešte s globálnym konfliktom, ktorý si vyžiadal milióny životov a zvrhol štyri impériá vrátane jeho vlastného. 

Dnes je „ťažké argumentovať, že lídri sú lepší (...) než tí, ktorí vládli pred rokom 1914“, píše Westad. Na vysokých miestach sa určite vyskytuje zlý úsudok. Vladimir Putin si myslel, že dokáže dobyť Ukrajinu za pár dní; za štyri nasledujúce roky umrelo v jeho márnivej vojne viac Rusov než dokopy za všetky vojny od roku 1945. Donald Trump si myslel, že vojna v Iráne bude ľahká; otriasla svetovou ekonomikou a nevyzerá, že by Amerika bola v bezpečí viac ako predtým. 

Aj nedávny celosvetový vzostup nacionalizmu je ozvenou spred roku 1914. Napätá atmosféra v Nemecku bola vtedy „špeciálne jedovatá, pretože sa v nej kombinovala viera v cnosti národa s istou mierou uctievania štátu a kultu vojenskej moci“. To znie veľmi podobne ako v modernej Číne a úplne ako v modernom Rusku.

Nacionalizmus tvorí so strachom explozívnu zmes. V začiatkoch 20. storočia sa imperiálne mocnosti (Británia a Francúzsko) báli vzostupu rýchlo industrializujúcej sa mocnosti (Nemecka), ktorá mala na druhej strane podozrenie, že ho chcú staré mocnosti obkľúčiť a priškrtiť jej rast. Takto sa dnes navzájom vnímajú Amerika a Čína. 

ZPAGISTOCK/GETTY IMAGES

Akademickú rigoróznosť Westadovej knihy svojím záživným spravodajstvom dopĺňa Ďalšia svetová vojna od Petera Appsa, žurnalistu z Forbesu. Apps kladie dôraz na zvláštnosti lídrov s najväčšími jadrovými arzenálmi. Keď bol Putin počas covidu-19 izolovaný v bunkri, písal výstredné litánie s citátmi vikingského náčelníka z 9. storočia, aby vysvetlil, prečo potrebuje ovládnuť Ukrajinu. Si Ťin-pching bol počas Maovej kultúrnej revolúcie bitý a ponižovaný, dokonca odsudzovaný aj vlastnou matkou. Mohlo by to čiastočne vysvetľovať jeho posadnutosť zvrátiť čínske „storočie ponižovania“? 

Pokiaľ ide o Trumpa, len málo lídrov si je tak nebezpečne nevedomých, koľko toho nevedia.