Naša dnešná vládnuca moc sa správa v oblasti kultúry ako dobyvateľ na okupovanom území. Alebo je to skôr správanie ľudí, ktorí cítia ohrozenie pri každom prejave ľudskej spontánnosti, pri čomkoľvek, čo sa vymyká ich priamej kontrole?
Kultúra je terčom každej diktatúry. Cieľom je umlčať väčšinu a z ochotnej menšiny si urobiť hlásnu trúbu. To prvé sa v rôznej miere darí, to druhé sa v rôznej miere nedarí (oficiálna kultúra diktatúr je prakticky vždy fascinujúcim spôsobom trápna). Prečo je to tak?
dôvodov neomylného reflexu diktátorov ísť kultúre po krku je niekoľko. Na Slovensku dominuje ten najzákladnejší z nich – snaha primitívov zmeniť svet takým spôsobom, aby v ňom ich vlastná primitívnosť prestala byť viditeľná. A keďže to robia primitívnym spôsobom, výsledok je presne opačný, než v aký dúfali. Im to však nevadí. Priam fyzická túžba zahryznúť sa do umelcovho hrdla je neodolateľná a slasť z ukojenia tejto túžby je zjavne návyková. Oni jednoducho nemôžu inak.
Ničenie kultúry však nemusí byť len výsledkom primitívnych pudov. Ide totiž o celkom racionálny postup, a to aj v prípade, že nie je výsledkom racionálnej úvahy, ale intuitívneho rozhodnutia. Kultúrna obec sa totiž len veľmi ťažko ovláda. Nemôžete dosť dobre ovládať niečo, čo sa skladá z toľkých výrazných individualít, ktoré sú navyše veľmi rozmanité. Ničenie je oveľa účinnejší recept.
A prečo vlastne potrebuje diktátor kultúru buď ovládať, alebo zničiť? Tam je viac dôvodov. Jednak diktátor, ktorý neovláda všetko, je celkom zjavne nekompetentný diktátor. Preto musí buď ovládnuť, alebo zničiť aj kultúru. Ani to však nie je ten najzákladnejší dôvod. Úplne podstatné je niečo iné – kultúra ako celok je z povahy veci nepriateľom diktatúry.
Základom tohto faktu je, že človek potrebuje poznať – alebo aspoň sa snažiť poznať – zmysel sveta a seba v ňom. Nie je to podružná potreba, naopak, je v jadre našej bytosti, možno hneď vedľa jedla a pitia. Je to podmienka prežitia.
MILAN ILLÍK/SITA22. apríl 2024, Bratislava: Premiér Robert Fico a ministerka kultúry Martina Šimkovičová počas kontrolného dňa na ministerstve kultúry. Súčasná vláda robí všetky kroky pre úplné zničenie slobodnej kultúry.
Kultúra nám pomáha hľadať zmysel sveta a zmysel seba v ňom. Ponúka nám pritom odpovede, nie konečné, ale pravdivé. Tá pravda má aj citovú, aj racionálnu stránku, disponuje teda vzácnou úplnosťou. Kultúra oslovuje spôsobom, ktorý v sebe zahŕňa aj emócie, aj racio. Nestavia emócie proti rozumu, ale cez ich rozhýbanie uľahčuje cestu k racionálnym úsudkom – vari sa vám nestalo, že ste po pôsobivom filme či divadelnom predstavení odrazu v citovom pohnutí uvideli jasne aj tie vysvetlenia diania, ktoré vám predtým unikali? A zároveň vie vrhnúť racionálne svetlo na naše vlastné emócie, dovtedy nám samým nezrozumiteľné.
V každom prípade, kultúra a umenie pomáhajú ľuďom hľadať a nachádzať zmysel sveta a seba v ňom. Plnia túto najzákladnejšiu potrebu. No a toto diktátor nechce dopustiť, pretože tú našu potrebu chce bezo zvyšku napĺňať on. On nám chce vnútiť svoj zmysel sveta – najčastejšie nezmysel. Preto, aby nás mohol potom do vôle klamať a ovládať. A jeho šance nanútiť nám tento nezmysel a ovládať nás dramaticky klesnú, ak máme k dispozícii kultúru, ktorá nám vie ten zmysel poskytnúť akosi prirodzene – nie mocensky, ale z nás samých a zároveň z niečoho, čo nás presahuje.
Nepochybne sú aj ďalšie dôvody, prečo je kultúra nepriateľská voči diktatúre, ale trúfneme si povedať, že všetky vychádzajú z tých základných.
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
