Ako je možné, že ľudia v dnešnej dobe strácajú dôveru práve k vedcom? K ľuďom, ktorých práca – pozorovať, merať a vysvetľovať svet – každý deň prináša výdobytky, ktoré nám zjednodušujú a dokonca predlžujú život? Vedci na túto otázku zatiaľ nenašli jednoznačnú odpoveď, ale my to predsa len skúsime.
Je vcelku prirodzené, že ľudia sa zo začiatku boja nových vecí. Menej zrozumiteľné je, keď sa boja starých vecí, ktoré sú evidentne užitočné. Ale aj to je nejakým spôsobom prirodzené, inak by sa tento strach v takej vysokej miere nevyskytoval. Prečo sa bojíme dobrých vecí a čo sa s tým dá robiť?
john Feeks si 11. októbra 1989 pri oprave telegrafných drôtov v New Yorku nenavliekol na ruky gumené rukavice. Keď spadol zo stĺpu a rukou zachytil drôt elektrického vedenia, neprítomnosť rukavíc sa mu stala osudnou. V momente dopadu na zem sa stal súčasťou elektrického obvodu s vysokým napätím, ktoré ho zabilo.
Dramatické opisy tejto udalosti v miestnej tlači viedli niektorých Newyorčanov k zahájeniu výrubu elektrických stĺpov. Nová technológia získala obraz nespútaného démona, ktorý len čaká na to, aby všetko zničil. Časom sa však veľmi presvedčivo ukázalo, že benefity prakticky nekonečne presahujú riziká, a ľudia sa elektriny prestali báť. Našli si ale niečo iné. Vždy si nájdu.
Pozoruhodné na tom celom je, že dnešní ľudia sú (alebo by aspoň mali byť) v prírodných vedách oveľa vzdelanejší, než boli ľudia pred viac ako storočím. Ak napriek tomu nie je politicky zničujúce, keď sa slovenským splnomocnencom vlády stane antivaxer Kotlár a americkým ministrom zdravotníctva antivaxer Kennedy, hovorí nám to niečo o úrovni všeobecného prírodovedného vzdelania nielen u nás, ale na celom svete.
Ako je možné, že zástancovia konšpiračných teórií s takou ľahkosťou ignorujú vedu? Veď už len keď sa pozrieme na to, ako tie svoje teórie šíria a konzumujú, tak vedu neustále využívajú. Internet, počítače, smartfóny, veď to je jedna Nobelova cena za druhou – bezdrôtová telegrafia (1909), tranzistor (1956), integrovaný obvod (2000), hard disk (2007), optické vlákna (2009), modré LED-ky (2014), lítiové batérie (2019), CCD senzory (2019), a to ani zďaleka nie je všetko. Ako je možné vedu tak intenzívne využívať a pritom ju popierať?
Konšpiračné teórie sú príťažlivé najmä pre tých z nás (aj keď rozhodne nielen pre nich), ktorí sa z nejakého dôvodu cítia vo svojom živote neúspešní. Možnosť zhodiť tento neúspech na nespravodlivý systém je emocionálne natoľko lákavá, že jej mnoho ľudí jednoducho nedokáže odolať. Konšpiračné teórie, ktoré prakticky vždy obviňujú systém z nejakého podvodu, pritom vyžadujú prinajmenšom implicitné, väčšinou však explicitné odvrhnutie „právd hlásaných systémom“. Pri vedeckých pravdách by to vzhľadom na nesmierne úspechy a užitočnosť vedeckého výskumu nemalo byť celkom jednoduché, nuž ale ukazuje sa, že to celkom jednoduché je. Mnohí ľudia so šokujúcou ľahkosťou odhodia takmer všetko, čo sa v škole naučili, a namiesto toho prijmú až smiešne bludy. Prečo sa to deje?
WIKIMEDIA COMMONSElektrina ako hrozba na karikatúre Nespútaný démon na obálke amerického časopisu Judge z roku 1889.
Dôvodom môže byť (a podľa autora tohto článku aj naozaj je), že vedu na školách neučíme
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
