čo sa stalo voľbami v Česku?

Štefan Hríb: Najprv fakty. Vzniká parlamentná väčšina, ktorá má 108 hlasov, šéfuje jej obžalovaný politik. Toto sa opakuje vo viacerých krajinách – že tú extrémnejšiu časť vedie človek, ktorý má problém so zákonom. A aj v tých ďalších stranách majú problém s násilím. V civilizovanej krajine, akou je Česko, idú väčšinu vytvárať takéto indivíduá, jednotlivci alebo strany. To je prvá zmena pre českú politickú kultúru. Druhá vec – najviac percent získalo ANO, ktoré nie je normálnou politickou stranou. Je to zoskupenie, ktoré si vytvoril jeden miliardár, ktorý z tej politickej činnosti čerpá nové dotácie a štátne výhody. Čiže v tom bájnom klausovskom Česku, kde bol dôraz na štandardné pravicové a ľavicové politické strany, vyhrala neštandardná strana podnikateľa, ktorý väčšinu získa s dvoma ešte menej štandardnými stranami. Už názov prvej, Motoristé sobě, znie absurdne. Druhú vedie japonský Čech, ktorý žije z českého nacionalizmu. To sú tri dosť neuveriteľné zoskupenia. Tretia vec – Česko je rovnako rozdelená krajina ako Slovensko. Keby to bola normálna krajina a vyhral by Babiš, ktorý o sebe tvrdí, že je proti vystúpeniu z EÚ a NATO a proti referendu, tak by sa logicky pýtal: Kto sú moji najbližší partneri? Hľadalo by sa niečo z doterajších koaličných strán. Ale v Česku je to úplne vylúčené. Keď sa ich pýtajú, či by išli so Spolu, so STAN alebo s Českou pirátskou stranou, odpoveď je: Nie, to je úplne vylúčené. A hovoria to nie z politických dôvodov, ale z osobných. Tá rozdelenosť na „dobrých“ a „zlých“, prijateľných a neprijateľných, kde každá strana hovorí o tej druhej ako o neprijateľnej, to je tretia vec, ktorá ukazuje, že aj pri vyššej politickej kultúre, histórii, širších elitách a Prahe Čechov čosi dostihlo. A mám pocit, že sa tým približujú k nám.

Marína Gálisová: Asi tu budeme veľa porovnávať Slovensko a Česko. Ale kým poviem, v čom sa podobáme, ešte by som chcela zdôrazniť, v čom sa líšime. Štefan spomenul klausovské Česko – a zaujímavé je, že práve Václav Klaus, o ktorom si hovoril, je duchovným otcom Motoristov. To je bizarné. V tejto súvislosti som čítala takú interpretáciu výsledku volieb, že je to návrat ku klausovskému transakčnému, príliš pragmatickému a málo morálnemu prístupu k štátu a že ak je štát udržovaný ideou, ktorá ho založila, preto to dopadlo takto zle, pretože český štát vznikol na klausovskej idei. To ale nie je celkom tak, lebo český štát nevznikol na klausovskom étose, vznikol ako z núdze cnosť, ovocie dohody Klausa a Mečiara. Akokoľvek v tom hral Klaus svoju rolu, iniciatíva prišla zo slovenskej strany a Klaus si povedal, že jemu tá morálna idea Československa nestojí za udržanie. No aj keby vznikol český štát na klausovskom étose, tak treba dodať, že klausovský étos bol neporovnateľne vyšší ako mečiarovský. Kto bol Václav Klaus? Odborník schopný urobiť ekonomickú transformáciu. Áno, chýbal mu morálny rozmer, ktorý mal Václav Havel. Ale kto bol Vladimír Mečiar? Ten nebol schopný nič štátu dať, nič vybudovať, čo sa týka ekonomiky, tak nás zničil a dokonca nadlho pochoval ideu národnej hrdosti, ktorú si najskôr transakčne osedlal. Ak teda povieme, že klausovská idea bola pre Česko ničivá, musíme dodať, že mečiarovská bola pre Slovensko omnoho ničivejšia. Aj preto je možné, že Česko dnes snáď nebude na tom tak zle ako Slovensko.

ŠH: Tu je ale ďalšia absurdita: Klaus, ktorý vždy hovoril, že základom politického systému sú štandardné politické strany, je duchovným otcom strany, ktorá sa volá Motoristé