Jedni vidia ich potenciál, ešte skrytý alebo už sa prejavujúci. Druhí ich kritizujú za nezáujem o svet okolo nich a stratu úcty a rešpektu voči autoritám. Ako ale vidia svoju generáciu mladí? A ako ich vnímajú tí, ktorí boli na ich mieste kedysi?
Zrejme každá generácia má občas dojem, že tá nastupujúca je akási rozmaznaná, neúctivá, bezhodnotová, a celkovo skazená. Nebýva to pravda, častejšie to býva sebapreceňovanie starších. A dnes? Ako je to dnes?
dnes je to tak ako hocikedy inokedy. Nejaké rozdiely medzi generáciami existujú, ale väčšinou sú vnímané prehnane a zveličene, a to z obidvoch strán. Faktom však je, že generačné rozdiely sú za posledných sto až dvesto rokov v porovnaní s minulosťou dramatickejšie. Dôvod je jednoduchý: niečo ako „charakter danej generácie“ je celkom určite ovplyvnený pomermi, v akých daná generácia vyrastala, a tie sa počas posledných dvesto rokov menili rýchlejšie a zásadnejšie než v predchádzajúcich storočiach.
Akým spôsobom si jednotlivé generácie niesli so sebou skúsenosti z minulosti, ktoré definovali ich ďalšie správanie? Skúsme sa pozrieť na niekoľko súčasných generácií, od tej najstaršej až po najmladšiu.
Ľudia, ktorí zažili druhú svetovú vojnu, si so sebou navždy odniesli skúsenosť nedostatku, utrpenia a miliónov obetí. To zásadne ovplyvnilo celý ich ďalší život. Nie však rovnakým spôsobom. Významná časť tejto generácie sa po traumatickej skúsenosti s jedným zlom primkla – neraz v dobrej viere – k inému zlu. Mnohí ľavicoví lídri po traumatickej druhej svetovej vojne nezbadali zhubnosť komunizmu, hoci ten mnohých z nich neskôr zlikvidoval. Strašná skúsenosť vojny tu oslepovala oči.
Boris Németh4. marec 2018, Bratislava: Veľa mladých ľudí v uliciach počas protestov Za slušné Slovensko žiadalo predčasné voľby a nezávislé vyšetrenie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Ale bolo to aj naopak – mnohí lídri slobodného sveta spracovali desivú skúsenosť s vojnou tak, že desiatky rokov boli hrádzou jej opakovania. Winston Churchill správne odhadol hrozbu z Moskvy, lídri západného Nemecka a Francúzska uzatvorili stále trvajúce spojenectvo, americká elita investovala do slobody Európy a zadržiavania Sovietov, a všetci spolu založili NATO. Práve táto generácia rozhodla o triumfe slobody a páde tyranie v roku 1989.
Z hľadiska Slovenska bola veľmi zaujímavá tá generácia, ktorá zažila súčasne studenú vojnu, Pražskú jar aj normalizáciu. Aj tu sa objavili dve jej tváre – jedna jej časť si zvolila kolaboráciu a dosiahla tým husákovskú podmienenú moc, priestor na mináčovskú faloš plebejskosti a válekovské privilégium trápiť aj pomáhať. Táto časť uvedenej generácie však po páde komunizmu ostala opovrhnutá a dodnes je najmä smiešna.
Druhá časť rovnakej generácie však kolaboráciu s okupantmi
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
