Vyhral Peter Pellegrini. Áno, slušnosť a kompetentnosť teraz prehráva - a zdá sa, že na Slovensku tradične. Ivan Korčok sa o ne pokúsil a ukázal, že boj o demokratické hodnoty je nevyhnutný, nech dopadne akokoľvek.

Slovensko stojí pred druhým kolom prezidentských volieb. Snáď už ani nie je nutné opakovať, čo všetko je v hre, počnúc zahraničnopolitickým smerovaním, až po rovnováhu moci. Po pol roku staronovej vlády môže prísť konečne k bodu zlomu. Ak nie, obávam sa, že predčasne zlomených palíc, najmä čo sa mladých týka, výrazne pribudne. A to by bola hrozná škoda.

Každú novú generáciu definuje doba a prostredie, v ktorom dostáva priestor rozvíjať sa. Tú moju zásadným spôsobom ovplyvnili dva kľúčové faktory. Boli sme, ako vôbec prvá generácia, formovaní v krajine patriacej do civilizačného Západu a zároveň od narodenia zžitý so svetom internetu a sociálnych sietí. Postupne sa nám ukazuje, že vyrastanie so slobodou nie je tak bezstarostné, ako by sa mohlo zdať.

Zdá sa, že báseň Karla Kryla, ktorú napísal počas normalizácie v exile, je svojím motívom aj 34 rokov po revolúcii stále aktuálna. Dnes opäť pre mnohých vyvstáva otázka, čo nás s vlastnou krajinou ešte spája. Vo chvíli skepsy sa nám príhodne prihovára svojím dielom legendárny pesničkár a básnik, hoci práve v týchto dňoch si pripomíname už tridsiate výročie, odkedy nie je medzi nami.

Čím to je, že mladý človek, zdanlivo bezmocný, dokáže zohrať tak dejinne významnú úlohu? Mladícky zápal pre pravdu a spravodlivosť či túžba po slobode môžu byť zrejme takými silnými zbraňami, že dokážu meniť režimy a vlády. Naposledy nám to ukázali Ján Kuciak spolu s jeho snúbenicou Martinou Kušnírovou. Opäť nám pripomenul, ako veľmi zraniteľná môže byť moc, konfrontovaná odvážnym mladým človekom.

Celá moja generácia chlapcov na ňom vyrástla. Bol pre nás pánom Bohom, ako na ľade s hokejkou, tak aj neskôr v role prezidenta SZĽH. Dnes si už taký istý nie som. Po svojich rozhodnutiach a stanoviskách z posledných rokov sa mi môj detský vzor akosi vzďaľuje.

Je to nevídané, no zdá sa, že Slovensko po skoro dvesto ročnej pauze nadviazalo vďaka svojim politickým elitám na hnutia národného obrodenia. Samozrejme, svojskou formou poňaté prichádzajú s novými špecifikami a cieľmi, ktorými chcú pozdvihnúť zúbožený národ.

Pred dvanástimi rokmi, 18. 12. 2011, zomrel Václav Havel, jedna z kľúčových postáv našich novodobých dejín. Nie je to dlhý čas, a predsa to meno poznáme my, mladí ľudia, čoraz menej. Avšak hovorí to niečo nielen o nás mladých, ale rovnako tak o celej spoločnosti.

Viem, bolo to už dávno. A možno na to niekto už aj zabudol. Avšak len vďaka tomu sme my, generácia slobodného Slovenska, dostali do vienka to, čo naši rodičia a starí rodičia nemali. Teraz je čas, aby sme si lásku sľúbili i my.

Čo mám proti Márii Terézii? Vlastne, v zásade nič. Úspešne k nám priniesla nový pohľad osvietenstva a perspektívu opretú najmä o revolučný školský systém. Bola však úspešná až natoľko, aby sme sa o jej reformy opierali aj po 250 rokoch?