Slovensko si v roku 1989 vybralo slobodu. Po voľbách sa zdá, že sme sa rozhodli vydať opačným smerom. Teraz sa rozhoduje, či sa zaradíme k Západu alebo k Východu. Ktorý scenár je pravdepodobnejší?
V roku 1989 Československo odmietlo komunizmus a v roku 1998 Slovensko potvrdilo, že chce patriť medzi slobodné krajiny. Zdalo sa, že je rozhodnuté. Rok 2024 ale ukazuje, že rozhodnuté nie je – Slovensko sa vracia k čiernej diere.
keď sa tu v 90. rokoch unášal prezidentov syn, násilne sa vylučoval poslanec z parlamentu a došlo k vražde Róberta Remiáša, Madeleine Albrightová označila Slovensko za čiernu dieru na mape Európy. Vtedy to znamenalo, že sme vypadli z rozširovania NATO a EÚ a budúcnosť celej krajiny smerovala k pomerom v Bielorusku. Našťastie, prišlo k veľkému vzopätiu opozície, médií, významných osobností a tretieho sektora, takže voľby v roku 1998 znamenali – v poslednej možnej chvíli – obrat k slobodnému svetu.
Ako sme na tom dnes, po dvadsiatich piatich rokoch? Žiaľ, takmer úplne opačne. Voľby 2023 vyhrala taká zostava, taký najvyšší záujem a také mentálne nastavenie, ktoré vracia do hry otázku, kam chce Slovensko civilizačne patriť.
Najvyšším záujmom tejto koalície je úprava zákonov tak, aby znemožnili vyvodenie zodpovednosti za únos štátu a korupciu na najvyšších miestach. Hovorí o tom záznam z poľovníckej chaty, zodpovedajúce novely zákonov, ale aj verejné priznanie predsedu SNS, že už nechce chodiť po výsluchoch.
Ak je ale toto najvyšší koaličný záujem, potom z neho vyplýva jedna doteraz málo vnímaná konzekvencia. Zatiaľ sa má väčšinovo za to, že brzda voči ďalšiemu únosu štátu, ktorou je EÚ a eurozdroje z nej plynúce, nakoniec prinúti koalíciu nezničiť spravodlivosť. Toto však nie je realistické. Stačí si položiť otázku, čo je pre skupinu ľudí, ktorej hrozí stíhanie a trest, dôležitejšie – osud štátu alebo ten vlastný?
VIVIEN CHER BENKO/AP/SITA16. január 2024 Budapešť, Maďarsko: Maďarský premiér Viktor Orbán a slovenský premiér Robert Fico si prezerajú čestnú stráž pred budovou maďarského parlamentu.
Mečiarovská generácia na to odpovedala celkom jasne pred rokom 1998, keď priviedla Slovensko na okraj priepasti. Táto vládna generácia, mentálne na nerozoznanie od mečiarovského vzoru, dala kus rovnakej odpovede už do roku 2018 – a ten druhý pridáva dnes. To, čo v súčasnosti sledujeme, nie je bežná zmena moci. Toto je kriminálny hazard koalície s osudom a slobodou malej stredoeurópskej krajiny v mene zištných osobných záujmov.
V roku 1998 sa ešte stále rozširoval slobodný svet. Bolo to desať rokov po jasnej porážke komunizmu. A aj preto to bolo obdobie trochu bezstarostnej viery, že slobodný svet navždy vyhral.
Dnes sme už múdrejší a obozretnejší. 11. september 2001 ukázal silu nových nepriateľov slobody, viaceré finančné či rozpočtové krízy odhalili slabosti západných ekonomík a nástup agresívneho Ruska obnažil nepripravenosť Západu vzdorovať ekonomicky spolupracujúcim
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
