fínsky prezident vo štvrtok formálne spečatil historickú snahu severskej krajiny o vstup do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), keď podpísal zmeny zákonov potrebné pre členstvo v západnej vojenskej aliancii.
Krok prezidenta Sauliho Niinista znamená, že Fínsko dokončilo národné opatrenia potrebné na vstup do NATO a teraz už čaká len na súhlas zo strany Turecka a Maďarska, ktoré ako jediné dve z 30 členských krajín aliancie ešte neratifikovali prístupové protokoly Helsínk.
Niinistö minulý týždeň navštívil Ankaru, kde mu turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan prisľúbil, že pokročia s ratifikáciou fínskej prihlášky. Podľa očakávania by sa to malo stať ešte pred voľbami, ktoré sú v Turecku naplánované na 14. mája.
Maďarský parlament by mal po niekoľkomesačných odkladoch schváliť fínske členstvo 27. marca.
Fínsky 200-členný parlament Eduskunta podporil členstvo krajiny v NATO 1. marca, keď zaň hlasovalo 184 poslancov a len sedem bolo proti.
Fínsko a susedné Švédsko požiadali o členstvo v NATO pred desiatimi mesiacmi v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu, čím sa vzdali desaťročia trvajúcej neutrality. To je vnímané ako jeden z najväčších geopolitických dôsledkov vojny, ktorú rozpútala Moskva. Fínsko má s Ruskom hranicu dlhú 1 340 kilometrov.
Fínsko a Švédsko, ktoré sú blízkymi kultúrnymi, ekonomickými a politickými partnermi, požiadali o členstvo v aliancii súčasne a plánovali do nej aj spoločne vstúpiť. Žiadosť Švédska však zabrzdili námietky Turecka, pričom Erdoğan sa minulý týždeň vyjadril, že ju neratifikuje, kým sa nevyriešia všetky spory medzi Ankarou a Štokholmom. Nie je pritom jasné ani to, či Budapešť ratifikuje švédsku žiadosť.
Švédski zákonodarcovia v stredu prevažnou väčšinou hlasovali za vstup ich krajiny do NATO. Bola to posledná domáca prekážka potrebná na to, aby sa Švédsko mohlo stať súčasťou aliancie.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.