Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ukrajina ONLINE: 39. týždeň vojny (14.11. – 20.11.2022)

.redakcia .svet

Sledujte aktuálne informácie o vojne na Ukrajine.

Ukrajina ONLINE: 39. týždeň vojny (14.11. – 20.11.2022) SITA/AP Photo/Bernat Armangue Domáci vítajú vojakov v oslobodenom meste Cherson, 14.11.2022

Správy z predchádzajúceho dňa 20.11.2022:

20:00 Francúzsko poslalo Ukrajine ďalšie dva systémy protivzdušnej obrany

Francúzsko poslalo Ukrajine ďalšie dva systémy protivzdušnej obrany a dva raketomety. Povedal to v rozhovore pre nedeľník Le Journal du Dimanche francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu. Paríž podľa jeho slov posudzuje aj žiadosť o radary. Od začiatku ruskej invázie Francúzsko poskytlo Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote 550 miliónov eur a patrí k piatim najväčším darcom pre Ukrajinu, uviedol minister. Informuje o tom web The Guardian.

18:30 Pre Ruskú inváziu prišlo o zamestnanie zhruba 5 miliónov Ukrajincov

Približne päť miliónov obyvateľov Ukrajiny pre ruskú inváziu prišlo o zamestnanie. Uviedla to námestníčka ukrajinského ministra hospodárstva Tetiana Berežna. Boje podľa jej slov pokračujú v oblastiach, v ktorých bolo v minulosti 10 miliónov zamestnaných ľudí. „Vojna ničí ukrajinský trh práce," dodala. Informuje o tom web The Guardian.

17:40 Ruské sily zaútočili na niekoľko miest v Doneckej oblasti

Ruské ozbrojené sily raketami S-300, delostrelectvom a mínometmi zaútočili na niekoľko miest v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Terčom útokov sa stali napríklad mestá Bachmut, Avdijivka, Kramatorsk, Svjatohirsk a Kurachove. Zničili alebo poškodili 21 civilných objektov, vrátane obytných budov, fariem a rekreačného strediska. Uviedla to na komunikačnej platforme ukrajinská polícia. „Ruská armáda mínometmi bombardovala mesto Vuhledar, pričom zranili dieťa narodené v roku 2007," napísala polícia. Informuje o tom portál news.sky.com.

Ukrajinská polícia zároveň upozornila Ukrajincov, aby dodržiavali zákazy vychádzania a necestovali sami. „Buďte opatrní, v obsadených obciach okupanti rabujú a berú si automobily," dodala polícia.

16:00 Od začiatku vojny už padlo 84 210 ruských vojakov

V bojoch na Ukrajine za uplynulých 24 hodín o život prišlo ďalších 330 ruských vojakov. Celkovo tak podľa ukrajinského ministerstva obrany od začiatku invázie na Ukrajine zahynulo 84 210 príslušníkov ruských ozbrojených síl. Informuje o tom web The Guardian.

Podľa Kyjiva ruská armáda za uplynulý deň na Ukrajine stratila jeden tank, dve obrnené bojové vozidlá, jeden delostrelecký systém a jeden dron. Od začiatku vojny tak Moskva prišla o 2 886 tankov, 5 817 obrnených bojových vozidiel, 1 868 delostreleckých systémov a 1 537 dronov.

Chlapec drží fotografiu ruského námorníka Georgija Shakura, ktorý bol zabitý pri vojenskej akcii na Ukrajine. Sevastopol, Krym, nedeľa 20. novembra 2022SITA/AP PhotoChlapec drží fotografiu ruského námorníka Georgija Shakura, ktorý bol zabitý pri vojenskej akcii na Ukrajine. Sevastopol, Krym, nedeľa 20. novembra 2022

14:00 Záporožská elektráreň je opäť ostreľovaná, prišlo tam k silným výbuchom

K silným výbuchom prišlo v sobotu večer a v nedeľu ráno v okolí Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES) na juhu Ukrajiny. Oznámil to v nedeľu šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi, podľa ktorého prišlo zrejme v okolí elektrárne k obnoveniu ostreľovania, informuje TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters.

„Tieto správy... sú extrémne znepokojivé. Pri tejto veľkej jadrovej elektrárni prišlo k výbuchom, čo je absolútne neakceptovateľné,“ uviedol Grossi vo vyhlásení. Zároveň dodal, že škody, ktoré vznikli na budovách, systémoch a vybavení elektrárne, zatiaľ nie sú kritické.

Z ostreľovania elektrárne sa v nedeľu opäť navzájom obviňovali ruská i ukrajinská strana.  „Ktokoľvek, kto je za tým, musí okamžite prestať. Ako som už povedal predtým, hráte sa s ohňom!,“ uviedol Grossi. V záporožskej elektrárni sa v súčasnosti nachádza tím z MAAE, ktorého členovia videli niektoré z výbuchov z okna.

SITA/AP PHOTO

13:30 Ruský ústup z Chersonu bol relatívne dobre zorganizovaný

Ruské stiahnutie sa z ukrajinského mesta Cherson v porovnaní s predchádzajúcimi ústupmi z okupovaných oblastí sa podľa britského rezortu obrany „uskutočnilo relatívne usporiadane". Je pravdepodobné, že Rusko počas ústupu stratilo len desiatky a nie stovky vozidiel, uviedlo ministerstvo obrany Veľkej Británie v aktualizácii informácií o vývoji vojny na Ukrajine. Zároveň ruská armáda „úspešne" zničila väčšinu vybavenia, ktoré pri ústupe zanechala, aby predišla tomu, že sa dostane do rúk Ukrajincov. Informuje o tom web The Guardian.

12:30 Minister obrany Nového Zélandu navštívil Kyjiv

Nový Zéland v nedeľu oznámil, že jeho minister obrany Peeni Henare navštívil Kyjiv, aby opätovne potvrdil podporu Ukrajine, ktorá sa bráni pred ruskou inváziou. „Diskutovali sme o nedávnom rozhodnutí predĺžiť do júla 2023 misiu Nového Zélandu zameranú na výcvik ukrajinských vojakov vo Veľkej Británii," uviedol Henare vo vyhlásení po bilaterálnych rokovaniach s ukrajinským partnerom Oleksijom Reznikovom. Nový Zéland minulý týždeň oznámil, že do Británie pošle ďalších 66 vojakov, aby pomáhali pri výcviku príslušníkov ukrajinskej armády. Informuje o tom web The Guardian.

9:20 Rokovania s Moskvou by znamenali kapituláciu Ukrajiny

Snahy Západu presvedčiť Ukrajinu, aby po sérii veľkých vojenských víťazstiev rokovala s Moskvou sú „bizarné“. Rokovania by totiž znamenali kapituláciu Kyjeva. V rozhovore pre agentúru AFP zverejnenom v nedeľu to povedal poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak, informuje TASR.

„Keď máte iniciatívu na bojisku, je trochu bizarné dostávať návrhy ako: 'aj tak všetko nezvládnete vojenskými prostriedkami, musíte rokovať',“ povedal Podoľak. Podľa jeho slov by rokovania znamenali, že krajina, ktorá oslobodzuje svoje územie, kapituluje vo vojne so štátom, ktorý prehráva. Moskva navyše nepredložila Kyjevu „priamy návrh“ na mierové rozhovory.

Napriek tomu, že Rusko zaznamenalo v uplynulých týždňoch značné porážky na bojisku si ruský prezident Vladimir Putin stále myslí, „že dokáže zničiť Ukrajinu“, povedal Podoľak. Dodal, že Putin je takouto myšlienkou posadnutý a rokovania s ním preto nedávajú žiadny zmysel. Poradca trvá na tom, že Západ nemôže tlačiť na Kyjev, aby rokoval.

„Naši partneri si stále myslia, že je možné vrátiť sa do predvojnového obdobia, v ktorom bude Rusko spoľahlivým partnerom,“ dodal.

Zároveň povedal, že ukrajinská armáda potrebuje na dôležité boje počas zimy od spojencov 150 až 200 tankov, 300 obrnených vozidiel, 100 delostreleckých systémov, 50 až 70 salvových raketových systémov a 10 až 15 systémov protivzdušnej obrany.

„Vojna sa skončí, keď znovu získame kontrolu nad našim územím a keď sa Rusko bude báť Ukrajiny,“ uzavrel Podoľak.

8:30 Ukrajina začne s dobrovoľnou evakuáciou ľudí z Chersonu

Ukrajina čoskoro začne evakuovať ľudí, ktorí chcú odísť z nedávno oslobodeného mesta Cherson na juhu Ukrajiny a z okolitých oblastí. V sobotu to oznámila ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters. 

Vereščuková povedala, že evakuáciu žiadajú niektorí obyvatelia Chersonu a ľudia žijúci v okolí mesta Mykolajiv. Podľa jej slov už ukrajinská vláda prijala konkrétne opatrenia a evakuácia by mala začať v najbližších dňoch. Dodala, že odísť chcú najmä starší ľudia. 

„Ide len o dobrovoľnú evakuáciu. V súčasnosti nehovoríme o nútenej evakuácii. Ale aj v prípade dobrovoľnej evakuácie nesie zodpovednosť za prepravu štát. Ľudí treba odviesť na miesto, kde strávia zimu,“ uviedla ukrajinská vicepremiérka. 

Ukrajinská armáda opätovne ovládla Cherson 11. novembra po tom, ako sa odtiaľ na rozkaz ruského ministerstva obrany stiahli okupačné vojská na druhý breh rieky Dneper (Dnipro). V pondelok oslobodené mesto navštívil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

V Chersone „nie je elektrina, nefungujú komunikácie, internet, televízia“, keďže okupanti zámerne zničili „všetku kritickú infraštruktúru“, povedal Zelenskyj.

ChersonSITA/AP Photo/Bernat ArmangueCherson

Správy z predchádzajúceho dňa 19.11.2022: 

18:40 Ukrajina nedostala žiadnu oficiálnu mierovú ponuku z Ruska

Moskva oficiálne nekontaktovala Kyjev ohľadom mierových rokovaní, ale aby sa rozhovory mohli uskutočniť, Rusko by muselo úplne stiahnuť svoje sily. V sobotu to počas videokonferencie na Medzinárodnom bezpečnostnom fóre v kanadskom Halifaxe povedal Andrij Jermak, šéf prezidentskej kancelárie Volodymyra Zelenského. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

„Nemáme žiadnu oficiálnu žiadosť z ruskej strany o... rokovaniach,“ povedal Jermak. Akékoľvek rozhovory, ktoré nie sú založené na ukrajinskej suverenite a územnej celistvosti v rámci medzinárodne uznaných hraníc, označil za „neprijateľné“. „Prvé kroky, ktoré je potrebné urobiť z ruskej strany, je stiahnuť všetky ruské jednotky z ukrajinského územia,“ dodal Jermak.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj deň predtým odmietol myšlienku "krátkeho prímeria" s Ruskom a povedal, že by to veci len zhoršilo. „Naozaj skutočný, dlhotrvajúci a čestný mier môže byť len výsledkom úplného zničenia ruskej agresie,“ povedal prezident.

Biely dom v piatok uviedol, že len Zelenskyj môže rozhodnúť o tom, kedy začať mierové rozhovory s Ruskom. Odmietol tiež, že tlačí na Kyjev, aby vyjednal ukončenie vojny. Šéf Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley predtým naznačil, že Kyjev by mohol ťažiť z bojových víťazstiev a začať rokovania, ktoré by viedli k ukončeniu vojny.

Moskva stále kontroluje približne 20 percent ukrajinského územia. Podľa Milleyho je nepravdepodobné, že Kyjev bude čoskoro schopný oslobodiť celé okupované územie, najmä Krym, ktorý Moskva obsadila ešte v roku 2014.

16:40 Z ruského zajatia sa vrátili traja ukrajinskí námorníci

Rusko zo zajatia prepustilo troch príslušníkov ukrajinského námorníctva. „Traja námorníci sa vrátili z nepriateľského zajatia, oznámilo Námorníctvo Ozbrojených síl Ukrajiny," uviedol na komunikačnej platforme Telegram ukrajinský parlament. „Týmto vojakom bola poskytnutá základná lekárska a psychologická pomoc," dodal parlament. Informuje o tom portál news.sky.com. Hneď nebolo jasné, prečo troch námorníkov prepustili, alebo či išlo o súčasť výmeny vojnových zajatcov, aké Ukrajina a Rusko pravidelne robia.

16:00 Britský premiér Sunak prvýkrát navštívil Kyjev

Britský premiér Rishi Sunak v sobotu pricestoval na svoju prvú návštevu ukrajinskej metropoly Kyjev vo funkcii ministerského predsedu. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

 „Ukrajina a Spojené kráľovstvo sú od prvých dní vojny najsilnejšími spojencami. Počas dnešného stretnutia sme diskutovali o najdôležitejších otázkach pre naše krajiny, ako aj pre globálnu bezpečnosť,“ uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti Facebook.

Sunak navštívil Ukrajinu, aby potvrdil „pokračujúcu podporu Spojeného kráľovstva“ Ukrajine v jej konflikte s ruským agresorom, uviedol vo vyhlásení Sunakov úrad.

SITA/Ukrainian Presidential Press Office via AP

Sunak prisľúbil, že jeho krajina bude stáť po boku Kyjeva „dovtedy, kým Ukrajina nezvíťazí“. „Dnes som tu, aby som povedal, že Spojené kráľovstvo bude aj naďalej stáť pri vás, kým Ukrajina nezíska mier a bezpečnosť, ktoré potrebuje a ktoré si zaslúži. Budeme stáť pri vás aj potom, keď budete obnovovať svoju veľkú krajinu,“ povedal Sunak na spoločnej tlačovej konferencii so Zelenským.

14:15 Vyše 430 detí zahynulo od začiatku invázie, uvádza ukrajinská prokuratúra

Vyše 837 detí tiež utrpelo v dôsledku vpádu ruských vojsk zranenia. Prokuratúra pritom uviedla, že spomínané počty ešte nie sú konečné, pretože stále overuje informácie zo zón, kde prebiehajú aktívne boje, z oslobodených oblastí a z územia stále okupovaného ruskou armádou.

Podľa Organizácie Spojených národov zahynulo od začiatku invázie z 24. februára na Ukrajine už najmenej 16.295 civilistov. Moskva pritom popiera, že jej vojská útočia na civilné ciele. Kyjev a západné krajiny však považujú inváziu za nevyprovokovanú agresiu.  

SITA/AP Photo/Michal Dyjuk

11:20 Od začiatku vojny v bojoch zomrelo už 83 880 ruských vojakov

V bojoch na Ukrajine za uplynulých 24 hodín podľa Kyjiva zomrelo ďalších 420 ruských vojakov. Počet strát na životoch v radoch ruských ozbrojených síl tak podľa ukrajinského ministerstva obrany od začiatku vojny stúpol na 83 880. Rusko podľa Kijiva za uplynulý deň prišlo o 6 tankov, 7 obrnených bojových vozidiel a 2 delostrelecké systémy. Od začiatku invázie na Ukrajinu tak Moskva stratila 2 885 tankov, 5 815 obrnených bojových vozidiel a 1 867 delostreleckých systémov. Informuje o tom portál news.sky.com, ktorý však dodáva, že tieto údaje nedokáže nezávisle overiť.

SITA/AP Photo/Rahmat Gul

8:45 Zelenskyj  odmietol myšlienku „krátkodobého prímeria s Ruskom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok odmietol myšlienku "krátkodobého prímeria" s Ruskom s tým, že by to situáciu len zhoršilo. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Rusko sa teraz snaží o krátkodobé prímerie, oddych na znovuzískanie síl. Niekto by to mohol nazvať koncom vojny, no takýto oddych situáciu len zhorší,“ vyhlásil ukrajinský líder v prejave, odvysielanom na Medzinárodnom bezpečnostnom fóre v kanadskom Halifaxe.

Biely dom v piatok vyhlásil, že jedine Zelenskyj môže rozhodnúť o začatí mierových rokovaní s Ruskom. 

Odmietol tým tvrdenia, podľa ktorých Spojené štáty tlačia na Kyjev, aby s Moskvou rokoval. Vyhlásenie Bieleho domu prišlo dva dni po tom, čo šéf Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley naznačil, že Kyjev by mohol ťažiť zo svojich nedávnych víťazstiev na bojovom poli a otvoriť rokovania, ktoré by viedli k ukončeniu vojny.        

Podľa Milleyho je nepravdepodobné, že ukrajinské jednotky budú čoskoro schopné opätovne dobyť celé územie okupované Ruskom, najmä Krym, ktorý Moskva obsadila ešte v roku 2014. 

8:30 Zelenskyj vyzval Európu na ďalšie sankcie proti Rusku

„Treba zaviesť ďalší európsky balík sankcií,“ povedal Zelenskyj v piatok vo videoposolstve írskym vysokoškolským študentom. Ruská agresia podľa neho neutícha ani na jediný deň, rovnako ako ani ruské lži. "Preto by ani medzinárodný nátlak na Rusko nemal povoliť ani na jediný deň," zdôraznil.

Zelenskyj zároveň Moskve vytkol, že vo viacerých bodoch porušuje spoločne prijaté záverečné vyhlásenie skupiny G20 zo summitu na indonézskom ostrove Bali. V deklarácii sa totiž zdôrazňuje význam medzinárodného práva a multilaterálneho systému ako garanta mieru a stability, pripomína DPA. Moskva však podľa Zelenského mobilizuje všetky svoje zdroje, aby sa stala "najväčším teroristickým štátom v histórii".

Skupina G20 napriek značným názorovým rozdielom nakoniec prijala záverečnú deklaráciu, v ktorej väčšina jej členov ostro odsúdila ruskú vojnu proti Ukrajine. Do protokolu zaznamenali aj nesúhlas Ruska s deklaráciou.

Správy z predchádzajúceho dňa 18.11.2022: 

20:10 Kyjevu hrozí úplné vypnutie elektriny, varuje radnica 

Kyjevská radnica v piatok varovala, že v meste možno dôjde k úplnému vypnutiu elektrickej energie. Najnovšie ruské raketové útoky znefunkčnili takmer polovicu energetického systému Ukrajiny, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

Rusko v ostatných týždňoch vystupňovalo útoky na energetickú infraštruktúru Ukrajiny. Rozsiahle raketové útoky uskutočnilo predovšetkým v utorok a vo štvrtok. Jedným z najviac zasiahnutých miest je Kyjev. Vo štvrtok v Kyjeve okrem toho prvýkrát túto jeseň snežilo.

„Pripravujeme sa na rôzne scenáre vrátane úplného vypnutia (elektriny v meste),“ povedal zástupca šéfa Kyjevskej mestskej štátnej správy Mykola Povoroznyk. Nespresnil, čo by sa v tom prípade dialo, avšak ukrajinskí predstavitelia zdôraznili, že neuvažujú nad evakuáciou miest.

19:30 Zamínovaných je zhruba 30 percent územia Ukrajiny

Zhruba 30 percent územia Ukrajiny je zamínovaných, uviedol šéf štátnej služby Ukrajiny pre mimoriadne situácie Serhij Kruk. Rozlohou sa to približne rovná dvom územiam Rakúska. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

„Rozloha a rozsah zamínovania na území Ukrajiny vzrástli v porovnaní s predvojnovým obdobím desaťnásobne,“ povedal okrem iného Kruk.

Ako tiež poznamenal, oslobodené územia v Chersonskej a Mykolajivskej oblasti aktívne zbavujú výbušných zariadení. Odmínovanie sa týka viac ako osemtisíc kilometrov štvorcových územia. Zhruba sedemtisíc z nich sú v Chersonskej oblasti a do 1,5-tisíca v Mykolajivskej oblasti.

18:30 Ruské útoky vyradili z prevádzky takmer polovicu energetického systému krajiny, tvrdí premiér

Ruské útoky vyradili z prevádzky takmer polovicu energetického systému Ukrajiny. V piatok to novinárom v Kyjive povedal ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. „Len 15. novembra Rusko vystrelilo zhruba 100 rakiet na ukrajinské mestá. Takmer polovica nášho energetického systému je mimo prevádzku,“ cituje politika televízia CNN.

SITA/AP Photo/Markus Schreiber

Šmyhaľ vyzval európskych partnerov na ďalšiu pomoc, keďže Rusko pokračuje v raketových útokoch na civilnú infraštruktúru a teploty klesajú. „V týchto podmienkach potrebujeme ďalšiu podporu od našich európskych partnerov, ako v oblasti energetiky, dodávok doplnkových zariadení a ďalších finančných zdrojov na nákup dodatočných objemov plynu, tak aj na ďalšiu podporu energetického sektora,“ uviedol premiér.

16:40 Rusko obvinilo Ukrajinu zo zabitia vyše desiatich zajatcov 

Ruské ministerstvo obrany obvinilo v piatok Ukrajinu z vraždy viac než desiatich vojnových zajatcov a označilo to za vojnový zločin, informuje TASR na základe správy agentúry AFP a denníka The Guardian.

Podľa ministerstva bolo vyše desať ruských vojakov, ktorí sa predtým údajne vzdali, zastrelených ranou do hlavy. Ruský rezort obrany to uviedol po tom, čo sa na internete objavil videozáznam, na ktorom je vidieť ukrajinských vojakov strieľajúcich do viac než desiatky zajatých ruských vojakov.

„Úmyselné a metodické zabitie viac ako desiatich imobilizovaných ruských vojakov zvrátencami z ukrajinských ozbrojených síl priamymi výstrelmi do hlavy nemožno prezentovať ako ,tragickú výnimku‘ pri údajnom dodržiavaní práv vojnových zajatcov kyjevským režimom,“ uviedlo na margo videozáznamu ruské ministerstvo obrany. Dodalo, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj raz bude za tieto činy stáť pred súdom ako vojnový zločinec.

Videozáznam nebol overený, pripomína denník The Guardian. Ukrajinská armáda ani civilné úrady na obvinenia doposiaľ bezprostredne nereagovali.

13:05 Ruský vojak je proti vojne na Ukrajine, chce svedčiť aj na medzinárodnom súde 

Ruský vojak Nikita Čibrin, ktorý bol členom jednotky obvinenej z páchania vojnových zločinov v Kyjevskej oblasti, vyhlásil, že je ochotný svedčiť na medzinárodnom súde o svojich skúsenostiach na Ukrajine. V piatok o tom informovala webová stránka britského denníka The Guardian.

Čibrin (27) patril k 64. samostatnej gardovej motostreleckej brigády a po odchode z tejto jednotky v júni sa rozhodol ujsť z Ruska do Španielska a vystupovať proti vojne na Ukrajine. Tento týždeň pricestoval do španielskeho hlavného mesta Madrid.

Vojak pochádzajúci z mesta Jakutsk na ruskej Sibíri povedal, že do jednotky vstúpil 24. februára a nemal „ani tušenie“, že ide bojovať na Ukrajinu. Dodal, že nadriadení velitelia podviedli jeho i jeho druhov. Čibrin uviedol, že počas pôsobenia na Ukrajine bola morálka medzi ruskými vojakmi „mimoriadne nízka“ a „každý sa pokúšal nájsť spôsob, ako sa dostať preč z armády“.

Vojak tiež tvrdil, že keď bol na Ukrajine, nevystrelil zo zbrane„ ani raz“, a odmietol sa zúčastňovať na vojnových zločinoch. Teraz sa snaží získať v Madride politický azyl a zaprisahal sa, že „urobí všetko, čo len môže, aby vojnu zastavil, preto je ochotný aj svedčiť na medzinárodnom súde“.

11:30 Rusko dúfa, že sa dohodne s USA ďalšiu výmenu väzňov, o Ukrajine hovoriť nechce 

Rusko dúfa, že sa podarí dohodnúť ďalšiu výmenu väzňov so Spojenými štátmi, v rámci ktorej by mohol byť vymenený známy ruský obchodník so zbraňami Viktor But. Vyhlásil to piatok námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov, podľa ktorého však Moskva s Washington o Ukrajine nemá o čom rokovať. TASR o tom informuje na základe správy agentúr AFP a Reuters.

„Chcel by som dúfať, že perspektíva (výmeny väzňov) nielen pretrváva, ale sa aj upevňuje a nastane moment, keď sa z perspektívy stane konkrétna dohoda... Viktor But je jedným z tých, o ktorých sa hovorí, a určite sa spoliehame na pozitívny výsledok,“ cituje Riabkova agentúra RIA Novosti.

Podľa pozorovateľov by výmena mohla zahŕňať Američanov väznených v Rusku – basketbalistku Brittney Grinerovú alebo bývalého príslušníka námorných síl Paula Whelana. V súvislosti s Grinerovou prezident USA Joe Biden vyjadril minulý týždeň nádej, že ruský prezident Vladimir Putin bude po nedávnych voľbách do amerického Kongresu ochotnejší rokovať o výmene väzňov.

V súvislosti so situáciou na Ukrajine však Riabkov uviedol, že Moskva s Washingtonom nemá o čom hovoriť. „K žiadnemu dialógu a už vôbec nie rokovaniam prísť nemôže vzhľadom na radikálne odlišné postoje,“ uviedol Riabkov.

20:45 Ukrajinské úrady tvrdia, že majú dôkazy o rozsiahlom mučení ľudí v Chersone 

Ukrajinské úrady tvrdia, že v meste Cherson objavili dôkazy o rozsiahlom mučení ľudí, ku ktorému tam dochádzalo počas osem mesiacov trvajúcej ruskej okupácie. TASR informuje na základe správy agentúry AFP. 

Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec vo štvrtok hovoril o „strašnom“ rozsahu mučenia Ukrajincov, ku ktorému dochádzalo počas ruskej okupácie Chersonu. 

„Nikdy predtým som nevidel niečo takéhoto rozsahu. Rozsah toho bol strašný,“ vyhlásil Lubinec, ktorý je komisárom ukrajinského parlamentu pre ľudské práva. 

Ukrajinské úrady podľa neho odhalili v oslobodenom Chersone "mučiarne", kde Rusi podrobovali mučeniu desiatky Ukrajincov, ktorým dávali elektrické šoky, bili ich kovovými rúrami a napokon zabíjali. 

Lubinec sa podľa vlastných slov rozprával s mužom, ktorý bol v takejto mučiarni držaný 45 dní. „Počas tejto doby videl, ako tam mučili desiatky ľudí,“ povedal ombudsman. 

Podľa jeho slov sa očakáva, že v Chersone budú objavené ešte ďalšie takéto mučiarne. „Pretože boli súčasťou systému. Systému vybudovaného Ruskou federáciou,“ zdôraznil Lubinec. 

Agentúra AFP uviedla, že aj jej tím mal možnosť hovoriť s jedným obyvateľom Chersonu, ktorý bol podľa vlastných slov celé týždne zadržiavaný, bitý a mučený elektrošokmi, ktorým ho podrobovali Rusi a nimi podporovaní príslušníci separatistických síl. 

19:50 EÚ pošle Ukrajine ďalších 1 800 ton núdzových potrieb 

Európska únia v priebehu novembra zašle Ukrajine ďalších 1 800 ton núdzovej pomoci. Oznámila to vo štvrtok Európska komisia (EK), ktorá poskytovanie pomoci Kyjevu koordinuje, informuje spravodajca TASR. 

SITA/AP Photo/Efrem Lukatsky

Najnovšia materiálna podpora, ktorá má pomôcť Ukrajincom zvládnuť zimu, pochádza z Belgicka, Fínska, Nemecka, Slovenska, Luxemburska a Švédska a okrem iného zahŕňa aj dodávky energie, núdzové prístrešky, súpravy prvej pomoci, ochranné oblečenie, hasičské vybavenie a hasičské autá a autobusy. 

Všetky uvedené členské štáty EÚ poslali Ukrajine pomoc prostredníctvom mechanizmu civilnej ochrany.

Od začiatku ruskej invázie poskytla EÚ Ukrajine už približne 74.000 ton materiálnej pomoci v hodnote viac ako 450 miliónov eur. Okrem toho poskytla Ukrajine aj finančnú pomoc vo výške 523 miliónov eur.

15:10 Ukrajina nepozná príčiny pádu rakety na poľskú dedinu 

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok povedal, že si nie je úplne istý, čo viedlo k pádu rakety na poľskú dedinu Przewodów neďaleko ukrajinských hraníc. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.  

„Neviem, čo sa stalo. Nevieme to s istotou. Svet to nevie. Som si však istý, že to bola ruská raketa, som si istý, že sme strieľali zo systémov protivzdušnej obrany,“ povedal Zelenskyj. „Dnes sa však nedá hovoriť o niečom konkrétnom, že to bola protivzdušná obrana Ukrajiny.“

Varšava tvrdí, že dôkazy z miesta činu poukazujú na to, že výbuch spôsobila ukrajinská raketa protivzdušnej obrany. Kyjev tvrdí, že má dôkazy o „ruskej stope“ vo výbuchu.

Ukrajina pravdepodobne získa požadovaný prístup k miestu v juhovýchodnom Poľsku, kde raketa zabila dvoch ľudí. Vo štvrtok to uviedol podľa agentúry Reuters hlavný poradca poľského prezidenta pre zahraničnú politiku.

„Na mieste je poľsko-americký vyšetrovací tím,“ povedal pre súkromnú televíziu TVN 24 prezidentov poradca Jakub Kumoch.

14:20 Ruské použitie nášľapných mín na Ukrajine predstavuje hrozbu pre ľudí 

Ruské používanie nášľapných mín na Ukrajine ohrozuje pokrok dosiahnutý v tejto oblasti za posledných 25 rokov. Vo štvrtok to vo výročnej správe uviedol celosvetový Monitor nášľapných mín. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Monitor nášľapných mín sleduje dodržiavanie Zmluvy o zákaze nášľapných mín z roku 1997 v Ottawe. Podľa správy Moskva stále vyvíja nové protipechotné míny a tie, ktoré boli vyrobené v roku 2021, použila vo vojne na Ukrajine. Za prvých deväť mesiacov roku 2022 na Ukrajine identifikovali 277 civilných obetí mín a výbušných pozostatkov vojny (ERW). To je takmer päťnásobný nárast oproti 58 obetiam v roku 2021. Rusko nie je signatárom zmluvy, kým Ukrajina áno. 

„Najmenej sedem typov protipechotných mín použili ruské sily na Ukrajine od začiatku invázie 24. februára,“ uvádza sa v správe. Ruské sily tiež pred ústupom zo svojich pozícií umiestnili „na mnohých miestach nástražné systémy aktivované obeťami a improvizované výbušné zariadenia“.

13:50 V obytných budovách v Záporožskej oblasti pri ruskom útoku zomreli štyria ľudia

Štyria ľudia zomreli v Záporožskej oblasti na Ukrajine, keď nočný ruský úder zasiahol obytné budovy. Uviedol to úrad ukrajinského prezidenta. Ruské rakety zasiahli aj mesto Dnipro. Terčom bol plynárenský závod a fabrika na výrobu rakiet. Útok spôsobil požiar v priemyselnom závode, pričom zranených bolo 14 ľudí. V okolí mesta Nikopoľ dopadlo 70 projektilov, poškodili infraštruktúru a prerušili dodávky elektriny a vody pre tisícky domácností. Terčom ruských útokov bola aj infraštruktúra v Odeskej a Charkivskej oblasti. V oboch oblastiach boli zranení po traja ľudia. Informuje o tomportál bbc.com.

10:20 OSN oznámila predĺženie dohody o vývoze obilnín z Ukrajiny

Dohoda umožňujúca bezpečný vývoz ukrajinských obilnín cez Čierne more napriek ruskej invázii bola predĺžená, oznámila vo štvrtok Organizácia Spojených národov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA. Platnosť dohody mala pôvodne vypršať najbližší víkend.

Viac sa dočítate na tomto odkaze.

9:20 Ruská raketa zasiahla Odeskú oblasť, výbuchy hlásili v Kyjeve a Dnipre

Ruská raketa vo štvrtok zasiahla Odeskú oblasť na juhozápade Ukrajiny. Výbuchy hlásili aj z Kyjeva a mesta Dnipro. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AP a Reuters a stanice Sky News.

V Odeskej oblasti išlo o prvý takýto útok po niekoľkých týždňoch, oznámil oblastný gubernátor Maxym Marčenko. Na sociálnej sieti uviedol, že zasiahnutý bol infraštruktúrny cieľ, pričom varoval pred hrozbou „masívneho raketového útoku na celé územie Ukrajiny“.

8:40 Biden spochybnil Zelenského tvrdenie o rakete, ktorá dopadla v Poľsku 

Americký prezident Joe Biden spochybnil vo štvrtok tvrdenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že raketa, ktorá v utorok dopadla v Poľsku a zabila dvoch ľudí, nebola ukrajinského pôvodu. TASR informácie prevzala od agentúry Reuters a stanice Sky News.

„To nie sú dôkazy,“ povedal Biden novinárom v Bielom dome po návrate z cesty do Ázie, keď sa ho spýtali na Zelenského vyjadrenia.

Ukrajinský prezident v stredu povedal, že nepochybuje, že raketa „nebola ukrajinská“. Vyzval tiež, aby ukrajinským predstaviteľom umožnili prístup na miesto výbuchu.

Biden predtým uviedol, že vzhľadom na trajektóriu rakety nie je pravdepodobné, že priletela z Ruska.

Informácie z predchádzajúceho dňa (16.11.2022):

20:20 Úplná obnova elektrickej siete vo Ľvivskej oblasti bude trvať až rok

Gubernátor Ľvivskej oblasti na západe Ukrajiny Maksym Kozyckyj uviedol, že úplná obnova elektrickej siete po utorňajšej masívnej ruskej raketovej paľbe bude trvať až rok. Povedal, že hoci má oblasť elektrinu pre 95 % odberných miest, len 30 % spotrebiteľov môže pre kapacitné limity súčasne používať elektrinu.

Podľa Kozyckého bola oblasť lepšie pripravená na najnovší ruský útok na rozvodnú sieť. Inžinieri boli schopní pracovať pomocou dieselových generátorov a rozvodne v regióne boli vybavené ďalšími ochrannými štítmi.

Taktiež bolo do akcie rýchlo nasadené veľké množstvo áut s reproduktormi, aby informovali miestnych ľudí o tom, čo sa deje.

19:20 Zelenskyj tvrdí, že raketa, ktorá zasiahla Poľsko,  nebola ukrajinská

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je presvedčený o tom, že raketa, ktorá v utorok večer dopadla na územie Poľska a zabila tam dvoch ľudí, nebola ukrajinská. S odvolaním sa na ukrajinské médiá o tom informuje denník The Guardian a stanica Sky News.

"Nemám žiadne pochybnosti o tom, že to nebola naša raketa," uviedol v stredu Zelenskyj. Ako dodal, má v tomto smere informácie od velenia ukrajinských ozbrojených aj vzdušných síl, ktorým "nemôže nedôverovať". Ukrajine by mal byť podľa neho umožnený prístup na miesto v poľskej obci Przewodów, kde došlo k výbuchu rakety. 

Zelenskyj sa takto vyjadril krátko po tom, ako na okamžitý prístup Kyjeva na miesto výbuchu apeloval aj predseda ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Olexij Danilov, ktorý žiadal o "spoločné preskúmanie incidentu". 

Utorkový výbuch v Poľsku podľa predbežných zistení NATO aj vyjadrenia Bieleho domu zrejme zapríčinila strela ukrajinskej protivzdušnej obrany namierená proti ruskej rakete. 

V utorok sa však hovorilo o ruskej rakete či o "rakete ruskej výroby". Pri incidente zahynuli dvaja ľudia a ďalší štyria utrpeli zranenia, pripomína stanica Sky News. Podľa NATO ani Varšavy dosiaľ "nič nenasvedčuje" tomu, že išlo o úmyselný útok.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki však najnovšie uviedol, že sa nedá vylúčiť, že išlo o provokáciu. "Nemôžeme vylúčiť, že ostreľovanie ukrajinskej infraštruktúry v blízkosti hraníc bolo úmyselnou provokáciou vykonanou v nádeji, že takáto situácia môže nastať," povedal poslancom poľského parlamentu.

Ukrajina bola v priebehu utorka terčom rozsiahlych raketových útokov zo strany Ruska.

18:30 Bielorusko tvrdí, že zostrelilo dron, ktorý prichádzal z Ukrajiny

Bielorusko v stredu oznámilo, že zostrelilo dron, ktorý na jeho územie prichádzal z Ukrajiny. S odvolaním sa na vyhlásenie bieloruskej pohraničnej stráže o tom informuje agentúra AFP.

"Pohraničná stráž v meste Pinsk spozorovala kvadroptéru vzdialenú asi 100 metrov od hraníc smerujúcu z ukrajinskej strany na územie Bieloruska," uviedla pohraničná stráž. "Pohraničná hliadka zostrelila dron puškou typu kalašnikov," dodala. Minsk zároveň informoval, že zostrelený dron bol "vybavený kamerou" a bol použitý na natáčanie jeho pohraničnej obrany.

Kyjev v reakcii uviedol, že toto oznámenie ako aj iné nepriateľské vyhlásenia zo strany Minsku signalizujú "narastajúcu" hrozbu novej ofenzívy, ktorú by Moskva mohla spustiť z Bieloruska. 

Bielorusko, ktoré je blízkym spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina, v priebehu invázie na Ukrajinu poskytlo Moskve svoje územie na vyslanie ruských vojakov či odpaľovanie rakiet na Ukrajinu. Minsk zároveň v októbri obvinil Kyjev z pripravovaného útoku a ohlásil nasadenie spoločnej bielorusko-ruskej bojovej skupiny na svojich západných hraniciach.

17:30 Rusi nechali v oslobodenej časti Chersonskej oblasti množstvo zbraní a techniky

Ukrajina tvrdí, že ruské sily pri ústupe zo západného brehu rieky Dnipro v Chersonskej oblasti nechali na tomto území množstvo vojenskej techniky. Referuje o tom web hromadske.ua.

Poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Oleksij Arestovyč povedal, že ozbrojené sily v oslobodenej časti Chersonskej oblasti našli už päť veľkých muničných skladov, množstvo ručných zbraní, viac ako 50 nákladných áut a viac ako tucet delostreleckých systémov. Ruské velenie pritom verejne ubezpečovalo, že okupanti na pravom brehu Dnipra nenechali žiadnu techniku.

Ukrajinská armáda sa od vypuknutia vojny pred takmer deviatimi mesiacmi zmocnila značného množstva ruskej techniky, pričom len tankov bolo viac ako 500. Rusi pri ústupe z Chersonskej oblasti nechali na letisku v Čornobajivke nielen pozemnú techniku, ale aj dva vrtuľníky.

Ukrajinci tvrdia, že helikoptéry musia ešte skontrolovať, no údajne existuje veľká perspektíva ich obnovy. Každý z takýchto vrtuľníkov pritom môže stáť okolo šiestich miliónov dolárov.

Ukrajinský vojak kontroluje poškodený ruský tank v dedine Čornobajvka pri ChersoneAP Photo/Efrem LukatskyUkrajinský vojak kontroluje poškodený ruský tank v dedine Čornobajvka pri Chersone

17:00 Ukrajina predĺžila stanné právo a mobilizáciu do 19. februára 2023

Za predĺženie stanného práva hlasovalo takmer 300 poslancov 450-členného parlamentu (Verchovna rada). Potrebných bolo minimálne 226 hlasov.

Stanné právo a všeobecná mobilizácia vrátane dočasného zákazu vycestovania pre mužov vo veku 18 až 60 rokov boli vyhlásené po začiatku ruskej invázie vo februári a odvtedy boli opakovane predlžované na žiadosť prezidenta Volodymyra Zelenského.

Počas stanného práva majú ozbrojené sily rozšírené právomoci a obmedzujú sa občianske slobody, ako napríklad právo na demonštrácie.

16:30 Podľa poľského reportéra mohla dopadnúť do Poľska aj ruská raketa s plochou dráhou letu Ch-101

Ako píše DenníkN, za Ch-101 ju podľa neho označili dvaja odborníci po analýze fotografií jej úlomkov. Poľsko hovorí len o jednej rakete S-300, ktorú zrejme vystrelili Ukrajinci.

Správu Polsatu neskôr prebralo množstvo ukrajinských médií.

Vojnový reportér Mateusz Lachowski povedal, že bol niekoľkokrát svedkom výbuchov rakiet Ch-101 na Ukrajine, naposledy 10. októbra vo Ľvive. Ruské sily Ukrajinu týmito raketami podľa neho ostreľovali aj v utorok.

Blízko Przewodówa na ukrajinskej strane sú objekty, na ktoré mohlo Rusko zacieliť, myslí si novinár. 

Kh-55/65/101/102/555wikipedia/George ChernilevskyKh-55/65/101/102/555

15:00 Ukrajina tvrdí, že má dôkaz o ruskej stope pri výbuchu rakety v Przewodówe

„Ukrajina žiada o okamžitý prístup k miestu výbuchu pre predstaviteľov (ukrajinského) ministerstva obrany a Štátnej pohraničnej stráže Ukrajiny (DPSU),“ uviedol. Viac v článku tu.

14:00 Moskva núti ľudí na okupovaných územiach, aby sa presťahovali do Ruska

Rusko núti Ukrajincov z okupovaných území, aby sa presťahovali do južných oblastí Ruska, predovšetkým do Krasnodarského a Stavropoľského kraja. Informovalo o tom Centrum ukrajinského národného odporu.

Ruské sily podľa spomenutého centra vytvárajú na okupovaných územiach humanitárnu krízu premiestňovaním zdravotníckych a vzdelávacích zariadení a vyvíjaním tlaku na miestnych obyvateľov. Okrem toho Rusi uzatváraním ciest bránia miestnym obyvateľom v úteku na územia kontrolované Ukrajinou.

„Všetci miestni obyvatelia, ktorí zostali, sú nútení žiť v podmienkach potravinovej a humanitárnej krízy. Zároveň Rusi zintenzívňujú represie voči civilnému obyvateľstvu,“ uviedlo centrum.

Ruské sily podľa centra masovo deportujú do Ruska aj ukrajinské deti. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok povedal, že podľa oficiálnych údajov ruské sily deportovali do Ruska takmer 11-tisíc ukrajinských detí, ale skutočný počet je pravdepodobne vyšší.

13:00 Väčšina odberateľov už má po ruských útokoch znova elektrinu

Väčšina výpadkov elektriny po utorkových ruských masívnych útokoch na Ukrajine je už napravená, oznámil v stredu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.

 Zelenskyj vo videoodkaze povedal, že skupiny opravárov a poskytovatelia elektriny pracovali celú noc z utorka na stredu. "Väčšina odberateľov elektrického prúdu v rôznych častiach krajiny je znova pripojená k sieti," uviedol ukrajinský prezident. 

Avšak tisíce domácností v celom rade západných a severných oblastí Ukrajiny majú ešte stále problémy s úplnou dostupnosťou elektriny, oznámil zástupca šéfa prezidentskej kancelárie Kyrylo Tymošenko.

Elektrárenské spoločnosti tiež upozornili, že zákazníci by sa mali pripraviť na neohlásené výpadky elektriny, pretože opravy ešte pokračujú.

10:45 Na juhu Ruska vybuchol sklad paliva

Sklad paliva vybuchol v stredu na juhu Ruska blízko Ukrajiny; táto explózia nastala po podozrivom útoku dronom, oznámili ruské úrady. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

Po údajnom útoku neboli hlásené žiadne obete. Došlo k nemu okolo 200 kilometrov od ukrajinskej hranice v ruskej Orlovskej oblasti. "Dnes (v stredu) o 04.00 h miestneho času (02.00 h SEČ) podozrivý dron vyhodil do vzduchu sklad paliva v dedine Staľnoj Koň. Obete nie sú," napísal vo vyhlásení na sociálnej sieti Telegram šéf Orlovskej oblasti Andrej Klyčkov. 

Od spustenia vojny Ruska na Ukrajine z konca februára zaútočili drony alebo helikoptéry na sklady paliva či munície na juhu Ruska už niekoľkokrát, pričom ruské úrady z toho obviňujú ukrajinské ozbrojené sily. Väčšina útokov sa odohrala proti cieľom nachádzajúcich sa iba pár desiatok kilometrov od hranice, takže stredajší prípad sa vymyká, pretože k nemu došlo hlbšie na ruskom území.

Explózia skladu paliva nastala po tom, čo Rusko v utorok vypálilo na niekoľko miest po celej Ukrajine desiatky rakiet.

10:00 Po celej Ukrajine zneli znova poplašné sirény, len deň po vlne ruských náletov

Poplašné sirény upozorňujúce na nové nálety sa v stredu dopoludnia rozozneli po celej Ukrajine, len deň po masívnej vlne ruských raketových útokov, ktoré cielili na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

Poplach potvrdili ukrajinskí predstavitelia a aj výstražné upozornenia pre občanov, dodala AFP. Sirény zneli v stredu vo všetkých oblastiach Ukrajiny. V utorok ju pritom postihol najväčší letecký úder od začiatku ruskej invázie vo februári, keď desiatky ruských rakiet zasiahli elektrárne a približne desať miliónov Ukrajincov sa ocitlo bez elektriny.

9:15 Väčšina krajín skupiny G20 dôrazne odsúdila ruskú agresiu voči Ukrajine

Lídri krajín skupiny G20 v stredu v spoločnom vyhlásení uviedli, že väčšina z nich "čo najdôraznejšie odsudzuje" ruskú agresiu voči Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Dvadsať najväčších ekonomík sveta po summite na indonézskom ostrove Bali tiež zdôraznilo, že vojna na Ukrajine spôsobuje obrovské ľudské utrpenie a spôsobuje škody svetovej ekonomike. Spoločné vyhlásenie G20 schválili všetky členské štáty, uviedli pre Reuters tri zdroje z prostredia diplomacie. Nemenovaný nemecký predstaviteľ uviedol, že vyhlásenie bolo prijaté bez akýchkoľvek zmien oproti návrhu zverejnenému v utorok. 

Vo vyhlásení sa však píše, že medzi členmi zoskupenia existujú aj "iné názory a rôzne hodnotenia situácie a sankcií". Medzinárodné právo sa musí dodržiavať a hrozba použitia jadrových zbraní je neprípustná, zhodli sa lídri.                             

Na summite G20 na Bali, ktorý sa začal 15. novembra, sa stretli predstavitelia Argentíny, Austrálie, Brazílie, Británie, Číny, Európskej únie, Francúzska, Indie, Indonézie, Japonska, Juhoafrickej republiky, Južnej Kórey, Kanady, Mexika, Nemecka, Ruska, Saudskej Arábie, Talianska, Turecka a USA.

Willy Kurniawan/Pool Photo via AP

8:00 Lídri NATO a G7 označili raketové útoky Ruska za barbarské

Lídri aliancie NATO a skupiny G7 označili raketové útoky, ktoré Rusko v utorok podniklo na ukrajinské mestá a civilnú infraštruktúru, za barbarské. 

Uvádza sa to v ich spoločnom vyhlásení, ktoré prijali v stredu po svojej mimoriadnej schôdzke usporiadanej v súvislosti s najnovším vývojom na Ukrajine, ako aj v Poľsku. Schôdzka sa konala na okraj summitu G20 na indonézskom ostrove Bali.

Informovala o tom v stredu americká spravodajská televízia CNN, ktorá citovala vyjadrenie hovorcu velenia ukrajinských vzdušných síl Jurija Ihnata, že Rusko v utorok na mestá po celej Ukrajine vypálilo "asi 100 rakiet".

Podľa analýzy raketových útokov, ktorú vykonala CNN, bolo terčom útoku najmenej tucet miest a okresov. CNN konštatuje, že vlna útokov bola zrejme najväčšia od 10. októbra, keď Rusko zintenzívnilo svoje operácie zamerané na zničenie elektrickej, vodárenskej a plynárenskej infraštruktúry na celej Ukrajine.

Lídri NATO a G7 v spoločnom vyhlásení vyjadrili "plnú podporu" Poľsku po nateraz neobjasnenom výbuchu, ku ktorému došlo v utorok na východe krajiny. Avizovali, že zostanú v kontakte, aby bolo možné prijať ďalšie vhodné kroky. Súčasne vyjadrili sústrasť rodinám obetí raketových útokov v Poľsku i na Ukrajine.

Biden pred prijatím spoločného vyhlásenia stručne informoval spojencov o svojich rozhovoroch s poľským prezidentom Andrzejom Dudom a generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. 

Na základe diskusií Biden konštatoval, že medzi ľuďmi za rokovacím stolom panovala "úplná jednomyseľnosť" v otázke podpory vyšetrovania explózie na východe Poľska Varšavou.

Správy z predchádzajúceho dňa 15.11.2022:

21:36 Poľsko pravdepodobne zasiahla raketa zostrelená Ukrajincami, píše miestny novinár

Ruská raketa, ktorá dopadla v Przewodówe na východe Poľska, bola pravdepodobne zostrelená ukrajinskou protivzdušnou obranou. S odvolaním sa na svoje zdroje to uviedol Mariusz Gierszewski, redaktor poľského Radia ZET, informuje TASR.

„Moje zdroje v (bezpečnostných) službách tvrdia, že to, čo zasiahlo Przewodów, sú s najväčšou pravdepodobnosťou pozostatky rakety zostrelenej ukrajinskými ozbrojenými silami,“ napísal Gierszewski na sociálnej sieti Twitter.

21:20 Heger podporil Poľsko, Slovensko je pripravená byť zodpovedným spojencom

Stanovisko predsedu vlády po výbuchu neďaleko poľských hraníc s Ukrajinou poskytla TASR jeho hovorkyňa Ľubica Janíková.

„So znepokojením sledujem aktuálnu situáciu v Poľsku. Kontaktoval som poľského premiéra Mateusza Morawieckeho. Som tiež v intenzívnej komunikácii s ministrom obrany SR Jaroslavom Naďom. Slovensko vyjadruje plnú podporu Poľsku. Sme pripravení byť zodpovedným spojencom,“ uviedol premiér.

V Poľsku prišli v utorok popoludní o život dvaja ľudia po výbuchu v sušičke obilia v obci Przewodów neďaleko hraníc s Ukrajinou. Poľské orgány preverujú rôzne verzie incidentu vrátane toho, že došlo k výbuchu bojovej rakety. Vrcholní predstavitelia Poľska sa zišli na mimoriadnom zasadnutí v súvislosti s krízovou situáciou.

20:46 Viktor Orbán v reakcii na dopad rakiet na poľské územie zvolal Radu obrany

Maďarský premiér Viktor Orbán v utorok večer zvolal Radu obrany krajiny v reakcii na zastavenie prepravy ropy cez ropovod Družba a dopad rakiet na územie Poľska. Na mikroblogovacej sieti Twitter to uviedol hovorca maďarskej vlády Zoltán Kovács. Informuje o tom web The Guardian.

Maďarský premiér Viktor Orbán v utorok večer zvolal Radu obrany krajiny v reakcii na zastavenie prepravy ropy cez ropovod Družba a dopad rakiet na územie Poľska. Na mikroblogovacej sieti Twitter to uviedol hovorca maďarskej vlády Zoltán Kovács. Informuje o tom web The Guardian.

20:22 Česká Poslanecká snemovňa označila Putinov režim za teroristický

Poslanecká snemovňa Parlamentu ČR prijala  v utorok uznesenie, v ktorom súčasný režim v Rusku označila za teroristický. Uviedla to predsedníčka Snemovne Markéta Pekarová Adamová na sociálnej sieti Twitter, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Ruský režim je teroristický. Odhlasované v pléne Poslaneckej snemovne. Ďakujem všetkým poslancom a poslankyniam, ktorí toto uznesenie podporili,“ napísala predsedníčka.

19:58 Ruské rakety dopadli do Poľska, zabili dvoch ľudí

Hovorca poľskej vlády Piotr Müller tieto informácie bezprostredne nepotvrdil, avšak uviedol, že vrcholní predstavitelia krajiny sa zišli na mimoriadnom zasadnutí v súvislosti s krízovou situáciou. Zasadnutie členov vládneho brannobezpečnostného výboru a tiež Úradu národnej bezpečnosti (BBN) zvolali premiér Mateusz Morawiecki a prezident Andrzej Duda.

Poľské médiá uviedli, že dve osoby prišli o život v utorok popoludní po tom, čo ruská raketa zasiahla sušičku obilia v obci Przewodów neďaleko hraníc s Ukrajinou.

Müller vyzval médiá, aby nezverejňovali nepotvrdené informácie. Dodal, že všetky informácie, ktoré budú na utorkovom zasadnutí prezentované, budú neskôr – ak to bude možné – tlmočené verejnosti.

19:12 7 miliónov ľudí nemá elektrinu, prevádzka internetu poklesla o tretinu

Sedem miliónov ľudí na Ukrajine sa v utorok ocitlo bez dodávok elektriny v dôsledku ruských raketových útokov. O tretinu zároveň poklesol počet pripojení na internet. Informuje o tom TASR na základe správ americkej spravodajskej televízie CNN.

Zástupca vedúceho ukrajinskej prezidentskej kancelárie Kyrylo Tymošenko oznámil, že ruské rakety poškodili 15 zariadení ukrajinskej energetickej infraštruktúry. Ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podľa neho podarilo zostreliť 70 z viac než 90 ruských rakiet vypálených v utorok.

Organizácia NetBlocks, ktorá monitoruje kybernetickú bezpečnosť a pripojenie do internetu po celom svete, informovala, že na Ukrajine v utorok podvečer „konektivita dosahovala 67 percent predchádzajúcej úrovne“. NetBlocks dáva tieto výpadky do súvislosti s „jedným z dosiaľ najintenzívnejších ruských raketových útokov“.

18:31 USA odsúdili ruské raketové útoky na Ukrajinu, Kyjev žiada rozhodnú reakciu G20

Spojené štáty v utorok odsúdili najnovšie raketové útoky ruských síl na ukrajinské mestá, ktorých terčom sa stala energetická infraštruktúra a v Kyjeve zasiahli aj dve obytné budovy.  „Tieto ruské útoky ešte viac prehĺbia obavy medzi členmi skupiny G20, čo sa týka destabilizačných následkov vojny (ruského prezidenta Vladimira) Putina,“ vyhlásil poradca prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.

„Spojené štáty a naši spojenci a partneri budú Ukrajine naďalej poskytovať to, čo potrebuje na svoju obranu, vrátane systémov protivzdušnej obrany,“ zdôraznil Sullivan.  K najnovším útokom na ukrajinské mestá dochádza v čase, keď sa na indonézskom ostrove Bali stretávajú svetoví lídri na summite G20 venujúcom sa dosahov vojny na globálnu ekonomiku, rastu cien potravín a energií na celom svete a tiež ruským hrozbám o možnom použití jadrových zbraní na Ukrajine.

Kyjev vyzval lídrov G20, aby rozhodne reagovali na utorkovú vlnu raketových útokov. „Rusko útočí na mierumilovné ukrajinské mestá smrtiacimi raketami. Zasahuje bytové domy a zariadenia energetickej infraštruktúry,“ napísal na sociálnej sieti Twitter ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba s tým, že sa teší na rozhodnú reakciu zo strany skupiny G20. „Postavte sa na stranu ľudí, nie vojnových zločincov,“ apeloval.

17:15 Polovica Kyjeva je bez elektriny; po ruských útokoch hlásia najmenej jednu obeť

Najmenej polovica ukrajinského hlavného mesta Kyjev zostala v dôsledku utorkových ruských útokov bez elektriny. Uviedol to tamojší starosta Vitalij Kličko. Oznámil tiež, že medzičasom bolo pod troskami jednej zo zasiahnutých obytných budov nájdené jedno telo.  „Pre masívne raketové útoky... začal energetický priemysel naprieč Ukrajinou s núdzovými odstávkami elektriny,“ napísal Kličko na sociálnych sieťach. Tento krok zdôvodnil nevyhnutnosťou zaistenia  rovnováhy energetického systému a snahou predísť poruchám energetických zariadení.

Kyjev podľa predbežných informácií zasiahol dve rezidenčné budovy v Pečerskom obvode.SITA/AP Photo/Andrew KravchenkoKyjev podľa predbežných informácií zasiahol dve rezidenčné budovy v Pečerskom obvode.

„V hlavnom meste je od elektriny odrezaná najmenej polovica odberateľov,“ dodal. Námestník vedúceho úradu ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko nazval situáciu kritickou a vyzval Ukrajincov, aby obmedzili využívanie elektriny. „Ruskí teroristi vykonali ďalší plánovaný útok na zariadenia energetickej infraštruktúry,“ uviedol s tým, že situácia v Kyjeve je extrémne ťažká.

Najväčšia súkromná ukrajinská energetická firma DTEK oznámila núdzové odstávky prúdu v Kyjeve, pričom podobné kroky boli hlásené aj v iných oblastiach Ukrajiny.

Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Ukrenerho na platforme Telegram konštatovala, že najhoršie škody evidujú v severnej a strednej časti Ukrajiny. „Počas nového rozsiahleho raketového útoku boli poškodené zariadenia energetickej infraštruktúry. Útok sa ešte neskončil, preto zatiaľ nedokážeme v plnej miere odhadnúť rozsah škôd,“ poznamenal Ukrenerho.

16:16 Výbuchy hlásia mnohé mestá na Ukrajine vrátane Ľvova a Charkova

„Časť mesta je bez elektriny“, uviedol ľvovský starosta Sadovyj. Obyvateľov vyzval, aby zostali v krytoch. Gubernátor Ľvovskej oblasti Maxym Kozyckyj ohlásil, že útoky ruských síl zasiahli zariadenie kritickej infraštruktúry. V Ľvove evidujú tiež výpadky mobilného signálu.

Starosta Charkova Ihor Terechov na Telegrame oznámil, že ruské útoky zasiahli kritickú infraštruktúru v meste, čo spôsobuje problémy s dodávkami energií. Dodal, že pozastavená bola aj prevádzka metra.

Podľa vyjadrenia poradcu ministra obrany Jurija Saka vystrelilo Rusko na Ukrajinu v utorok popoludní približne 70 rakiet. „Práve v týchto chvíľach som videl správy o tom, že na Ukrajinu bolo vypálených zhruba 70 balistických rakiet,“ povedal Sak, ktorého citovala stanica BBC. Médiá hovoria o ruských útokoch raketami s plochou dráhou letu.

Sak dodal, že ruské sily naďalej terorizujú občanov Ukrajiny. To však podľa jeho slov „nikdy nezlomí našu vôľu, budeme len nahnevanejší a ešte odhodlanejší pokračovať v boji, až pokým nezvíťazíme“. Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba reagoval na utorkové ruské útoky vyhlásením, že od Ukrajiny nikto nemá žiadať, aby prijala ruské ultimáta. „Tento teror možno zastaviť iba silou našich zbraní a zásad,“ vyhlásil Kuleba.

BBC píše, že výbuchy hlásili aj mestá Chmeľnyckyj na západe krajiny, Kryvyj Rih na juhu a Černihiv na severe. Poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Andrij Jermak povedal, že najnovšia vlna útokov na viacerých miestach krajiny je priamou odozvou na utorkový prejav hlavy štátu Ukrajiny na summite G20 v Indonézii.

15:05 Ruské rakety zasiahli dve obytné budovy v Kyjeve

Dve obytné budovy v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev zasiahli v utorok ruské rakety. Uviedol to starosta Kyjeva Vitalij Kličko vo vyhlásení na sociálnej sieti Telegram. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Kličko spresnil, že útok na Kyjev podľa predbežných informácií zasiahol dve rezidenčné budovy v Pečerskom obvode. Ten sa nachádza severne od prezidentskej administratívy, píše denník The Guardian. „Nad Kyjevom bolo zostrelených protivzdušnou obranou niekoľko rakiet. Na mieste zásahu sú lekári a záchranári,“ uviedol Kličko. Informácie o obetiach či zranených zatiaľ hlásené neboli.

Medzitým sa poplašné sirény varujúce pred leteckými útokmi rozozvučali po celej Ukrajine. Stanica Sky News pripomína, že Ukrajina čelí v posledných týždňoch ďalším útokom ruských síl, a to napriek výrazným ziskom v Chersonskej oblasti.

13:36 Lavrov považuje podmienky Ukrajiny na obnovenie mierových rokovaní za nereálne

„Všetky problémy sú na ukrajinskej strane, ktorá kategoricky odmieta rokovania a predkladá podmienky, ktoré sú zjavne nereálne,“ povedal Lavrov, ktorý na summit G20 odcestoval namiesto ruského prezidenta Vladimira Putina.

Dodal, že rovnaké stanovisko vyslovil aj počas stretnutia s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Postoj Ruska k rokovaniam o ukončení konfliktu na Ukrajine vysvetlil šéf ruskej diplomacie aj nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi. Rokovania o ukončení vojny na Ukrajine sa začali už krátko po začiatku ruskej invázie z 24. februára. Rozhovory medzi Moskvou a Kyjevom však boli na začiatku apríla pozastavené a obe krajiny sa navzájom obviňujú z nedostatku pokroku v rokovaniach.

SITA/Sean Kilpatrick/The Canadian Press via AP

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno uviedol, že Kyjev nebude rokovať s Moskvou, pokiaľ bude prezidentom Vladimir Putin. Zelenskyj preto v októbri podpísal dekrét, ktorým oficiálne vyhlásil vyhliadky na rokovania s Putinom za nemožné.

„Krajiny tretieho sveta... si dobre uvedomujú, že tomuto procesu bráni Ukrajina, ktorá aj prostredníctvom zákonov, Zelenského dekrétu, zakazuje rokovania s Ruskou federáciou,“ povedal Lavrov. Dodal, že Kremeľ chce vidieť konkrétne dôkazy, že „Západ má vážny záujem poučiť Zelenského a vysvetliť mu, že to takto nemôže pokračovať a nie je to v záujme ukrajinského ľudu“.     

12:30 Zelenskyj navrhol úplnú výmenu väzňov s Ruskom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas svojho virtuálneho príhovoru svetovým lídrom na samite krajín G20 na indonézskom Bali navrhol výmenu väzňov s Ruskom spôsobom „všetci za všetkých“. Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na prepis príhovoru, ktorý televízii poskytlo ukrajinské veľvyslanectvo v Indonézii.

„K tomu pridajte stovky tisíc deportovaných dospelých a uvidíte, akú humanitárnu katastrofu spôsobila ruská vojna. Pridajte politických väzňov - ukrajinských občanov, ktorých držia v Rusku a na dočasne okupovaných územiach, najmä na Kryme. Musíme prepustiť všetkých týchto ľudí ... musíme sa spojiť v záujme jediného realistického modelu prepustenia väzňov - všetci za všetkých,“ pokračoval ukrajinský prezident.

11:28 Na ruskej strane padlo už viac ako 82-tisíc vojakov, uvádza ukrajinská armáda

 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 82 080 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišlo o život 710 ruských vojakov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 2861 tankov, 5773 bojových obrnených vozidiel, 4351 vozidiel a palivových nádrží, 1850 delostreleckých systémov, 393 odpaľovacích raketových systémov, 208 systémov protivzdušnej obrany, 261 vrtuľníkov, 278 lietadiel, 1511 dronov, 399 striel s plochou dráhou letu, 16 lodí a 160 kusov špeciálnej techniky.

10:21 Okupovaným Melitopoľom otriasol výbuch

Ruskom okupovaným mestom Melitopoľ v utorok ráno otriasol silný výbuch. Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na ukrajinského starostu juhoukrajinského mesta, ktorý sa nachádza v exile.

„Hlasný výbuch v obytnej oblasti na severe Melitopoľa, blízko 24. lýcea, kde je koncentrovaná ďalšia skrýša okupantov,“ oznámil Ivan Fedorov prostredníctvom komunikačnej platformy Telegram. „Podľa predbežných informácií tlaková vlna rozbila okná na vedľajšom dome až po štvrté poschodie,“ dodal.

Fedorov nie je v Melitopoli, no je pravidelným zdrojom informácií z mesta, ktoré sa v ostatných týždňoch dostalo pod narastajúce ukrajinské útoky.

9:30 Sunak vyzval Rusko, aby sa stiahlo z Ukrajiny a ukončilo barbarskú vojnu

Sunak kritizoval neúčasť ruského prezidenta Vladimira Putina na vrcholnej schôdzke najvyspelejších ekonomík sveta. „Je povšimnutiahodné, že sa Putin necítil na to, aby sa k nám tu pripojil. Ak by bol prišiel, mohli by sme pokračovať v riešení tejto situácie,“ povedal. Dodal, že Rusko musí odísť z Ukrajiny a ukončiť túto barbarskú vojnu.

SITA/Kevin Lamarque/Pool via AP

„Spojené kráľovstvo odmieta túto agresiu. Budeme podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné,“ zdôraznil predseda britskej vlády.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov minulý týždeň odôvodnil neúčasť Putina na summite G20 tým, že prezident má naplánovaný iný program. Rusko tak na tomto podujatí zastupuje minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Sunak vo svojom príhovore kritizoval aj útoky ruskej armády na civilistov. „Je to veľmi jednoduché – krajiny by nemali útočiť na svojich susedov, nemali by útočiť na civilnú infraštruktúru a civilné obyvateľstvo a nemali by hroziť jadrovou eskaláciou,“ uviedol. Dodal, že ide o názor, na ktorom sa určite všetci zhodnú.

8:12 Rusko v Chersone pred zimou zničilo celú kritickú infraštrutúru

„Absolútne všetky významné zariadenia v meste aj v oblasti sú zamínované“. Vyhlásil to v noci na utorok ukrajinský minister Volodymyr Zelenskyj.

V Chersone podľa Zelenského „nie je elektrina, nefungujú komunikácie, internet, televízia“, pričom okupanti všetko zničili sami, zámerne. „To je to, čo znamená ruská vlajka - úplnú devastáciu,“ poznamenal Zelenskyj, ktorý zároveň prisľúbil tamojšiemu obyvateľstvu návrat k normálnemu životu.

Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Ukrenerho v pondelok uviedla, že ruské sily zničili kľúčovú energetickú infraštruktúru v Chersonskej oblasti pred tým, než sa minulý týždeň stiahli zo západného brehu rieky Dneper.

„Energetické zariadenie, ktoré zásobovalo energiou celý pravý breh Chersonskej oblasti a významnú časť Mykolajivskej oblasti, je prakticky zničené,“ uviedol šéf spoločnosti Ukrenerho Volodymyr Kudryckyj v príspevku na sociálnej sieti Facebook.

7:45 Valné zhromaždenie OSN vyzvalo na ruské reparácie pre Ukrajinu

Rezolúcia v 193-člennom orgáne prešla v pomere hlasov 94 za a 14 proti, pričom 73 členov sa zdržalo hlasovania. Bola to najnižšia úroveň podpory jednej z piatich rezolúcií týkajúcich sa Ukrajiny, ktoré prijalo Valné zhromaždenie od začiatku ruskej invázie vo februári.

SITA/AP Photo/Andrew KravchenkoBanksy odhalil svoje najnovšie dielo – tancujúcu gymnastku – na stene obytnej budovy poškodenej ostreľovaním v ukrajinskom meste Boroďanka.

Rezolúcia uznáva, že je potrebné zriadiť „medzinárodný mechanizmus na odškodnenie za škody, straty alebo zranenia“ vyplývajúce z „neoprávnených činov“ Ruska proti Ukrajine. Dokument odporúča, aby členské krajiny Valného zhromaždenia v spolupráci s Ukrajinou vytvorili medzinárodný register na dokumentáciu nárokov a informácií o škodách, stratách alebo zraneniach Ukrajincov a vlády spôsobených Ruskom.

Správy z predchádzajúceho dňa (14.11.2022):

20:00 Rusko zakázalo vstup do krajiny 100 Kanaďanom vrátane herca Jima Carreyho 

Rusko v pondelok ohlásilo, že zakazuje vstup do krajiny sto kanadským občanom vrátane známych osobností, akými sú herec Jim Carrey, spisovateľka Margaret Atwoodová či viacerí novinári. Moskva tak reaguje na najnovšie sankcie Ottawy týkajúce sa 23 Rusov vrátane policajtov, prokurátorov, sudcov a väzenských predstaviteľov. TASR informuje na základe správ prevzatých z agentúry AFP.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že zakázalo vstup 100 ľuďom „priamo sa podieľajúcim na vytváraní agresívnej protiruskej politiky“. Sú medzi nimi niekoľkí Kanaďania ukrajinského pôvodu a tiež niekoľkí žurnalisti štátnej vysielacej spoločnosti CBC.Najnovšie kanadské sankcie sa zameriavajú na 23 ruských občanov, ktorí sú „zapojení do hrubého a systematického porušovania ľudských práv lídrov ruskej opozície“, uviedol v pondelok úrad kanadského premiéra Justina Trudeaua.

Sú medzi nimi agenti ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) obvinení z účasti na otrave opozičného vodcu Alexeja Navaľného. Ďalší sú údajne zapletení do aprílového uväznenia opozičného aktivistu Vladimira Kara-Murzu, ktorý je v Rusku vyhlásený za takzvaného zahraničného agenta a je obvinený okrem iného aj z vlastizrady.  

19:00 EÚ a jej členovia poskytli Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote 8 mld. eur 

SITA/AP Photo/Geert Vanden Wijngaert

Európska únia (EÚ) a jej členské štáty poslali Ukrajine počas vojny vojenské vybavenie v hodnote najmenej osem miliárd eur. V pondelok to povedal šéf európskej diplomacie Josep Borrell. Na tlačovej konferencii po stretnutí ministrov zahraničných vecí EÚ v Bruseli uviedol, že daná suma predstavuje zhruba 45 percent toho, čo Kyjivu poskytli Spojené štáty. Borrell tiež uviedol, že EÚ bude „pokračovať v medzinárodnej izolácii Ruska“ a bude pokračovať v zavádzaní „reštriktívnych opatrení“ voči ruskej ekonomike. Na svojej webstránke o tom informuje televízia CNN.

15:40 Rusko tvrdí, že obsadilo strategickú obec Pavlivka v Doneckej oblasti

Ruská armáda tvrdí, že obsadila strategickú obec Pavlivka vo východoukrajinskej Doneckej oblasti, ktorá by mohla slúžiť ako východisko pre ďalšie vojenské operácie Moskvy. V pondelok to uviedlo ruské ministerstvo obrany na sociálnej sieti, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Moskva tvrdí, že túto obec, ktorá sa nachádza asi 60 kilometrov juhozápadne od mesta Doneck a má asi 2000 obyvateľov, získala po niekoľkých dňoch ťažkých bojov.

„Dobytie Pavlivky otvára odrazový mostík pre ďalšiu ofenzívu ruských jednotiek v Donbase,“ napísal ruský rezort obrany v príspevku na sociálnej sieti Telegram. Dodal, že dobytie tejto obce pomôže ruskej armáde v boji o mesto Vuhledar, ktoré sa nachádza severne od Pavlivky.

15:20 Proruského tankistu odsúdili na 12 rokov väzenia za streľbu na obytné budovy v Mariupoli

Ukrajinský súd poslal na 12 rokov väzenia proruského tankového strelca obvineného zo streľby na obytné budovy v juhoukrajinskom Mariupoli. Informuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na Ukrajinskú bezpečnostnú službu (SBU). Muža uznali vinným z velezrady a „vytvárania nepovolených ozbrojených skupín alebo účasti na jej aktivitách“.

SBU v pondelok uviedla, že zhromaždila nespochybniteľné dôkazy o zločinoch spáchaných militantom teroristickej organizácie 'Doneckej ľudovej republiky' s prezývkou Phil, čo viedlo k jeho uväzneniu. Muž, ktorý bol strelcom v tanku T-72, podľa SBU vystrelil najmenej 20 rán na výškové obytné budovy v Mariupoli. Zajali ho v apríli pri obci Rivnopil po tom, čo sa jeho tank dostal pod útok ukrajinských síl.

SBU uviedla, že zmienený tankista sa pridal k separatistickým proruským militantom v roku 2014 a po spustení ruskej invázie vo februári sa pridal k 8. ruskej armáde.

15:00 V Luhanskej oblasti dosiaľ oslobodili 12 obcí

Od septembrového začiatku protiofenzívy oslobodila ukrajinská armáda 12 obcí v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na šéfa regionálnej vojenskej správy v Luhanskej oblasti Serhija Hajdaja.

„Postup nie je jednoduchý. Každý prejdený meter v Luhanskej oblasti je pre ozbrojené sily neustály boj,“ povedal Hajdaj v národnej televízii. Ukrajinská armáda začala pomalú sondu do Luhanskej oblasti po septembrovom rýchlom postupe v susednej Charkivskej oblasti.

„V Luhanskej oblasti sú každý deň ťažké boje. Nedávno okupované osady sú intenzívne ostreľované. Okupanti presne vedia, kam strieľajú, keďže ich len pred pár dňami vyhnali z týchto osád a vedia, koľko je tam civilistov a kde sú. Preto sa snažíme evakuovať ich,“ zakončil Hajdaj.

13:45 Stoltenberg: Ukrajinu čakajú náročné mesiace, Rusko netreba podceňovať 

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg v pondelok uviedol, že Ukrajina má pred sebou náročné mesiace. Vojenské schopnosti Ruska podľa neho netreba podceňovať. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

„Nadchádzajúce mesiace budú náročné. Putinovým cieľom je nechať Ukrajinu túto zimu chladnú a temnú. Nemali by sme urobiť chybu a podceňovať Rusko,“ povedal Stoltenberg po stretnutí s holandským ministrom zahraničných vecí Wopkem Hoekstrom a šéfkou rezortu obrany Kajsou Ollongrenovou. Dodal, že „Rusko preukázalo ochotu znášať značné straty“.

SITA/Roberto Monaldo/LaPresse via AP

Stiahnutie ruskej armády z mesta Cherson na juhu Ukrajiny „ukázalo neuveriteľnú odvahu ukrajinských ozbrojených síl, ale aj pokračujúcu podporu (NATO) Ukrajine,“ uviedol šéf NATO.

„Všetci teraz po oslobodení Chersonu vidíme, že ukrajinská stratégia funguje. Prichádza však zima... a musíme zostať na správnej ceste,“ povedala Ollongrenová. Dodala, že ak Rusko prestane, vojna skončí; no „ak prestane bojovať Ukrajina, skončí Ukrajina“.

12:50 Zelenskyj: Stiahnutie ruskej armády z Chersonu je začiatkom konca vojny 

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok označil stiahnutie ruskej armády z Chersonu na juhu Ukrajiny ako „začiatok konca vojny“. Uviedol to v pondelok počas návštevy znovuzískaného mesta, informuje TASR na základe správy agentúry AP.

Zelenskyj povedal, že „silná ukrajinská armáda“ vytrvalo získava späť územia, ktoré Rusko obsadilo počas invázie na Ukrajinu. Zároveň priznal, že toto úsilie sprevádzajú aj ťažkosti a veľké ľudské obete.

Ukrajinský prezident na hlavnom námestí Chersonu odovzdal medaily vojakom. „Ideme vpred... Sme pripravení na mier, mier pre celú našu krajinu,“ povedal vojakom a obyvateľom mesta, napísala agentúra Reuters.

11:30 Zelenskyj neočakávane pricestoval do oslobodeného Chersonu

Ukrajinské médiá informovali, že tamojší prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil čerstvo oslobodené mesto Cherson na juhu krajiny. Zelenského kancelária uviedla, že nemôže potvrdiť cestu prezidenta do Chersonu a on sám v nedeľu na Facebooku uviedol, že sa nachádza vo svojom kyjivskom úrade. V pondelok ho však odfotili, ako pózuje s vojakmi na centrálnom námestí v Chersone.

Cherson bol jediné regionálne hlavné mesto, ktoré Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu obsadilo. Ukrajinské sily prišli do centra mesta v piatok po tom, čo z neho odišli Rusi. Stiahnutie sa z Chersonu je pre ruské sily tretí najväčší ústup vo vojne a prvý, ktorý zahŕňal vydanie takého veľkého okupovaného mesta tvárou v tvár veľkej ukrajinskej protiofenzíve, ktorá znovu dobyla časti východu a juhu Ukrajiny.

Správy z predchádzajúcich dní si môžete prečítať tu.

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme. 

Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov SITA je bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA porušením autorského zákona.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite