tak už ju nezíska. Konštatujeme s mojím mužom a ja si predstavujem ten ironický úsmešok jeho alter ega Zuckermana, s ktorým by nad tou prehrou zaplakal.
Philip Roth zažiaril ako „wunder kind“ v päťdesiatych rokoch, ako liberál z asimilovanej židovskej rodiny bol označený ortodoxnými za antisemitského spisovateľa, šokoval svet – alebo skôr prudérnu Ameriku – masturbačnou obsesiou svojho hrdinu v románe Portnoyov komplex, ukázal „sexuálnu revoltu 60. rokov“, napísal množstvo kníh, ktoré vychádzali pravidelne aj u nás, (ako potomok židov z východnej Európy podporoval preklady východoeurópskych spisovateľov do angličtiny) a mne, napriek všetkým tým známym titulom, ktoré som priebežne čítala, žiari jasným svetlom jeho román z roku 2000 Ľudská škvrna. (The Human Stain).
„Coleman je hrdina, od ktorého sa nebudete vedieť odtrhnúť, akoby v príbehu bola zhmotnená celá intenzita jedného naplno prežitého života.“
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.