keď začal Mečiar útočiť na prezidenta Kováča, mal v rukách celý štát. Napokon, preto si ho založil. Mohol vtedy beztrestne kradnúť, ovládal políciu aj mafiu, obsadil všetky dostupné médiá, a mohlo to tak byť veľmi dlho, pretože voliči milovali jeho nevkus a hrubosť. A predsa to až tak dlho netrvalo. Prečo? Aj preto, lebo silnému premiérovi najviac prekážal – slabý prezident. Až tak, že pokusmi o jeho umlčanie a odstránenie – vrátane únosu – sa Mečiar nakoniec pripravil o všetko. Bolo to hlúpe, nezmyselné a detinské, ale malo to svoju logiku. Akokoľvek bol Mečiar silný, nestačilo mu to, pretože on nechcel byť iba silný, on potreboval byť uznaný. Preto ho donepríčetna dráždilo, že akýsi Kováč, dovtedy jeho poslušný poskok, si zrazu ako prezident hovorí, čo chce, a dokonca si dovolí kritizovať Mečiara z morálnych pozícií.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.