Jar sa konečne hlási a ukončuje ten švédsky introspektívny film, ktorý tu dávali namiesto počasia. U nás pri rybníku už káčery naháňajú kačky a potom s nimi chodia tajne randiť po okolí. Zjavili sa rybári. Zatiaľ len tí viac otužilí, ale sú. Samozrejme, viac vidno psičkárov. Som jedným z nich.

Zle zapnutý prvý gombík na košeli. Čím skôr si ho človek všimne, tým menší je problém s nápravou, akurát je potrebné ju rozopnúť a začať znova. S dejinami sa, samozrejme, čosi podobné urobiť nedá, aj tak ma ale to prirovnanie nadchlo.

Myslím si, že piaty diel Harryho Pottera s názvom Harry Potter a Fénixov rád (kniha vyšla v roku 2003) odráža súčasnú situáciu spôsobom, ktorý jeho autorka sotva mohla predvídať.

Štyri roky aj pár dní. Pamätám si, akoby to bolo dnes, na ten zvieravý pocit v hrudi, do veľkej miery preto, že pretrváva a permanentne mi pripomína, že niečo nie je v poriadku.

Je taká stará herecká príhoda, pri ktorej je jedno, či je pravdivá alebo nie, pretože je presná. V jednom divadle došlo v šatni k slovnej prestrelke a herečka, ktorá jej bola účastná, sa urazila.

Vlak, kaviareň, zastávka, kinosála, neviem, kde, ale iste to bolo na mieste, kde nás bolo viac. K priamej interakcii síce nedochádzalo, ale zdieľali sme čas a priestor.

Necítite sa niekedy v tomto svete ako cudzinci? Je všade okolo mňa, ale ja v ňom nie som vôbec zakorenený, akoby som do neho nepatril. Kto a prečo ma doň vhodil? Tento pocit odcudzenia (toho, že veci pôsobia prázdno a bez hlbšieho zmyslu) je typický pre našu modernú dobu.

Zatúlal som sa do Trenčína (pracovne) na otvárací víkend projektu Európskeho hlavného mesta kultúry pre rok 2026. A tá najpozoruhodnejšia vec, ktorá ma upútala, bol hlad.

Logo filmovej spoločnosti MGM, to s levom, vo mne od detstva vzbudzuje skoro až posvätnú úctu. Je to taká viac-menej rodinná vec, otec pamätník, kým žil, nikdy, keď to logo uvidel, nezabudol poznamenať, že film, ktorý bude nasledovať, bude výnimočný.

Kde bolo, tam bolo, boli raz isté vrabce. Boli malé, unavené a často frustrované zo svojich každodenných vrabčích povinností. Dal by sa takýto život nejako uľahčiť? Hm, čo by sa pre to dalo spraviť?