komunistický prevrat, ktorý sa odohral vo februári 1948, je dodnes pripomienkou toho, čo sa stane, ak sa demokratické sily nedokážu spojiť proti nedemokratickej hrozbe. Hoci slovenskí a českí občianski politici formálne disponovali v parlamente takmer dvojtretinovou väčšinou, komunistom sa ich podarilo rozdeliť a postupne celkom vyradiť z hry. Keď predstúpila nová vláda Klementa Gottwalda 11. marca 1948 pred Národné zhromaždenie, aby si nechala parlamentom oficiálne potvrdiť uchvátenie moci v Československu, za jej program hlasovalo všetkých 230 prítomných poslancov (z celkového počtu 300). Po predchádzajúcich voľbách mali však komunisti svojich poslancov len 114. Zvyšok tvorili prebehlíci od českých sociálnych demokratov, národných socialistov, lidovcov a slovenských demokratov. Nový komunistický režim tak posvätili, paradoxne, práve nekomunistickí politici.

riadená demokracia

Tretia Československá republika, ktorá vznikla na sklonku druhej svetovej vojny, nepokračovala v demokratickej tradícii z čias medzivojnového obdobia, ale vydala sa cestou tzv. ľudovej demokracie. V roku 1946 sa síce ešte konali slobodné voľby so zastúpením viacerých politických prúdov, zabojovať o hlas voličov mohli však len strany zjednotené v Národnom fronte.