„Je skutočným uhorským pánom, otvorený všetkým novotám, ktorý rodový majetok svojím vlastným umom, šikovnosťou a usilovnosťou zdvojnásobil...“

Ja som toho človeka náramne rád videl a keď u mňa býval, čo mi aj príkrosti narobil, som všetko premíňal…, ale teraz sa mi už zhnusil, ako sa zhnusil mnohým našim najporiadnejším, čo s ním obcovali...

Michal Miloslav Hodža, hoci najstarší, sa najčastejšie uvádza až na treťom mieste pomyselného trojvršia našich najväčších národných buditeľov – za Štúrom a Hurbanom. Zaužívané poradie evokuje zoradenie podľa ich zásluh a aktivity.

„Naše osobné lósy a osudy v návaloch vekov budú isto rozmanité, ale čože nám tu do osobnosti, keď ide o celok. Ja, kdyby dnes prišlo umreť, vďačne rozlúčim sa so svetom, lebo môžem povedať, že som videl vek slovenskej slávy a slobody.“

„V tejto budove sa konaly stavovské snemy uhorské v rokoch 1802-1848. Tu pôsobil na sneme v rokoch 1847/8 slávny publicista slovenský Ľudevít Štúr jako ablegát slob. kráľ. mesta Zvolena bojujúc neohrozene za ľudské a národné práva utlačovaných národov bývalého Uhorska.“

„My chytili sme sa do služby ducha a preto prejsť musíme cestu života tŕnistú“ – napísal človek, ktorý je pre väčšinu Slovákov najväčšou historickou osobnosťou slovenských dejín.

„Hor' sa, Maďar, vlasť velí ti!/ Tu čas teraz abo nikdy!/ Povedzte, či rabstvo chcete,/ či si voľnosť vyberiete?/Prisaháme na praboha maďarstva,/ prisaháme: voľnosť chceme, bez rabstva!“

„Košut je ten pták, který do svého slovenského hnízda nejvíce nanečistil.“ Toto sú slová Jozefa Miloslava Hurbana (budeme sa mu venovať v jednom z nasledujúcich rozprávaní) na adresu hrdinu tohto rozprávania.

„Podmanil som svetlo, mám ho v hrsti, lebo na svete je ešte príliš veľa tmy,“ – napísal geniálny spišský matematik, fyzik, vynálezca fotografického objektívu, zakladateľ modernej optiky a fotografie.

„Hoci pochádzal zo slovanských rodičov a vyrástol medzi Slovanmi, predsa až do svojho šestnásteho roku nepoznal a nevážil si ani svoj národ, ani svoju materinskú reč...“