po zaparkovaní pri hlúčiku práve otestovaných miestnych obyvateľov bolo smutných príbehov počuť viacero. Pocity nespokojnosti, neistoty a obáv z budúcnosti striedala vďaka za zodpovedný prístup štátu, zdravotníkov a armádnych zložiek. Po pretestovaní celých komunít sú Žehra s nedávno otvorenými Bystranmi a Krompachmi asi „najbezpečnejšími“ zónami Slovenska. Testovaním tu prešli prakticky všetci obyvatelia. Prečo sa Žehre nedarilo vymaniť z karantény rovnako rýchlo ako ostatným komunitám? Pokiaľ Krompachy s Bystranmi počítali okolo dvadsať navrátilcov, do Žehry prišlo vyše dvesto „Angličanov“, ako ich zvyknú volať miestni ľudia. Vrátili sa tu k svojim ženám a deťom. Množstvo áut so žltými poznávacími značkami s volantom napravo zaparkovaných popri ceste je toho dôkazom. V celej osade má trvalý pobyt vyše 2 000 obyvateľov, žije ich tu však len 1 200. Zvyšok pracuje v anglickom Sheffielde alebo sa nezdržiava v mieste trvalého bydliska, čo je u Rómov bežné. Mnoho navrátilcov chce čo najskôr vycestovať späť do Anglicka. „Pozrite, ako tu žijeme,“ sťažuje sa jeden z nich, „takáto karanténa by ani pre zvieratká nebola dobrá“.

dobré správy zo Žehry

Čo zas najviac chýba miestnym ľuďom? „Jedlo, hygienu a šatstvo si nevieme kúpiť a chýba nám sloboda,“ ponosuje sa čerstvo otestovaný Matúš, muž po štyridsiatke. Býva v Žehre od narodenia, s družkou a deviatimi deťmi v neďalekom dome zo šedých neomietnutých kvádrov. Bez stálej práce je teraz odkázaný len na pravidelný príjem zo štátnych príspevkov spojených so starostlivosťou o potomkov.