V druhom z trojice článkov o meraní vo vzdelávaní sa bližšie pozrieme na hlavný merací nástroj, ktorý máme vo vzdelávaní k dispozícii – na školské (didaktické) testy.

Nasledujúce tri články v rubrike .školstvo budú venované meraniu. V prvom si vyjasníme, akými krivolakými cestami preniklo meranie do pedagogiky. V druhom sa bližšie pozrieme na hlavný merací nástroj pedagógov – školské testy. Záver trilógie bude patriť úvahám o tom, či je v školstve možné merať „pridanú hodnotu“, a či je to vôbec rozumné.

Od spustenia Mikolajovej „reformy“ sú riaditelia a učitelia nezmyselne zaťažení často úplne absurdnou byrokraciou. Školská inšpekcia kontroluje, či sa riaditelia a učitelia neulievajú, či majú všetky papiere vyplnené tak, ako treba. Naozaj to treba? Porozprávali sme sa s bývalým hlavným školským inšpektorom Vladislavom Rosom.

Mám 47, v školstve však pôsobím „len“ sedem rokov, po predchádzajúcej, dvojnásobne dlhej, podnikateľskej skúsenosti. Dovoľujem si preto ponúknuť svoj osobitý pohľad na tému kvázi zvonku.

Podľa zákona plní štátna školská inšpekcia najmä funkciu kontroly štátu nad úrovňou výchovy a vzdelávania. Podľa mnohých učiteľov slúži štátna školská inšpekcia najmä na zbytočnú buzeráciu. Čo z toho je bližšie k pravde?

Školy často majú problém splniť všetky akademické očakávania vzdelávacích systémov; preto mnohí rodičia radi doplácajú za doučovanie. A smerom dovnútra majú niekedy školy problém presvedčiť žiakov, že to, čomu sa spoločne venujú, má pre žiakov zmysel a úžitok. Po týchto dvoch témach v minulých číslach sa tentoraz pozrieme na to, čo by mohli pre školy urobiť ľudia, ktorí si tieto a ďalšie nedostatky uvedomujú, no cítia, že nemajú nič, čím by to mohli pomôcť zmeniť.

V prvom článku série Školy a okolitý svet sme sa zaoberali fenoménom doučovania, ktoré nahrádza to, čo škola nestíha. Dnes sa pozrieme dovnútra školy na výzvu, ktorá je ešte väčšia ako akademická nedostatočnosť: ako presvedčiť školopovinné deti, že to, čo sa v škole deje, vôbec má nejaký zmysel? Že to súvisí s celým svetom naokolo?

Ľubomír Feldek je presvedčený, že pokiaľ sa nevyšetrí vražda Róberta Remiáša, dovtedy na Slovensku nebude platiť právo.

Iniciatíva napísať akúsi paralelnú správu k správe ministra sa zrodila v prostredí učiteľov, ktorí sa v novembri a decembri zapojili do Štafetového štrajku. Priebeh štafetového štrajku sprevádzali rôzne aktivity, ktoré upozorňovali na situáciu v školstve: mítingy, koncerty, Výzva 155, kalkulačky pre ministra financií a predsedu vlády, štafetový kolík v NRSR, vianočný stromček s prázdnymi darčekmi pred Úradom vlády, vysvedčenie pre vládu, aktivity na Facebooku, otvorené listy a pod.

Školy často majú problém splniť všetky akademické očakávania vzdelávacích systémov; preto mnohí rodičia radi doplácajú za doučovanie. A smerom dovnútra majú niekedy školy problém presvedčiť žiakov, že to, čomu sa spoločne venujú, má pre žiakov zmysel a úžitok. Po týchto dvoch témach v minulých číslach sa tentoraz pozrieme na to, čo by mohli pre školy urobiť ľudia, ktorí si tieto a ďalšie nedostatky uvedomujú, no cítia, že nemajú nič, čím by to mohli pomôcť zmeniť.