Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Za ničím ti nemusí byť ľúto

.ján Štrasser .spoločnosť .osobnosť

Pred desiatimi rokmi urobil Ján Štrasser knižný rozhovor s Mariánom Labudom. Z knižky Herec je vždy na očiach vyberáme niekoľko otázok a odpovedí.

Za ničím ti nemusí byť ľúto NGUYEN PHUONG THAO/MAFRA/PROFIMEDIA

na čo si v živote najradšej spomínaš?

Najradšej si spomínam na šesťdesiate roky. Na nočné posedenia s Milošom Pietorom, s Milanom Lasicom, s Julom Satinským, Stanom Dančiakom, Vladom Bednárom, Martinom Vanekom. Boli sme mladí, mali sme plno síl... Jeden náš záťah v bare hotela Devín sa skončil tak, že keď sme platili poriadne mastný účet, možno aj dvetisíc korún, chýbali nám tri koruny šesťdesiat halierov. A barman len mávol rukou, akože – zmiznite! To sa mi vrylo do pamäti na celý život, že vlastne tento národ nad nami takto máva rukou.

čo sa ti spája so šesťdesiatymi rokmi?

Sloboda. Všetko sa dalo čítať, počuť, vidieť... Nemal som pocit, že ma komunizmus nejako obmedzuje.

rok 1968 sa ti silnejšie vryl do pamäti ako rok 1989?

V roku 1968 sme mali pocit, že síce komunisti sú kdesi vedľa nás, ale že sa len tak prizerajú a my si môžeme robiť, čo chceme. Rok 1989 – to už, obrazne povedané, boli barikády. To bola revolúcia. To už išlo do tuhého. Ale práve preto, že vo mne žila spomienka na šesťdesiate roky, bol som v novembri 1989 pripravený všetko obetovať za slobodu.

čo by si zo života najradšej vyškrtol?

No tak, tú haváriu, samozrejme... Myslím si však, že všetko v mojom živote malo svoj zmysel. Aj neúspechy, aj účinkovanie v programoch, za ktoré by som sa dnes hádam aj hanbil... Neviem, čo by som vyškrtol. Nevstúpil som do komunistickej strany, nepodpísal som Antichartu... Nebol som disident, ale moja profesia mi to nedovoľovala. Herec nemôže hrať do šuplíka.

„Smrť príde v absolútne pravý čas. Za ničím ti nemusí byť ľúto. Koniec.“

kam, podľa teba, smeruje tento svet?

Kam smeruje? K novým prekvapeniam. Ale nie pre nás. Pre mladých. Pre ktorých sú samozrejmosťou sloboda, otvorené hranice, neuveriteľný technický pokrok... Starší ľudia už nestačia tomu tempu a potom sa cítia odstrčení. Koniec sveta nastane, keď už nebudú prekvapenia.

máš pocit, že si už starý muž?

Na starobu mám jednu teóriu. Vlastne dve. Keď si mladý a máš rande, tak sa umyješ, natiahneš džínsy, tričko a ideš. Dobre je mať vo vrecku pár korún, ale nie je to podmienka. Ale ak ideš na rande v našom veku a zabudneš si niektorú z vecí, ktoré teraz vymenujem – palička, okuliare, načúvací prístroj, zuby, viagra – tak je prúser.

a tá druhá?

Staroba má tri fázy. Prvá – nechce sa ti z domu. Druhá fáza, vyššia – nechce sa ti ráno z postele. A tretia, najvyššia – nechce sa ti ani z domu, ani z postele, ale ani z postele na záchod. 

raz si kdesi povedal, že by si si želal zostarnúť dôstojne. Darí sa ti to?

Už som povedal, že všetko na svete sa dá natrénovať okrem starnutia. Človek, ktorý starne, by si mal uvedomiť, že okolo neho je čoraz viac mladých ľudí. Najhoršie, čo môžeš urobiť, je byť voči nim zlý, podráždený, vynucovať si uznanie, úctu k šedinám.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite