nehostinná rovina na východe Európy, samé lesy a močiare. Takmer denne prichádzali transporty. Najmä z Poľska, Holandska, zo Slovenska, z Francúzska. Tie z Holandska mali pohodlné osobné vagóny. Židia z Východu toľký komfort nemali, nacisti totiž kapacitu dobytčiakov vysoko prekračovali, do každého natlačili aj stošesťdesiat ľudí – bez menného zoznamu. Mená nikto nepotreboval, iba počet. Mnohí ešte cestou nič netušili. To iba holandské židovské dievčatko Stella vyhodilo z vagóna 8. júna 1943 list plný obáv. Nikto z jej transportu, kde bolo 3 017 ľudí, z toho 1 051 detí, neprežil. V celej Európe bolo podľa pamätnej konferencie vo Wannsee až jedenásť miliónov Židov „disponibilných“ pre holokaust.
Takto sa to dialo: Vlak s rachotom zastal na stanici Sobibor vzdialenej päť kilometrov od rovnomennej dediny. Na peróne hrala príjemná hudba, esesáci vyzývali pasažierov, aby poslali príbuzným domov pohľadnice. Že dobre došli do tábora, kde budú pracovať pre blaho Ríše, zatiaľ čo ich deti sa budú učiť. Niektorí tak urobili. Starých a chorých, ktorí nevládali, hnali bičmi do „lazaretu“, kde ich okamžite zastrelili. Hlavnú časť transportu priviedli do druhého tábora zvaného Lager 2, kde mužov oddelili od žien a detí a kde všetkým prikázali vyzliecť si veci pred „dezinfekciou“. V Sobibore – ale ani v Treblinke a Belžeci, teda v troch vyhladzovacích táboroch akcie Reinhardt, kde zavraždili 1,5 milióna ľudí, prevažne Židov, o tretinu viac ako v Auschwitz-Birkenau – deportovaní nemali väzenské mundúry. Mali svoje civilné oblečenie.
ANDREJ BÁN
Ilúzia bola takmer dokonalá. Niektorí pochopili, čo ich čaká, keď im Poliaci pri železnici veľavravným gestom popravy rukou na krku naznačovali, čo ich čaká. Kápovia, teda väzenskí dozorcovia a väzni z tretieho tábora zvaného Lager 3 (plynové komory) mali prísny zákaz kontaktu s deportovanými. Malo sa tým vylúčiť akékoľvek svedectvo o vraždení. Kto tam raz vstúpil, živý nevyšiel. Väzni museli po príchode odovzdať do „úschovne“ cennosti a peniaze. Niektorí už šípili, že je zle a zahrabávali ich do zeme. S tým, že ich neskôr vyhrabú.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.