Takmer po dvadsiatich rokoch napísal Juraj Bednár, priekopník biohackingu v Československu, svoju druhú knihu. Väčšina ľudí má dnes viac voľna, a tak odporúčam dve knihy, ktoré môžu čitateľa posunúť dopredu  asi ako Platónovo podobenstvo o jaskyni: prvá je kniha Róberta Chovanckuliaka Pokrok bez povolenia a druhá kniha je práve Bednárova HACKNI SA! 

Jazyk koronavirózy je jazykom vojny. Ľudstvo šokoval rozsah, rýchlosť šírenia, počet nakazených, obrazy mŕtvych, vynášaných na nosidlách z nemocníc. Vírus zaskočil a vydesil.

Náš zmenený život pokračuje a všetci čakáme, čo sa bude diať zajtra, o mesiac, o rok. Rozhodneme o tom sami – ale najväčšiu zodpovednosť majú ľudia, ktorým sme zverili kompetencie. Ako to zvláda predseda vlády? A ako vedci? O tom je nový .týždeň.

Biohacking je výraz, ktorý pôsobí novo, revolučne, pre niekoho extrémne. V skutočnosti však označuje úsilie, ktoré je staré ako ľudstvo samo. Snahu vylepšiť seba, svoje výkony. Svoje ja.

Účinný liek s indikáciou na Covid-19 zatiaľ nepoznáme. Dostupná liečba je experimentálna alebo vyvinutá pre iné ochorenia ako napríklad HIV alebo ebolu. Vakcína sa iba vyvíja. V popredí záujmu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sú najmä štyri možnosti liečby.

Deti a tínedžeri už niekoľko rokov čoraz viac opúšťajú svoje domovy a častejšie upadajú do depresií. Čo sa stalo? V sociálnom prostredí došlo na jednu radikálnu zmenu: mobily a tablety nadobro prenikli pod strechy našich domovov a dostali sa do rúk našich detí.

Moderátor a tvrdý rocker o živote otca v čase dobrovoľnej karentény, prežívaní adoptívneho rodičovstva, stratách a príležitostiach v čase pandémie. Čo ho naučil Anton Srholec, ako sa dá budovať manželstvo v čase krízy, čo mu pomáha vytrvať v ňom a prečo je stále presvedčeným katolíkom?

Už tento víkend sa Slovensko zapojí do globálneho boja proti pandémii COVID-19. Na špeciálnom virtuálnom podujatí Hack the Crisis Slovakia budú účastníci hľadať riešenia akútnych problémov v zdravotníctve, ekonomike, kultúre či vo vylúčených komunitách.

Na jeseň minulého roku sme pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie zrealizovali v jednom z bratislavských podchodov malú intervenciu. Na mieste, kde boli umiestnené reklamné panely, sme nainštalovali fotografie politických väzňov. Sprevádzali ich citáty, v ktorých sa väzni delili o svoju skúsenosť s väzením a pohľad na slobodu. 

Hovorca Filozofickej fakulty Karlovej univerzity napísal fejtón o tom, aké sú krásne dnešné dievčatá v rúškach. A prišiel o miesto. To už Čechom v karanténe odľahlo? Alebo preskočilo? Alebo je príbeh zložitejší?