Štefan Hríb: Text ruského oligarchu je falošný

Ak skvelý britský týždenník uverejní text sankcionovaného ruského miliardára, musí to mať dobrý dôvod. A naozaj má, len inak, než by si Melničensko prial.

Nebudem tu vymenúvať všetky falošné tóny textu, ktorý sa tvári ako ústretový k Západu. Už pri zbežnom čítaní si ich náš čítateľ nájde sám. Za kľúčový považujem ten tón, ktorý hovorí o suverenite. A keďže sa k nej Melničenko neustále vracia, nijako neskrýva, že minulá aj budúca suverenita Ruska je jadrom jeho úvahy.

Suverenita štátu je pojem, voči ktorému nemožno namietať. Melničenko to vie, preto s ním vyšiel. V dobe rozvinutého voľného pohybu tovaru, kapitálu a do veľkej miery aj osôb je síce suverenita jednotlivých štátov v mnohom obmedzená, a to platí aj pri ich vstupe do širších zväzkov, ale samotné právo štátov rozhodovať o svojom osude, spojenectvách a krokoch v nich je všeobecne prijímané ako nedotknuteľné. Aj právo Ruska je takto chápané.

Melničenko však tvrdí, že suverenita Ruska nie je rešpektovaná, čo má byť koreňom všetkých problémov, vrátane ruskej agresie proti Ukrajine. Toto je jadro jeho textu, pričom je až zábavné, že za dôkaz považuje západné sankcie voči nemu samotnému.

Ale nechajme zábavné veci bokom. Melničenkov text nesformuloval nič nové. On len pod rúškom novej eseje zhrnul staré ruské videnie sveta. Je to svet, v ktorom má Rusko suverenitu aj nad okolitými krajinami. Môže s nimi robiť, čo uzná za vhodné, lebo je to jeho sféra vplyvu, jeho svet, jeho poddanstvo. Súčasné Rusko teda znovu raz sníva o suverenite, ktorá nie je obmedzená jeho hranicami. Až Rusko, ktoré ovláda svoje satelity z éry komunizmu, sa samo považuje za suverénne. Ukrajina, Gruzínsko či Moldavsko majú smolu. Melničenko vlastne tvrdí, že ak slobodný svet uzná ruskú suverenitu nad jeho okolím, Rusko bude ochotné hovoriť o novom bezpečnostnom usporiadaní celého sveta, a ak nie, až bezočivo pripomína jadrové zbrane.

Je to užitočný text. Ukazuje myslenie veľkej časti ruskej elity, ktorá stále žije v presvedčení, že Rusko je predurčené ovládať okolité národy a štáty a ako jeden z kľúčových pólov sveta musí určovať beh dejín. Táto časť elity si stále nechce pripustiť, že Rusko prehralo Studenú vojnu, takže už stratilo svetom trpenú rolu Sovietskeho zväzu s jeho sadistickými metódami ovládania iných. A keďže si nepripúšťajú ani to, že Lenin a Stalin ako otcovia zakladatelia suverénnej ríše boli zločinci, dodnes vidia zašlú suverenitu nad inými ako čosi, čo treba obnoviť. Ale to už nepôjde. Dnešné Rusko už nie je ani svetová, ani regionálna veľmoc. Stratilo Sýriu, stráca Kaukaz, prišlo o vplyv vo Venezuele aj v Iráne, voči Číne smeruje k stavu ekonomickej aj geopolitickej podriadenosti. A to, čo Rusko zažíva na vzdorujúcej Ukrajine, je celosvetovo zaregistrovaný dôkaz o slabosti bývalého impéria zla.