Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Sovietsky prevrat v Československu

.martin Horička .spoločnosť .história

Komunisti by sa k moci v Československu nikdy nedostali, keby ich nepodporovali súdruhovia z Moskvy. No o úlohe Sovietov pri organizácii februárového prevratu toho vieme stále len málo.

Sovietsky prevrat v Československu HULTON–DEUTSCH COLLECTION/CORBIS/GETTY IMAGES 25. február 1948, Praha: Stretnutie prezidenta Beneša s Gottwaldom, kde Beneš súhlasil s menovaním komunistických ministrov.

vo februári 1948 uskutočnili komunisti v Československu štátny prevrat, ktorým sa zmocnili krajiny na ďalšie štyri desaťročia. Už od 25. februára, keď prezident Edvard Beneš kapituloval a súhlasil s menovaním komunistickej vlády, sa vedie diskusia o tom, ako veľmi do udalostí v Prahe zasahovala cudzia veľmoc – Stalinov Sovietsky zväz. Stručná odpoveď je: veľmi. Tá menej stručná je: veľmi, ale inak, ako si bežne ľudia myslia.

tretia republika

Februárovému prevratu predchádzalo v Československu krátke obdobie demokracie, ktoré dnes označujeme ako tretia republika. Tá vznikla na sklonku druhej svetovej vojny po porážke nacistického Nemecka a zanikla, keď komunisti ovládli štát vo februári 1948. Tretia Československá republika existovala nakoniec len tri roky. Oproti tej prvej, demokratickej republike v medzivojnovom období sa odlišovala politicky, ale aj kultúrne či národnostným zložením. Právo podieľať sa na politickom živote stratili obyvatelia „neslovanských“ menšín, teda predovšetkým Nemci, ktorí boli priamo vysídlení, a Maďari, ktorých sa vláde vysídliť nepodarilo, hoci sa snažila.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite