hoci sa kúzlo bezprostredne prežívaných okamihov prirodzene vzďaľuje, s odstupom prichádza aj nová potreba reflexie. A nové kritické spracovanie zase rovnako prirodzene vedie k tomu, že o minulých udalostiach vieme dnes v istých ohľadoch aj viac, než sme mohli vedieť vtedy, v daných okamihoch.

Stav, v ktorom sa nachádzame, dnes nevyzerá ktovieako veselo. Ak však nestratíme schopnosť vnímať zmysel našej spoločnej minulosti (čo znamená aj jeho nové objavovanie), ani naše súčasné sklamania a bolesti nemusia byť pociťované ako neznesiteľné. Také by totiž boli, len ak by už žiadny ďalší zmysel nedávali, ak by boli zbytočné, ak by boli koncom všetkého, samé v sebe a pre seba.

keď prevládne necnosť 

Nikdy, ani na okamih, som si počas tých tridsiatich štyroch rokov nemyslel, a ani dnes si nemyslím, že čokoľvek z toho, čo sme zažívali a zažívame, je zbytočné a stratené. Ani dnes, keď sme opäť v istých ohľadoch znova na začiatku. Pravda, záleží to aj na nás. Ten, kto odmieta ponúkanú možnosť rozpomínať sa a znovunachádzať, ten bude vedieť vždy iba stonať, nadávať, pľuvať a obviňovať, aj keby zažíval len a len neustály úspech, kariérny rast a materiálne pohodlie.