toto je už piata lampa zo série venovanej kvantovej mechanike, pričom hlavnou postavou každej časti bol nejaký konkrétny fyzik. Ktorí to boli doteraz a kto to bude dnes?

Prví dvaja boli Max Planck a Albert Einstein. Jeden z nich prišiel s úplne revolučnou myšlienkou kvantovania energie, nech už to znamená čokoľvek, a druhý tú myšlienku významným spôsobom rozšíril. Tretí bol Niels Bohr, ktorý ideu kvantovania veľmi úspešne preniesol do fyziky atómov. Tým dosiahol výrazné, ale stále len čiastočné porozumenie atómom. Oveľa hlbšie porozumenie priniesla až kvantová mechanika, ktorú objavil štvrtý človek z našej série – Erwin Schrödinger (a nezávisle od neho Werner Heisenberg). No a dnes bude reč o Richardovi Feynmanovi – z dosť pofidérnych dôvodov.

prečo pofidérnych? 

Pretože aj keď Feynman urobil v rámci kvantovej teórie veľmi veľa a dostal za to Nobelovu cenu, my ho tu budeme spomínať v súvislosti s niečím, čo je v porovnaní s jeho naozajstnými objavmi úplná prkotina.

počkaj, ideme predsa hovoriť o takzvanom dvojštrbinovom experimente, a ten bol v ankete nejakého vedeckého časopisu vyhlásený za najkrajší vedecký experiment v histórii.

Ale ja s tým hodnotením absolútne nesúhlasím. V prvom rade preto, lebo to v skutočnosti nebol nijaký experiment. Bol to takzvaný myšlienkový experiment, čiže niečo, čo si len predstavujeme. Richard Feynman použil tento experiment v jednej svojej prednáške ako príklad, na ktorom vysvetlil základy kvantovej mechaniky – a tým ho veľmi spopularizoval. Ak toto ľudia hodnotia ako najkrajší experiment, tak podľa mňa nevedia, o čom hovoria.