Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

/ODOMYKÁME/ Juraj Benetin: O metre si klameme už 40 rokov

.peter Bálik .anton Vydra .rozhovory

Je hlavným architektom projektu Vydrica v bratislavskom podhradí. Prečo je to posledný dielik skladačky, ktorá prepojí Staré Mesto s hradným vrchom? V čom je rozdiel medzi hudbou a architektúrou a čo ho naučili protesty na námestiach? Architekt a spevák Juraj Benetin.

/ODOMYKÁME/ Juraj Benetin: O metre si klameme už 40 rokov BORIS NÉMETH

v rozhovore s architektom a spevákom Jurajom Benetinom sa dočítate:

  • aká je história Vydrice a prečo o ňu dlho nikto nemal záujem
  • aké boli pôvodné plány Mostom SNP a čo sa s tým dá robiť dnes
  • ako vníma Bratislavu a ako pracuje pri navrhovaní ulíc a mestských zón
  • v čom je nový album Korben Dallas iný a aký bude ďalší
  • ako vnímal protesty a v čom sa podľa neho spoločnosť mení

vydrica je dodnes ťažobou Bratislavy. Celé roky chátrala. Keď sa zrovnala zo zemou, jej zvyšky a prázdny priestor, čo po nej zostal, ostali ľuďom dlhé roky na očiach. Prečo toľko trvalo, kým sa na tomto mieste začalo stavať?

Je to nekonečná história. Snažili sme sa naštudovať si o tomto mieste čo najviac, stretali sme sa s rôznymi ľuďmi, ktorí o tom veľa vedia. Asi najzávažnejším faktorom bolo, že Vydrica bola vždy protipólom voči opevnenému mestu. Bolo to niečo ako liberálne predmestie s vlastným prístavom, školou a všetkým ostatným. Žili tu skôr neštandardní občania a rôzne etniká: Židia, Balkánci, najmä Srbi, nik z nich nebol v meste príliš vítaný. Obchod na Rybnom námestí spájal vtedy oba svety.

kedy začala štvrť upadať?

V 19. storočí. A od začiatku 20. storočia sa územie postupne vysídľovalo. Tým, že odtiaľ vyháňali rôzne etnické skupiny, miesto sa stalo pre spoločnosť aj pripomienkou jej hriechov, nebolo teda oživované či rekonštruované. Ani po veľkom požiari východnej časti podhradia v roku 1913 ho nedali dohromady. Po druhej svetovej vojne ho pohlavári nadobro odpísali. Keď sa postavil Most SNP, ktorý sa zapichol ako šíp do miesta, kde sa rozkladalo Rybné námestie, zlikvidoval sa bod interakcie medzi Podhradím a mestom. To všetko spôsobilo, že bolo zbúrané takmer celé Podhradie – oveľa väčšie územie, než bolo kvôli mostu SNP nutné. Most nie je jediným dôvodom zániku Vydrice. 

no podľa mnohých Most SNP zničil ducha Bratislavy.

Niečo zničil, niečo priniesol. Zbúranie bol drastický krok, ale už od druhej svetovej vojny vznikali rôzne koncepcie, ako by sa toto územie malo rozvíjať. Našli sme množstvo dokumentov, napríklad súťaž z roku 1941, ktorá bola prístupná iba árijským architektom. Vyhral ju taliansky tím. Viac-menej všetci súťažiaci chceli zbúrať hrad, takže bol prakticky na odpis. Jeho záchranu iniciovali až neskôr Alfréd Piffl a Janko Alexy.

neboli s mostom SNP aj iné plány?

Boli, ale išlo o plány, ako inak by mohla vyzerať križovatka, ktorá je skôr dopravným než architektonickým dielom. Existujú dokumenty, v ktorých tvorcovia mosta hovoria, že si to celé predstavovali inak, a my na ich slová nadväzujeme. Snažíme sa otočiť to. Ten priestor môže fungovať inak. Dnes je to odpudzujúca vec, no mal by to byť priestor, ktorý skôr spája. Niečo ako kĺb či uzol. Vydricu treba doplniť, ostala posledným prázdnym kúskom skladačky, lebo podhradie sa medzičasom dostavuje. Na mieste, kde bola domová zástavba, vznikol parlament. Potom sa postavila Židovská ulica, neskôr Zámocká. Môžeme mať voči obom výhrady, no autori rešpektovali parceláciu a celkové vyznenie bývalého podhradia. Nakoniec vznikol nový Zuckermandel. Ostala už len Vydrica. Keby sa niečo spravilo s Mostom SNP a Rybným námestím, čiže s priestorom, ktorý je dnes odpornou konečnou autobusov, pešia zóna by mohla pokračovať ďalej smerom na hradný kopec a podhradie. A to je výzva pre Vydricu. Ak by sa to podarilo, bude to veľká vec.

o novej Vydrici sa hovorí od roku 2006. Čo ju najviac brzdilo?

Brzdilo ju viac problémov, nie jeden. Len na územné rozhodnutie sa čakalo päť rokov, hoci by to štandardne malo trvať zopár mesiacov. Zaútočila hospodárska kríza, ktorá dosť ovplyvnila uvažovanie o tomto projekte. A prišli iné trendy v urbanizme a verejných priestoroch. Bolo v tom zahrnutých množstvo aktérov, ktorí to videli inak a nesúhlasili ani s územným plánom. My na projekte robíme dva a pol roka a snažíme sa ho dostať do realizovateľnej podoby. 

„Na území Vydrice sú barokové pivnice, Kempelenov vodovod, ľadové jamy, ktoré slúžili ako chladničky.“

námietky v súvislosti s prílišnou výškou budov sú opodstatnené?

S tou námietkou prišiel pán Vagač, ktorý je aj poslancom mestského zastupiteľstva. On historicky nesúhlasí s tým, ako je nastavený územný plán zóny. Hovoríme s ním o tom, párkrát sme sa aj stretli. Ja si myslím, že výška budov je primeraná. Územný plán zóny robili ateliéry BKU a Aurex, ten pri dimenziách ulíc vychádzal z ulíc korza – Panenskej a Laurinskej, ale aj z pôvodných ulíc, ktoré tvorili Vydricu. Je to dobre nastavené, overovali sme si to aj cez virtuálnu realitu. Vždy, keď projekt prezentujeme, necháme ľudí, aby si tým prešli.

na rade sú pamiatkari. Sú ešte v okolí Vydrice neodkryté náleziská, ktoré sa stavbou štvrte znehodnotia?

Neviem o tom, no boli tam už tri archeologické prieskumy a počas výstavby je nariadený dohľad, keby sa ešte niečo našlo. Nie je to pravdepodobné, no môže sa to stať. Sme na mieste, kde vznikla Bratislava, no vďaka sondáži takmer presne vieme, čo sa tam nachádza. V podmienkach územného rozhodnutia máme určené, čo máme prezentovať, čo nechať, čo premiestniť, zachovať či ukázať.

čo je to?

Sú tam historické artefakty ako barokové pivnice, Kempelenov vodovod, ľadové jamy, ktoré v stredoveku slúžili ako chladničky. Sú tam pivnice, jamy a jaskynné útvary. Máme určené, čo z toho treba zachovať, no nemusíme ich sprístupniť, lebo by to mohlo byť nebezpečné. A, samozrejme, je tam aj dôležitý historický artefakt Subclub. (Smiech.)

a Vodná veža?

Tá je v strede územia. Je to mestský pozemok a národná kultúrna pamiatka. Je srdcom toho miesta. Keď človek vojde do nej a ide dolu, vidí vrstvy z keltského osídlenia z 1. storočia pred Kristom. Je to najstaršia stojaca architektúra v meste, ktorá zažila nájazdy Mongolov a Turkov. Na brode bola mýtnica. Osídlenie sa tiahlo odtiaľ až po dnešnú Hlavnú stanicu. Mám sen, že by tam stálo múzeum, kde by sa turisti mohli dozvedieť viac o tomto meste, potom by sa vyviezli výťahom na hrad. Ale Vodná veža je v rukách mesta. My máme nejakú predstavu, no rozhodujúce slovo má mesto.

 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite