po voľbách v Maďarsku sa na Slovensku zdvihla vlna úvah o tom, ako to napodobniť – ako by mohli demokratické sily poraziť súčasnú moc. A je zaujímavé, že hlavným nápadom je to, čo sa opakuje už hádam 30 rokov – vraj najlepšie by bolo, keby všetky opozičné strany kandidovali spolu, aby vznikla jedna strana ako v prípade Pétera Magyara. Pritom Péter Magyar neintegroval opozíciu, ale išiel mimo nej. Napriek tomu sa tu stále šíri predstava, že všetci pod jednou strechou je základ a záruka úspechu. Dnes som si zavolal dvoch ľudí, ktorí boli pri tom v roku 1998, keď sa takéto úvahy tiež objavovali. František Mikloško a Peter Zajac. Moja prvá otázka je: Čo hovoríte na to opakované volanie po jednej kandidátke? 

František Mikloško: To bolo veľké volanie v roku 1998. Bolo spôsobené viacerými vlnami. Prvá bola, že bolo potrebné nejako sa zbaviť Čarnogurského – už tam akoby nepasoval. A dopredu sa tlačil Mikuláš Dzurinda, ktorého vtedy podporovala aj Markíza. Pracovalo sa na tom, aby bol lídrom. Pôvodne to mala byť trojkoalícia: DEÚ, KDH a Demokrati. Lenže my v KDH, spolu s Demokratmi, teda aj s tu prítomným Petrom Zajacom, sme žiadali, aby lídrom zostal Ján Čarnogurský, keďže bol predsedom. Aby sa však presadil Dzurinda, pribrali sa ešte Zelených a sociálnych demokratov. Tí potom rozhodli, že lídrom bude Dzurinda. Ján Čarnogurský v rozhodujúcej chvíli povedal, že odchádza a nebude kandidovať – že si ponechá značku KDH. SDK vyhralo – teda vyhral Mečiar, ale SDK bol druhé a malo potenciál zostaviť vládu. Lenže SDK malo menej percent, než keby sme jednoducho spočítali hlasy všetkých strán, ktoré doň vstúpili. Tak či tak, v tej chvíli to bol veľký úspech. Historicky – aj keď nie hneď v prvom volebnom období, ale až v druhom, kde sme mali veľmi tesnú väčšinu – sa Slovensko dostalo do EÚ a NATO. Osobne dodám, že sme prijali aj Vatikánske zmluvy, ktoré sú dodnes ukotvené. Vtedy to bol veľký úspech. Ale aký bol dlhodobejší výsledok? KDH bolo oslabené, síce prežilo, ale muselo začínať odznova. V roku 1998 sme mali 14 %. Tá sila odporu voči Mečiarovi prinášala rešpekt. Potom sme sa vrátili na nejakých 10 %. A dnes už väčšina tých strán neexistuje. Sociálnu demokraciu prevzal Fico, Zelení zanikli, DEÚ zanikla, SDK zaniklo. Takže keď sa na to pozrieme: dnes mi mnohí hovoria, že sa treba spojiť, lebo ide o Slovensko. Áno, ide o Slovensko. Ale výsledok môže byť ten istý – že po voľbách budeme všetci začínať odznova a niektoré strany zaniknú. Je potrebné veľmi vážne si položiť otázku, či to má zmysel.  

peter, prečo sa ten nápad stále opakuje? 

Peter Zajac: Ľudia si myslia, že keď sa dajú dokopy dve, tri, štyri či päť strán, tak výsledok bude väčší ako aritmetický súčet ich percent. Lenže takto politika v normálnom slobodnom svete nefunguje. Pluralita politického systému stojí práve na tom, že nevzniká jedna strana – ako za komunizmu, fašizmu či nacizmu –, ale že existujú rozdiely medzi jednotlivými stranami. Je to prirodzené a samozrejmé. Potreba všetkých zlúčiť vychádza teda z veľkej ilúzie. A nie je to len slovenský jav – aj inde vo svete vidíme tendenciu spájať strany bez ohľadu na ich prirodzené rozdiely. Som presvedčený, že je to zlé. Aj že z toho nikdy nevznikne silnejšia strana, ale naopak – skúsenosť ukazuje, že takto vzniknutá strana má vždy menej percent ako súčet jednotlivých strán. Inými slovami: ak sa dnes hovorí, že má vzniknúť jedna veľká volebná strana, tak sa prehliada to, že podľa doterajších skúseností by mala menej percent než reálny súčet tých strán. Je to preto, že taká strana ide príliš doširoka a v jednej chvíli sa hlasy nezačnú sčítavať, ale odčítavať. Skúseností na Slovensku máme dosť. SDK, ktoré spomenul Fero Mikloško, malo vo voľbách o približne 6 percent menej, než by bol súčet strán, ktoré ho tvorili: KDH, DEÚ, DS, Zelení a sociálni demokrati. Dôvod je jednoduchý – Zelení a sociálni demokrati boli na opačnom konci spektra než napríklad KDH alebo Demokratická strana. A ľudia nie sú hlúpi. Politici si myslia, že voliči sa budú riadiť jednoduchým súčtom, ale voliči si povedia, že takémuto zoskupeniu hlas nedajú. Vtedy mali aj alternatívu – SOP, teda Schusterovu stranu, alebo maďarské strany.