vaším hlavným objavom je objav planéty mimo našej Slnečnej sústavy. Keď bežní ľudia počujú o takomto objave, zrejme si predstavia fotografiu podobnú záberom zo sci-fi filmov. Obrázok z článku v časopise Nature z roku 1995 je však oveľa nudnejší. Je na ňom pár bodov, cez ktoré je preložená sínusoida. Dobrá správa je, že keď si takýto obrázok zaslúži Nobelovu cenu, potom ju možno jedného dňa môže získať ktokoľvek z čitateľov .týždňa. Kde na tom obrázku je tá planéta, respektíve ako je na tom obrázku tá planéta prítomná?

Musím povedať, že sa teším, keď ho vidím – pre mňa bol tento nudný obrázok (smiech) veľmi dôležitý. Takže čo je za ním. Planéty odrážajú iba malú časť svetla svojej hviezdy. Predstavme si, že sa z veľkej diaľky pozeráme na Slnko a veľkú planétu ako napríklad Jupiter. Jupiter odráža len jednu miliardtinu svetla Slnka, takže by sme ho pri tom Slnku vôbec nevideli. Ak chceme vidieť planétu, musíme vyvinúť nejakú nepriamu techniku, ako pozorovať nie samotnú planétu, ale nejaké jej prejavy. Jedna taká technika spočívala v pozorovaní drobného pohybu hviezdy spôsobovaného obehom planéty. Tá technika bola navrhnutá dávno pred naším objavom, ale vtedajšie prístroje neumožňovali jej praktickú realizáciu. 

všetci sme sa v škole učili, že podľa Aristotela obieha Slnko okolo Zeme, neskôr sme sa učili, že podľa Kopernika Zem obieha okolo Slnka. Málokto z nás sa ale v škole dozvedel, že ani to nie je úplná pravda, že Zem aj Slnko obiehajú okolo spoločného bodu, ktorý sa volá hmotný stred. Vaše pozorovanie planéty teda nebolo pozorovaním tej planéty, ale pozorovaním príslušného pohybu hviezdy?

Nepozorovali sme ani pohyb hviezdy, ale pozorovali sme malé zmeny jej rýchlosti. Na tom obrázku je zakreslené práve to, ako sa rýchlosť jednej konkrétnej hviezdy mení s časom. Zmeny rýchlosti presne zodpovedajú tomu, čo by sme mali pozorovať pri hviezde, okolo ktorej obieha ťažká planéta podobná Jupiteru. Táto konkrétna planéta obieha v extrémnej blízkosti hviezdy, čo vieme z doby jej obehu, a tú zas vieme z tej sínusoidy na obrázku. Ide o periodickú zmenu s periódou trvajúcou 4,2 dňa. 

čiže rok na tej planéte trvá len o niečo viac ako štyri pozemské dni? 

Presne tak. Jeden z mojich amerických kolegov hovorí, že je to hrozná planéta, lebo tam treba platiť dane každé štyri dni.

prečo ste našli práve túto planétu? 

Keď sme zostrojili nový presný spektrograf, ktorý umožňoval sledovať malé zmeny rýchlosti hviezd v smere od nás a k nám (vďaka tzv. Dopplerovmu efektu – pozn. red.), vytipovali sme si veľkú vzorku hviezd podobných Slnku a začali sme merať ich rýchlosti (merania robili Michel Mayor a Didier Queloz, Nobelovu cenu získali spolu – pozn. red.).