keď som sa ťa pýtal, o čom by mala byť ďalšia lampa zo série o kvantovej fyzike, tak si mi povedal, že o predmetoch z rozprávok. Keď som sa čudoval, trval si na tom, že bez takejto lampy bude tá séria neúplná. Viac som sa nepýtal, ale pýtam sa teraz: prečo rozprávkové predmety? 

Z marketingových dôvodov. To, o čom musíme hovoriť, sú vlastnosti materiálov a ich súvis s kvantovou fyzikou. Pretože prakticky všetky vlastnosti prakticky všetkých materiálov sú určené práve kvantovou mechanikou. 

Už pri chémii sme si hovorili, že kvantová mechanika sa týka bežných vecí okolo nás. Tam však išlo len o niekoľko málo atómov a ich chemickú väzbu. Keď je atómov veľa, vchádzajú do hry úplne nové javy, a o tých chcem dnes hovoriť.

nejako som tam nepostrehol tie rozprávky. 

Hneď to bude. Keď sa v univerzitných kurzoch fyziky skúmajú vlastnosti materiálov, veľa času sa venuje takým „vedeckým“ vlastnostiam ako elektrická vodivosť, tepelná vodivosť, magnetizmus a podobne. Mne sa ale zdá, že najviac človek precíti mágiu kvantovej fyziky pri vlastnostiach „nevedeckých“ predmetov, a nie feromagnetov, polovodičov či supravodičov. No a rozprávkové predmety sú jednak dostatočne „nevedecké“ a jednak sa mi spojenie vedy a rozprávok zdá ako dobrý marketingový ťah.

takže teraz sa ideme rozprávať o jednotlivých takýchto predmetoch?

Áno, a dokonca na to, čo chcem povedať, nám budú stačiť tri: prsteň, zrkadlo a meč. Začneme prsteňom – zlatým prsteňom s diamantom. Na prsteni sa dá ilustrovať veľmi veľa kvantovej fyziky a okrem toho tým nepriamo vzdáme hold prvým krokom v histórii tejto vedy. Albert Einstein urobil jeden z najdôležitejších takýchto krokov vysvetlením záhady merného tepla diamantu, o tom sme už v jednej z predchádzajúcich lámp hovorili. A Ernest Rutherford objavil atómové jadrá pomocou tenučkej zlatej fólie.