Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dažbog, daj nám svoje sily!

.peter Bálik .reportáže .reportáž

Skalické pivo Vintoperk je legendou slovenského domovarčistva. O remeselnom pivovare, ktorý varí „enem pro nás a naše deti“, sme sa rozprávali s jeho majiteľom Andrejom Michalovičom.

craftové pivovary, ktoré sme navštívili, sa na vás odvolávajú ako na pionierov varenia piva na Záhorí. Je to tak?

Áno, na Záhorí sme boli naozaj prví. No vôbec prvý domovarič na Slovensku bol Dalibor Hanzel z Nového Mesta nad Váhom. Ten začínal už v roku 2004. Aj sme sa uňho niečomu priučili. Neskôr tu bol domovarič z Košíc Adrian Postha a v roku 2009 sme si navarili prvú várku aj my. 

prečo ste začali variť pivo?

Sme bývalí hokejsti. V Skalici dlhé roky funguje amatérska hokejová „horská“ liga, stretli sme sa v jednom tíme. Po zápasoch sme chodili na pivo a občas aj na rockové festivaly. V roku 2009 sme boli na zimnom Masters of Rock v Zlíne. Gotický rock na koncerte nás až tak nebavil, tak sme zašli radšej na pivo do malej putiky, kde Svijany prevádzkovali svoju krčmu. Na bare mali päť pív. Boli skvelé. Tak sme sa tam naliali, že sme sa už ani na koncert nevrátili. Hovorili sme si, že u nás, žiaľ, také pivo nemáme, len europivá. Vtedy som utrúsil, že niekde som čítal, že pivo sa dá variť aj doma. Kamarát Ivan sa toho chytil, od rána gúglil a na druhý deň na zápas doniesol náš prvý recept. 

kde ste navarili prvé pivo?

Uňho doma v letnej kuchyni. Mali sme jačmeň, kvasnice, chmeľ, vodu zo studne. Šrotovačku sme nemali, len kuchynský mlynček. Bola to zábava, v supermarkete sme si nakúpili pivá a zas sme sa nadrali. No prvú várku sme spravili. Potom aj druhú. Nevydržali sme čakať, tak sme ju stočili hneď po dvoch týždňoch. Bol to skôr pivný burčiak, ale pre nás to bolo vtedy najlepšie pivo na svete. Neskôr sme sa presťahovali do väčších priestorov, do pivnice v centre mesta. To už sme mali stolitrový kotol. Potom nás postupne začali navštevovať chalani zo Stupavaru, Hellstorku, Štramáku, ktorým sme s radosťou pomáhali s prvým varením ich piva. V roku 2010 sme šli do Rožňavy na našu prvú domovaričskú súťaž, hovorili sme si, že im všetkým ukážeme, no zrazu sme videli, ako má vyzerať správne pivo. Nechali sme si poradiť. Postupne sme do toho prenikali, hľadali nové recepty. Potom prišli prvé diplomy. Dodnes všetky visia na stene v našom pivovarskom sklepe. Kamaráti nám pivo väčšinou chvália. Vždy radi vidíme, ako sa im po prvom dúšku otvoria oči. Náš „sládek“ Ivan ženie kvalitu nášho piva vždy do dokonalosti. Momentálne máme výbornú svetlú jedenástku. Už pred rokom som mu hovoril, že je skvelá, už s ňou nič nerob. Nedalo mu to, ešte aj tú vylepšil. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite