Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Voľby v Nemecku menia vládu. Socialisti po prepade končia, Merkelovej CDU-CSU zrejme vytvorí koalíciu s liberálnou FPD a Zelenými. A hoci krajná AfD narástla, nemecký volič utečencov zvládol.  Štefan Hríb

Dobré správy z Bardejova

.andrej Bán .reportáže .reportáž

Toto leto sa príliš nevydarilo, umorili nás horúčavy aj politici. O to viac potrebujeme čosi vznešené. Ponúkame vám objavovanie jedného mesta na východe a jeho činorodých obyvateľov.

Dobré správy z Bardejova Andrej Bán

od roku 2000 je Bardejov zapísaný na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Exkluzívna značka historickej metropole horného Šariša očividne pomohla. A nejde iba o vyššiu návštevnosť. Napokon, ani uprostred leta tu turisti nepreplnia úchvatné Radničné námestie s gotickými meštianskymi domami, s Bazilikou svätého Egídia či s bývalou Mestskou radnicou z roku 1505, prvou stavbou renesancie na území Slovenska. Genius loci kedysi slobodného kráľovského mesta netvoria iba pamiatky a ich obnova, ale aj ľudia s nimi spojení. Či už ide o židovské suburbium alebo o hrad Zborov.

fasáda pána Löwyho

Bardejovčan Pavol Hudák (31) vyštudoval na univerzite v Nitre slovenské dejiny. Nenápadný mladý muž  stojí spoločne so svojím otcom za záchranou priestoru označeného ako židovské suburbium. Ide o jedinečný komplex rituálnych stavieb na Mlynskej ulici, ich jadrom je najstaršia synagóga na území Slovenska z roku 1806. V roku 2008, keď sa chátrajúceho objektu otec a syn Hudákovci ujali, tam sídlilo železiarstvo so skladovými priestormi. Dnes pritom nežije v Bardejove a jeho okolí žiadny Žid, holokaust počas 2. svetovej vojny tunajšiu početnú a významnú komunitu úplne zdecimoval. V stredovekom meste pritom kedysi spolunažívali Slováci, Nemci, Maďari, Rusíni, Židia a Poliaci. Medzi prvé zmienky o židovskej komunite, presnejšie o obchodníkoch z jej radov, patrí výnos kráľa Belu IV., ktorý v roku 1247 vymedzil mníšskemu rádu cisterciánov rozsiahle pozemky v okolí.

„Nemám židovské korene, ale pamätám si, že ako malý chlapec som do suburbia chodieval, v okolí sme mali klzisko. V tej dobe bolo mikve, teda židovské kúpele, v ruinách. Pôsobilo to tu na nás ako rozprávkový tajomný priestor,“ spomína Pavol Hudák. Neskôr, už ako študent, zistil, že v jedinej práci svojho druhu, v obsiahlych dejinách Bardejova z roku 1975, teda z čias socializmu, nie je o tunajšej židovskej komunite takmer nijaká zmienka. „S otcom sme vedeli, že táto komunita bola šiesta najpočetnejšia na Slovensku. Začali sme teda bádať v archívoch, objavili sme fascinujúci zaniknutý svet. V roku 2010 sa vyskytla príležitosť, počas Európskeho dňa židovskej kultúry sme prvýkrát otvorili pre verejnosť synagógu na Kláštornej ulici. Prišlo štyristo ľudí, čo je na Bardejov nevídaná vec. Pre veľký záujem sme program zopakovali,“ pokračuje Pavol Hudák.

Prelomom bolo, keď nadviazali kontakty s preživšími v zahraničí, najmä v Izraeli. Z hlbín zabudnutia sa vynorili mená rodákov ako Emil Fisch či Rudolf Löwy, obchodník s vínom a majiteľ jedného z najkrajších domov na námestí s popisným číslom 26. Prisťahoval sa do mesta pred 1. svetovou vojnou zo susedných Raslavíc. Legenda uvádza, že fasádu jeho domu zdobil motív Nanebovystúpenia Panny Márie, čo mu ako predsedovi tunajšej židovskej obce úplne neimponovalo. Prikázal fasádu premaľovať, ale v noci prišla búrka a farbu zmylo. „Necháme to tak, je to Božia vôľa,“ povedal na prekvapenie mnohých Löwy.

„Nenápadný mladý muž so svojím otcom stojí za záchranou bardejovského židovského suburbia.“

Z Raslavíc pochádza aj Giora Solar, významný izraelský pamiatkar, ktorý má azda najväčšiu zásluhu na zápise Bardejova na zoznam UNESCO. Potom tu pomáhal aj ako dobrovoľník a architekt pamätníka.

statoční a spravodliví

Vchádzame do suburbia, ktoré je dnes pamätníkom a je otvorené na dve hodiny denne pre verejnosť. V susedstve je športová hala aj Hypernova, v areáli je kotolňa a požiarnici, pod cestou je skrytá rieka. Tá slúžila aj ako zásobáreň vody pre budovu mikve. Napravo bola dámska, naľavo pánska časť. Z pôvodnej zástavby, ktorá siahala až po železničnú stanicu, tu veľa neostalo; na prelome 50. a 60. rokov ju nahradila socialistická zástavba.

„Išlo nám o to, citlivo prepojiť minulosť so súčasnosťou. Iba na základe jednej starej fotografie, na ktorej bol svadobný sprievod rodiny Katzovej, sme domy zrekonštruovali. Identifikovali sme veľkosti a pomery okien a domov,“ vysvetľuje so zväzkom veľkých kľúčov v ruke Hudák. Objekt v správe kultúrno-turistického centra sa z bezpečnostných dôvodov zamyká.

Naľavo na stenách je impozantný súbor čiernych mramorových dosiek v tvare náhrobkov s nápisom, každý má svoje meno v slovenčine, angličtine a hebrejčine. Sú na nich vyryté mená viac ako 3 400 deportovaných z Bardejova a 49 obcí v okolí. Aby ich mohli skompletizovať, museli Hudákovci spracovať viac ako desaťtisíc listov a iných archívnych dokumentov. Gigantické dielo. Je sobota a okolo pamätníka holokaustu kráča bujarý rómsky svadobný sprievod s neodmysliteľnou živou muzikou, okoloidúci vodiči zdravia trúbením. Je to zvláštne, ale v tomto meste, pôvodne pestrom a tolerantnom, získala Kotlebova ĽSNS vlani vo voľbách takmer desať percent.

„Najväčší zmysel vidíme v tom, že sem chodia desiatky škôl.  Deťom predstavujeme personalizované príbehy. Dáme im do ruky fotografie deportovaných a povieme im, aby našli ich meno na stene. Až tak si to, čo sa stalo za vojny, vedia lepšie predstaviť,“ vraví Hudák. Na tabuliach sú aj mená ôsmich spravodlivých z Bardejova, ide o statočných nežidov, ktorí zachraňovali ľudí pred deportáciami. Hudáka obzvlášť teší, že je medzi nimi aj gréckokatolícky farár či pravoslávny pop. Výstavbu pamätníka finančne zabezpečoval Výbor preživších založený v Los Angeles, ide zväčša o súkromných donorov. Cenné je, že mesto prevzalo záväzok starostlivosti o jeho prevádzku. Jadrom komplexu, ktorý tvorí aj rituálny bitúnok či kotolňa so zachovaným parným kotlom z roku 1910, je stará synagóga. Tunajšia chasidská komunita mala úzke väzby na poľský Nowy Sącz, kde bolo sídlo rabínskej dynastie.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite