Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Štefan Hríb: Pochvala tých druhých

.štefan Hríb .názory .editoriál

So Slovenskom to nevyzerá dobre. Trojročný výkon koalície bol v mnohom zahanbujúci, trojročný výkon opozície bol v mnohom podlý. A v spoločnosti sa nebudujú mosty, len nové priepasti. O to dôležitejšie sú pozitívne pokusy.

Štefan Hríb

keď pred rokmi Ivan Kmotrík vstúpil do Slovana, jedna z námietok bola, že preto zanikli dva iné kluby, Petržalka aj Inter. Niečo na tom je. Vlastne dosť. Keď potom vstúpil do vedenia klubu Ivan Kmotrík mladší, námietka bola, že bol na to príliš mladý, príliš málo skromný a ešte aj hodnotovo nezorientovaný. Niečo na tom je. Napokon, sám to viackrát potvrdil – a nielen totalitným gestom priamo na ihrisku. A keď sa do klubu vrátil tréner Vladimír Weiss a s ním aj jeho syn, námietka bola, že tréner nedokáže komunikovať s médiami a syn sa príliš často neovláda. Aj na tom niečo je.

Minulá a už aj táto európska sezóna Slovana však ponúka iné správy. V prvom rade – v Bratislave chodí na prvé predkolo pohárov viac než 10-tisíc divákov a na ďalších už býva opakovane viac ako 20-tisíc ľudí, a býva to festival športu. To samé osebe je veľký počin klubu a najmä pána trénera, ktorý navyše ochotne odpovedá na otázky a opakovane oceňuje kvalitu súperov a ich trénerov.

Ešte väčším počinom je to, čo sa deje na štadióne. Pred rokmi bolo pravidlom, že tvrdé jadro fanúšikov „vyzdobilo“ tribúny extrémistickým obsahom, taký sa aj skandoval, a vo vzduchu bolo násilie. Posledné európske sezóny sa z tohto hľadiska deje niečo ako zázrak – opakovane sa stáva, že sektor hostí zapaľuje svetlice a domáci nie, pričom z neho zmizli všetky nevhodné symboly, transparenty a v drvivej väčšine aj pokriky. Ak to pred rokmi bolo prostredie úplne nevhodné pre deti, dnes samotný klub pozýva tisíc žiakov na každý európsky zápas a vracajú sa aj rodinné návštevy. Napokon, ak pred rokmi išlo o klub preplatených zahraničných hráčov, dnes sa do základnej zostavy hlásia už aj mladšie domáce talenty.

Nič z uvedeného nie je dané natrvalo. Všeličo nevhodné ešte na tribúnach aj v klube drieme a môže znovu vybublať. Ale niečo sa evidentne deje. 

Prečo o tom píšem práve na tomto mieste? Pretože si myslím, že za dobrú snahu patrí každému – aj klubu Ivana Kmotríka, aj trénerovi Weissovi – verejná pochvala. A práve predvolebné Slovensko možno potrebuje počuť, že postupná zmena k lepšiemu je možná aj v tom najnečakanejšom čase a prostredí.

Autor je celoživotný fanúšik futbalového aj hokejového Slovana.

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite