otázka, či je na Slovensku koho voliť, nie je myslená elitársky. Nemyslíme si, že voliť možno len perfektných a nám blízkych demokratov a reformátorov a celá séria našich rozhodnutí od roku 1989 to potvrdzuje. Volili sme VPN, KDH, DS, SDK, OKS, SMK, Most, SaS, Za ľudí, volili sme Ivetu Radičovú, Františka Mikloška, Andreja Kisku, Matúša Valla, Zuzanu Čaputovú, teda strany a ľudí z rôznych táborov. Spájala ich nevyhnutná vlastnosť – boli šancou na zmenu k lepšiemu.

ako na tom sme

Kto je dnes šancou na zmenu k lepšiemu? OĽaNO nie, pretože má predsedu, ktorý nedisponuje schopnosťou spájať ani rešpektom k pravde a partnerom. To, ako zhysterizoval celú krajinu, aký tón vtlačil koaličným vzťahom a aký spôsob verejného pôsobenia zaviedol ako normu, je katastrofa. Pre krajinu, pre OĽaNO, a, paradoxne, aj pre jeho hlavnú agendu, ktorou mala byť spravodlivosť. Lebo ak sa vráti unesený štát, nebude to zodpovednosť nikoho iného, ako predsedu OĽaNO. Jeden darček týmto smerom – Maroša 363 Žilinku – si už dosýta užívame.

Sme rodina je nevoliteľná zo samotného princípu svojho vzniku aj fungovania. Za ľudí sa už tiež nedá voliť. Stratilo totiž nielen zakladateľa, ale aj pôvodný obsah a akúkoľvek perspektívu. Rozpadlo sa, lebo predsedníčka nechcela umožniť rozhodnúť snemu. To je veľký faul. A nemá príťažlivosť, nič nevyžaruje, nemá príbeh.