bolo to ešte počas mečiarizmu – v médiách rástla agresivita voči Maďarom, Židom a domácim „janičiarom”, na uliciach neznámi ľudia urážali tých známych, až napokon došlo aj na fyzické útoky. Formálnym argumentom slovných aj fyzických útokov bola vždy samostatnosť Slovenska, ktorú obete útokov zradcovsky nechceli. Skutočným hýbateľom vtedajšej zloby útočníkov však bol okrem ich osobných komplexov jediný človek. Bol to génius celonárodnej nenávisti Vladimír Mečiar. Trvalo dlhých osem rokov, kým ho Slovensko odmietlo, a potom ešte dlhé obdobie, kým sme prestali byť spoločenstvom rozdeleným nenávisťou, takže napríklad Maďari prestali byť posielaní za Dunaj a holokaust prestal byť pochopiteľným trestom za krčmy.
Nikdy som celkom nerozumel, čím práve Vladimír Mečiar dokázal uhranúť, a potom nadlho rozčesnúť celú krajinu. Nebol prívetivý, nemal dobrú minulosť ani podmanivý úsmev či iskru v očiach. A tomu, že miliónu ľudí sa páčila práve jeho hrubosť, dodnes vnútorne vzdorujem.
Spomenul som si na to pri dnešnej vládnej kríze. Aj ona ukazuje na obrovský vplyv jedného človeka na celú spoločnosť, a ani ona nemá ľahké vysvetlenie. Nie, Igor Matovič nie je ako Mečiar. Na to nemá jeho robustnosť a hádam ani hrubosť. Ale to, čo dokázal urobiť zo Slovenska, je v čomsi podobné.
Igor Matovič je občas podceňovaný. Ale práve on vnútil celej krajine svoj spôsob uvažovania a konania. Všade, vždy a v každom videl konkurenta, ktorého treba uraziť a odstrániť z boja o výslnie – a čo iné dnes dominuje politike? Vždy prichádzal s iracionálnymi nápadmi – a čo iné bola jeho podmienka, aby ministri za SaS a Mária Kolíková odstúpili, ak má neskôr odstúpiť aj on? Podľa našej Ústavy predsa platí, že ak podá demisiu predseda vlády, padajú všetci ministri, takže aj pri pomstychtivosti by mohol byť premiér spokojný. No tu sa to úplne obrátilo – a nikto sa nevzpieral. Už sme sa uvarili?
Rovnaké je to s tragickou celonárodnou diskusiou o príčine vládnej krízy. Fakty sú priezračné – Igor Matovič nezvládol riadenie vlády ani krajiny, koalícia ako celok mu napriek tomu a napriek kauze Sputnik ešte raz uverila, spoločne pripravila memorandum o neútočení, no Igor Matovič ho hneď na druhý deň brutálne porušil. Strana Za ľudí ho vyzvala na odchod a pridala sa aj SaS. Takto to bolo. Ale Slovensko, uhranuté postupmi predsedu vlády a mýlené časťou Za ľudí, vášnivo diskutovalo, či predsa len nie je všetkému na vine minister hospodárstva. A či by trojkoalícia s Matovičom vo vláde nebola riešením problému, ktorým je Matovič. A výsledok - napokon ide byť ministrom financií. Krása.
Keď Mečiar na jar v roku 1991 huckal Slovensko proti vedeniu VPN, šíril, že jemu ide o národ a im o moc. Realita bola presne opačná, no Mečiar ju aj s pomocou Jána Budaja na dlhé roky premohol. Na jar 2021 Igor Matovič aj s pomocou Jána Budaja šíril, že jemu ide o Slovensko a šéfovi SaS len o seba a kreslo ministra, hoci Sulík sa kresla vzdal a Matovič nie, pričom chce jedno dôležité aj v ďalšej vláde. A v nej dlho odmietal Sulíka, hoci vládu má podľa ústavy zostavovať až nový premiér. Slovensko o tom celkom vážne diskutovalo. Dokonca aj Juraj Šeliga. Čo sme sa vlastne za tých 30 rokov naučili, ak je sila nestáleho vnútorného sveta jedného človeka až taká, že mu krajina takmer zhltla trojkoalíciu a teraz sa teší z jeho odpustenia?
Vzdorovať spoločnosti uhranutej robustným Mečiarom bola výzva. Ale tento remake po 30 rokoch je už iba trápny.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.