Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Som doma, ale nie občiansky poslušne

.marína Gálisová .názory

Dnešok je čudný deň. Komunisti pôjdu do ulíc – zrejme osláviť výročie svojej veľkej porážky. Fico s Kotlebom pôjdu šíriť svoje pochybné posolstvá. A dosť ľudí, ktorí nefandia jedným, druhým ani tretím, tam pôjde vyjadriť svoju frustráciu.

Marína Gálisová

tá frustrácia je pochopiteľná, cítim ju tiež. Cítim ju každý deň tak intenzívne, ako som ju naposledy cítila za komunistov – aj vtedy, aj teraz ma gniavil pocit, že moc si s občanom môže urobiť prakticky čokoľvek. Vtedy v mene sociálnej spravodlivosti. Dnes v mene ochrany zdravia. Jedno i druhé je dobrý ideál. Spravodlivosť v spoločnosti aj ochrana zdravia spoločnosti nielen znie dobre, ono to aj dobré je. Problém nastáva, keď sa v mene dobrých vecí dejú zlé veci. Keď sa v mene spravodlivosti obmedzuje sloboda. Keď sa v mene ochrany zdravia šliape po zákone, po ľudských právach aj po dôvere občanov.

Isteže, toto, čo máme dnes, nie je to, čo sme mali pred Novembrom 1989. Ale receptory, ktoré vo mne vypestoval život za komunizmu, a ktoré vedeli neomylne zachytávať symptómy neslobody a obmedzovania, tie sa teraz vo mne znovu zobudili. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite