spomienky na vládne opatrenia, ktoré mali zabrániť cestovaniu množstva najmä v Bratislave usadených ľudí smerom na východ, do „starej vlasti“, sú stále živé. Kolóny, zbytočné kontrolovanie vodičov, splašený únik o pár dní skôr, aby sa cesta stihla ešte pred lockdownom. A potom návrat po lockdowne, aby neboli problémy.
Dôsledky vládnych opatrení boli v zásade presne opačné, než vláda zamýšľala. Iste, niektorí ľudia, ktorí plánovali cestovanie, sa svojich plánov vzdali. Ale boli tu ďalší, ktorí nijaké dlhodobé cesty preč nemali v úmysle, ale lockdown ich naplnil pocitom klaustrofóbie. Po dlhých dňoch strávených v panelákoch a bez možnosti väčšieho výbehu a slobodnejšieho nádychu si už nevedeli predstaviť, že to vydržia ešte dlhšie. A tak hoci pôvodne mali zámer maximálne na deň, možno len na pár hodín, odskočiť mimo mesta, práve po oznámení lockdownu sa v nich prebudilo odhodlanie, že ak nebudú môcť ísť ani na ten jediný deň, tak pôjdu radšej na vyše týždňa – od utorka do utorka, prípadne až do stredy.
Označiť všetkých týchto ľudí za nezodpovedných je v zásade absurdita. Mnohí z nich naozaj nešli rozniesť infekciu k starým rodičom, ale len na svoje chaty, chalupy, na samoty, do lesa.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.