O koaličných oslavách prvého výročia nevydareného atentátu, o tom, ako sa robí Amerika veľkou predsa ťažšie, ako si mysleli, a ultimáte európskych lídrov pre Putina.

Zvolenie pápeža a jeho nové meno sú často znamením. Čo teda znamená, že sa ním stal americký misionár Robert Francis Prevost a že po Františkovi prichádza Lev? Čo to hovorí o miliardovej cirkvi a jej vzťahu k dnešnému svetu?

Vatikán nie je dávno svetovým hráčom, ale pápež je stále svetovým lídrom. Jeho rola je aj politická – lebo politika je vec verejná, vec ľudská. Čo možno v tomto zmysle čakať od Leva XIV.?

V románe 1984 George Orwell popisuje „newspeak“, teda reč totalitného režimu, kde sú všetky pojmy prevrátené.

Jozef Záhumenský je prednosta II. Gynekologicko-pôrodníckej kliniky LFUK a SZU a v článku „Kotlár a Peková publikovali v podvodnom časopise“ trefne komentuje štúdiu splnomocnenca vlády Kotlára.

Robert Fico dávno prekročil hranicu, za ktorou sa s ním v slušnej spoločnosti nikto dobrovoľne baviť nebude. Pravidlá európskej diplomacie síce zabránia tomu, aby pri zasadnutiach európskych orgánov sedel niekde na dvore, to je ale asi tak všetko. Jeho cesta do Moskvy preto nie je prekvapením. Musela sa udiať, a to hneď z niekoľkých dôvodov.

Líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka, ale aj predsedovia iných opozičných strán môžu hovoriť, že Robert Fico v Moskve nereprezentuje Slovensko, pravda je taká, že ho reprezentuje. Tak to je a nič na tom nezmení ani ich oprávnená kritika predsedu vlády.

Robert Fico v Moskve s Vladimirom Putinom, to je pohľad roka. Síce nás pri tom zábere striasa, ale musíme uznať, že je výstižný. A vlastne je dobre, že vznikol.

Aký je rozdiel medzi pohľadom na Pražský hrad, kde prezident Pavel v nedeľu vítal prezidenta Zelenského, a pohľadom na Kremeľ, kde sa v piatok diktátori a autoritári sveta zdravia s prezidentom Putinom? Ten rozdiel je civilizačný.

Udalosti posledných siedmich dní komentuje Tomáš Zálešák.