a kedy inokedy, ak nie v magickom roku 1989?
A teraz tá veľká osobnosť, ktorej nikto nedával šancu. Vtedy ešte len fyzický, dnes už politický obor Helmut Kohl. Keď sa stal v októbri 1982 kancelárom západného Nemecka za CDU, nikto by na to, že o desať rokov bude Nemecko znovu zjednotené, nestavil ani mizernú východonemeckú marku. A predsa sa stal zázrak, na ktorého začiatku a konci stál jeden muž s churchillovskou povahou buldoga. Vďaka nej v kresle kancelára vydržal do roku 1998, keď ho po potupnej porážke vytlačil socialista Gerhard Schröder.
Teraz to miesto – Berlín. Bernauer Strasse je mestský bulvár s električkou, cyklotrasami, radovou zástavbou a historickou jazvou, ktorú práve Kohl pomohol zahojiť. Dnes už na ulici ten múr nevidíte, ale akoby tu stále bol. Tu a tam v zástavbe trčí diera, ktorá sem nepasuje. Akoby tu niečo stálo, tvorilo jeden celok a potom násilne zmizlo. Múr, ročník 1961, dnes vyznačuje už len murovaná línia, ktorá sa tiahne celou dĺžkou ulice. Okolo sú stromy, zeleň a vedľa línie v dlažbe malé pamätné tabule. Ich datovanie sa začína rokom 1961 a hovorí o utečencoch, ktorým sa podarilo preliezť múr, vyskočiť z okna alebo podkopať múr tunelom.
„Keď sa východný blok začal rúcať, Helmut Kohl sa zameral na jeden cieľ – zjednotiť Nemecko.“
Priamo tam, kde dnes nič nie je, len kúsok trávnika alebo malý hájik. Niekde sú celé mená, niekde iniciály a niekde sa spomína len počet osôb alebo rodín. A potom sú tie smutné tabule, často aj s vysvetľujúcim panelom o osobe, ktorá tu skočila za slobodou z príliš vysokého poschodia alebo ktorú dohnali guľky „dederónskych" automatov, často už na západnej strane. Na niekoľkých stovkách metrov tých tabúľ počítam desiatky. Okolo chodia Nemci, ktorí tu v roku 1989 azda ešte neboli. Nie rokom narodenia, ale krajinou pôvodu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.